Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/310/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209431
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812209431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 30.1.2015 č.k. 9C/158/2012-215 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom
nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca podal dňa 27.9.2012 na Okresný súd Rožňava žaloby na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedené pod sp. zn. 9C/158/2012 a veci sp. zn. 9C/160/2012,

9C/166/2012, 9C/169/2012, 9C/183/2012, 9C/189/2012, 9C/198/2012, 9C/211/2012, 9C/214/2012,
9C/216/2012, 9C/217/2012, 9C/230/2012, 9C/241/2012, 9C/242/2012, 9C/246/2012, 9C/249/2012,
9C/255/2012, 9C/257/2012, 9C/264/2012, 9C/272/2012, 9C/273/2012, 9C/278/2012, 9C/287/2012,
9C/296/2012, 9C/302/2012, 9C/306/2012, 9C/327/2012, 9C/328/2012, 9C/331/2012, 9C/332/2012,
9C/334/2012, 9C/335/2012, 9C/338/2012, 9C/347/2012, 9C/348/2012, 9C/353/2012, 9C/354/2012,
9C/362/2012, 9C/363/2012, 9C/364/2012, 9C/367/2012, 9C/370/2012, 9C/376/2012, 9C/381/2012,
9C/387/2012, 9C/391/2012, 9C/393/2012, 9C/396/2012, 9C/408/2012, 9C/409/2012, 9C/410/2012,

9C/414/2012, 9C/424/2012, 9C/426/2012, 9C/427/2012, 9C/433/2012, 9C/438/2012, 9C/439/2012,
9C/441/2012, 9C/445/2012, 9C/453/2012, 9C/461/2012, 9C/468/2012, 9C/470/2012, 9C/473/2012,
9C/480/2012, 9C/525/2012, 9C/526/2012, 9C/530/2012, 9C/537/2012, 9C/539/2012, ktoré uznesením
sp. zn. 9C/158/2012-8 zo dňa 09. 10. 2012, poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., spojil na
spoločné konanie s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 9C/158/2012. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.10.2012.

Ďalej uviedol, že tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej náhrady škody a
nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných
konaniach vedených pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, v ktorých žalobca vystupoval akooprávnený. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd v exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené

ISTINA RS) v danom prípade konania pod sp.zn. 9C/526/2012, 9C/461/2012, 9C/439/2012,
9C/453/2012, 9C/438/2012, 9C/441/2012, 9C/468/2012, 9C/470/2012, 9C/473/2012, 9C/525/2012,
9C/530/2012, 9C/381/2012, 9C/387/2012, 9C/391/2012, 9C/370/2012, 9C/364/2012, 9C/353/2012,
9C/296/2012, 9C/396/2012, 9C/354/2012, 9C/241/2012, 9C/363/2012, 9C/367/2012, 9C/376/2012,
9C/393/2012, 9C/445/2012, 9C/537/2012, 9C/539/2012, 9C/362/2012,

- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP) v danom prípade konania pod sp.zn. 9C/158/2012, 9C/160/2012, 9C/166/2012,
9C/169/2012, 9C/183/2012, 9C/189/2012, 9C/198/2012, 9C/214/2012, 9C/216/2012, 9C/217/2012,
9C/230/2012, 9C/264/2012, 9C/272/2012, 9C/273/2012, 9C/306/2012, 9C/334/2012, 9C/335/2012,
9C/338/2012, 9C/347/2012, 9C/348/2012, 9C/408/2012, 9C/409/2012, 9C/410/2012, 9C/414/2012,
9C/424/2012, 9C/426/2012, 9C/427/2012, 9C/433/2012, 9C/480/2012,

- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej
lehote (žaloby označené NP) v danom konania pod sp.zn. 9C/211/2012, 9C/246/2012, 9C/249/2012,
9C/287/2012, 9C/242/2012, 9C/278/2012,
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote
(žaloby označené ZE) v danom prípade konania pod sp.zn. 9C/241/2012, 9C/255/2012, 9C/332/2012,

9C/331/2012, 9C/328/2012, 9C/302/2012, 9C/327/2012, 9C/257/2012.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, § 4 ods.
1 písm. a/, § 5 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1 až 4, § 9 ods. 1 až 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 § 17 ods. 1 až 4,

2, § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, § 44
ods. 1, 2, 3 a 8, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uzavrel, že medzi účastníkmi nebolo
sporné, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy boli
žalovanej doručené dňa 23.4.2012 a žaloby vo všetkých spojených veciach boli na súde prvého stupňa

podané dňa 27.9.2012 - teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty. Žalovaná však do rozhodnutia súdu
vo veci neuspokojila žalobcom uplatnené nároky, a preto boli splnené podmienky na prejednanie nároku
žalobcu v tomto konaní. Súd tiež konštatoval, že žalobca vyčíslil škodu vo výške 125 eur (v každej
žalobe NZP a NP), resp. 175 eur (v každej žalobe ZE) a vo výške istiny a príslušenstva (v každej
žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnil nutnosťou vykonávať administratívne úkony z dôvodu, že

súd nerozhodol o návrhu žalobcu v exekučnom konaní v zákonných lehotách. Žalobca doložil znalecký
posudok1/2014napreukázanievýškyškody,zktoréhozáverovvyplýva,ževýškaškodyje30,76eurapri
žalobách NZP a NP a 31,68 eura pri žalobách ZE. Z uvedeného teda vyplýva, že ani znalecký posudok
1/2014 nepotvrdzuje výšku škody tak, ako si ju uplatnil žalobca a aj týmto bola spochybnená správnosť
uplatnenej náhrady škody žalobcom. Pri nemajetkovej ujme si žalobca uplatňoval 55 eur za mesiac

nečinnosti súdu pri žalobách NZP a NP, resp. 55,32 eura pri žalobách ZE. U žalôb ISTINA RS si uplatnil
20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom. Svoj nárok zdôvodnil tým, že nečinnosť súdu pri rozhodovaní
o jeho návrhoch trvala neúmernú dobu, pričom sa nerozhodlo v zákonnej lehote a boli porušené jeho
práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Ani v jednej zo spojených vecí pritom žalobca
neuviedol pravdivý údaj o dĺžke konania, nakoľko nepočítal lehotu od nápadu vecí na súd do rozhodnutia

o vydaní poverenia, jeho zamietnutí, alebo zmene exekútora, ale lehotu počítal od doby spísania návrhu
u exekútora do podania vecí na súd. Po vykonanom dokazovaní vzal súd za preukázané tiež to, že
námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná, pretože trojročná lehota na podanie žaloby
neuplynula.

Ďalej konštatoval, že v žalobách označených ZE, v ktorých žalobca namietal, že nebolo rozhodnuté v
30 dňovej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora od podania návrhu súd, súd z pripojených
exekučných spisov zistil, že vo veciach sp. zn. 9C/241/2012, 9C/255/2012, 9C/332/2012, 9C/331/2012,
9C/302/2012, 9C/327/2012 a 9C/257/2012 ide o exekučné konania začaté pred 1.9.2005 a preto

sa neplatila 30 dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora. V exekučnom konaní
zodpovedajúcom žalobe ZE, sp. zn 9C/328/2012 po doručení návrhu na zmenu exekútora súd vo
veciach konal, vyzval pôvodného exekútora na vyúčtovanie trov exekúcie, po doručení žiadaného
vyúčtovania vydal uznesenie, ktorým rozhodol o návrhu na zmenu exekútora. V týchto konaniachteda nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na mysli ustanovenie § 9
ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu
účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I. US 16/2002). V žalobách označených NP

- vo veciach sp. zn. 9C/287/2012 a 9C/278/2012 v exekučnom konaní súd vydal poverenie pre
exekútora v lehote 15 dní. V ostatných veciach žalôb NP z exekučných spisov bolo zistené, že súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora po 15 dňovej lehote, ale vo všetkých veciach konal.
Po doručení žiadosti o udelenie poverenia žiadal od oprávneného doručenie listín a od rozhodcovského
súdu doručenie rozhodcovského spisu, na základe ktorých posúdil nárok a rozhodol. Nedodržanie

15 dňovej lehoty na vydanie poverenia súd nepovažoval za nesprávny úradný postup v zmysle §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, pričom vo vyššie uvedených veciach
v konaní neboli konštatované prieťahy oprávnenými osobami (nedôvodná sťažnosť konštatovaná
predsedom súdu). V žalobách označených ISTINA RS rozhodol exekučný súd v lehote dlhšej ako

15 dní od podania návrhu, ale vo všetkých veciach zamietol návrh na udelenie poverenia z dôvodu,
že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
obsahovala neplatnú rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol v týchto veciach nečinný, ale v
každej žiadal pripojenie dokladov od oprávneného alebo od rozhodcovského súdu a po ich doručení
okamžite vo veci rozhodol. Ani v jednom prípade neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko žalobca ako oprávnený iba v troch veciach (pod sp.
zn. 4Er/261/2010 pripojený k spojenému spisu 9C/470/2012, 4Er/928/2009 ktorému zodpovedá
žaloba evidovaná pod sp.zn. spojeného spisu 9C/353/2012, 4Er/930/2009 pripojený k spojenému
spisu 9C/445/2012) využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, v ostatných veciach riadny opravný prostriedok nepodal a žiadne z

právoplatných rozhodnutí nebolo zrušené. Nebol zistený ani nesprávny úradný postup v súlade s §
9 ods. 1, 2 zákona 514/2003 Z.z. Preto nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť do 15 dní od podania
návrhu na udelenie poverenia, nakoľko súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, kedy sa
žiadosť o udelenie poverenia zamieta a v tomto prípade nie je určená lehota na rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení do

