Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2009

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8Cb/76/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8803897819
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2009:8803897819.23

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:
B., s.r.o., S. I č. XXXX,. V. N. T., IČO: XX. XXX. XXX, zastúpeného JUDr. M. K., advokátom, M.R.Š. č.
XXX,. V. N. T. proti odporcovi: M. V. N. T., D.. C. D., V. N. T., IČO: XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. Ing.
M. P., advokátom, S. O. XX/XX,. V. N. T., o zaplatenie 6.880,53 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.765,93 eur s 13 % úrokom z omeškania

od 30.4.2006 do 30.6.2006, so 14 % úrokom z omeškania od 1.7.2006 do 31.12.2006, so 14,75 %
úrokom z omeškania od 1.1.2007 do 30.6.2007, so 14,25 % úrokom z omeškania od 1.7.2007 do
31.12.2008, s 12,50 % úrokom z omeškania od 1.1.2009 do 25.6.2009, a odo dňa nasledujúceho po
vyhlásení rozhodnutia do zaplatenia s úrokom z omeškania zo sumy 4.765,93 eur o 10% vyšším než
je základná úroková sadzba ECB platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka v ktorom došlo k
omeškaniu, maximálne 17,6%, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 18 % z celkových trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 11,59 eur a odporca jp o v i n n ý zaplatiť
trovy štátu vo výške 8,06 eur, na účet Okresného súdu Vranov nad Topľou do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie sumy 207.282,70 Sk so
17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 16.073,- Sk od 1.7.2001 do zaplatenia, zo sumy 38.129,- Sk od
22.6.2001 do zaplatenia, zo sumy 36.469,- Sk od 22.6.2001 do zaplatenia, zo sumy 71.595,40 Sk od

28.7.2001 do zaplatenia, zo sumy 45.016,30 Sk od 29.7.2001 do zaplatenia a na trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 24.3.1993 uzavrel mandátnu zmluvu, predmetom ktorej
bola správa majetku odporcu navrhovateľom. Správou majetku podľa tejto zmluvy bolo potrebné
rozumieť oprávnenie majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade so zmluvou,
zásadami hospodárenia s majetkom odporcu a príslušnými právnymi predpismi. V rámci činnosti

súvisiacich so zabezpečením nájmu bytov a nebytových priestorov bol navrhovateľ podľa čl. II. ods.
1 e) povinný viesť predpísanú technickú evidenciu spravovaného majetku, zabezpečovať opravy a
údržbu tohto majetku a služby, poskytovanie ktorých je spojené s nájmom. V rámci týchto služieb
bol povinný zabezpečovať prevádzku výťahov. Tieto činnosti mohol mandatár vykonávať sám, alebo
prostredníctvom iných subjektov. Na základe dohody o plnomocenstve, uvedenej v čl. V. predmetnej
mandátnej zmluvy udelil odporca navrhovateľovi plnomocenstvo na právne úkony, ktoré na základe plnej

moci zaväzovali priamo odporcu. V mandátnej zmluve bolo uvedené, že vystupovanie navrhovateľa za
odporcu je nasledovné: M. V. N. T., v zastúpení B., s.r.o., V. N. T.. Navrhovateľ na základe udelenéhoplnomocenstva a dojednaných zmluvných podmienok vstupoval do obchodných vzťahov a uzatváral
zmluvy, ktoré priamo zaväzovali odporcu. Na zabezpečenie prevádzky výťahov uzatváral zmluvy o dielo
s tretími osobami a dňa 1.2.2001 uzavrel takúto zmluvu aj so spoločnosťou B., s.r.o., V. N. T. a to na

dobu neurčitú. Navrhovateľ na základe zmluvy o dielo vykonával pravidelný servis, údržbu a revízie
výťahových zariadení, ako aj konkrétne opravy v prípade vzniknutej poruchy. Za práce vykonané pri
zhotovovaní diela navrhovateľ v zmysle čl. IV. zmluvy fakturoval odporcovi paušálnu mesačnú odmenu
za jednu stanicu a cenu za práce vykonané nad rámec paušálnej odmeny, vrátane ceny materiálu a
ceny dopravy. Za mesiac marec 2001 navrhovateľ na základe zmluvy o dielo a na základe skutočne

vykonaných prác fakturoval odporcovi fa č. 2001 158 na sumu 29.926,10 Sk za opravy a materiál, za
mesiac máj 2001 fa č. 2001 293 sumu 38.129,- Sk za opravy a materiál a fa č. 2001 294 na sumu
36.469,- Sk paušálnu odmenu a materiál. Za mesiac jún 2001 fakturoval fa č. 2001 324 sumu 71.595,40
Sk za opravy a materiál a fa č. 2001 325 sumu 45.016,30 Sk paušálnu odmenu a materiál. Spolu
navrhovateľ odporcovi fakturoval paušálnu odmenu, práce a materiál v sume 221.135,80 Sk. V dobe
pred ukončením zmluvného vzťahu založeného mandátnou zmluvou medzi navrhovateľom a odporcom,

odporca odmietal navrhovateľovi uhradiť akékoľvek platby a tento stav pokračoval aj po ukončení
zmluvného vzťahu. Zo sumy 29.926,10 Sk fakturovanej faktúrou č. 2001 158 v čase trvania zmluvného
vzťahu založeného mandátnou zmluvou boli vzájomne započítané sumy 5.688,80 Sk a 8.164,30 Sk. Po
tomto zostáva k úhrade z faktúry č. 2001 158 suma 16.073,- Sk a z celkovej dlžnej sumy 221.135,80
Sk ostáva nezaplatená suma 207.282,70 Sk.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľ mu nikdy nepredložil predmetnú zmluvu o dielo
napriek tomu, že ho na jej doloženie odporca opakovane vyzýval. O existencii tejto zmluvy sa odporca
dozvedel len sprostredkovane. Uvedenou zmluvou navrhovateľ zjednal plnenie sám pre seba, pričom

pri uzatváraní zmluvy vystupoval na jednej strane ako zhotoviteľ a na druhej strane ako zástupca
objednávateľa. Na vykonanie takéhoto úkonu nemal právny titul - neoprávňovala ho na to ani uzatvorená