31.5.2010, do 31.5.2011 a od 1.6.2011, ktoré zákonné ustanovenie sa v jednotlivých vyššie uvedených
obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného
poriadku. Tým, že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva, ktoré nároky boli predmetom rozhodnutí
rozhodcovského súdu. K zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi nedošlo,

nakoľko súd postupoval podľa § 45 Zákona 244/2002 Z.z., avšak žalobca mal právo iniciovať konanie
pred všeobecným súdom ohľadom svojej pohľadávky. Rozhodnutia rozhodcovských súdov, ktoré boli
vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z dôvodu,
že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku. V žalobách označených
NZP bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote, avšak súd vykonával nevyhnutné

úkony za účelom zabezpečenia listinných dôkazov na posúdenie exekučného titulu. Súd poukazuje
na ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení v čase rozhodovania v exekučných
konaniach, podľa ktorého exekučný súd bol povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať
zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu
SR IV.US60/2011, I.US278/2014, IV.US55/2011, 5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012, 6Cdo/143/2011).

Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom konaní nie je možné hodnotiť ako
nesprávny úradný postup. Súd prvého stupňa preto konštatoval, že z vyššie uvedených dôvodov,
žalobca nepreukázal v jednotlivých spojených veciach nesprávny úradný postup exekučného súdu,
resp. existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobca
uvádzalensvojetvrdenia)avžiadnomprípadenebolapreukázanápríčinnásúvislosťmedzinesprávnym

úradným postupom exekučného súdu a vznikom akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy. V závere
súd konštatoval, že žalobca bol v konaní nečinný, nakoľko okrem podanej žaloby a námietok zaujatosti
voči všetkým sudcom Okresného súdu Rožňava nereagoval na vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe a
bezvážnehodôvodusanezúčastnilnariadenéhopojednávania.Ztýchtodôvodovnávrhvcelomrozsahu
zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní žalovaná bola úspešná, táto však
v zákonom stanovenej lehote trovy konania nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynulia žalobca bol v danom prípade neúspešný. Preto rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanej
nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/ a navrhol odvolaciemu súdu
zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať

pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Citoval ust. § 15 O.s.p.,
poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo
veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak

ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo
právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu písomne sa vyjadriť
k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre
zmeškanie,ktoréhoskutkovýmzákladomsamalstaťnímtvrdenýskutkovýstav.Vzáveresúduvytkol,že

nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom a ignoroval
všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode. Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý

rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/,
d/, e/ a f/ O.s.p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup
súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné. Rovnako nie
je jeho odvolanie dôvodné ani pokiaľ toto oprel o dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p.

Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré
súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných

zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie
rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom
prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok

ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli

najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu

majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., rovnako ako tvrdil aj v konaní pred
súdom prvého stupňa, nie sú opodstatnené.

Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý

svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne
rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné
zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade
bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti

konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nedoručil písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe žalobcovi, čím porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114
ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné ani namietané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa, že žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými

dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že žalovaná po doručení žaloby sa písomne vyjadrila podaním zo dňa
25. 02. 2013 /č.l. 100 a nasl. spisu/, ktoré vyjadrenie bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho
zástupcu dňa 13.3. 2013 /doručenka na č.l. 112 spisu/. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalovanej a

právnemu zástupcovi žalobcu boli zo strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie konané
dňa30.1.2015,ktoréprevzalidňa23.1.2015/doručenkanač.l.200spisu/.Súdprvéhostupňapojednával
a rozhodol vo veci dňa 30.1.2015 v neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p.

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 23.1.2015 z dôvodu podania návrhu na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiku o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol žalobca
v podaní zo dňa 23.1.2015, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Je totiž zrejmé,
že pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú zo strany žalobcu, o tejto v konaní už bolo rozhodnuté

uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 11NcC/38/2012-15 tak, že sudkyňa
Okresného súdu Rožňava JUDr. Agnesa Hvastová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
vecí spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 9C/158/2012. Ani podanie ústavnej sťažnosti na
Ústavný súd Slovenskej republiky nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý by opodstatňoval odročenie
pojednávania, najmä za situácie, keď súd prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Navyše Ústavný súd SR uznesením sp.zn. I. US 510/2013-10 zo dňa 07.08.2013 uvedenú sťažnosť
žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie a ich rozhodnutie.

O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také

skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne
odvrátená).

V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu
na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi
zúčastniť sa pojednávania.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu na odročenie
pojednávania zo dňa 21.8.2014 a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p., neodňal týmto svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 30.1.2015 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto
pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu ochranu
v tomto smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanémudokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.1.2015 totiž
vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu
neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.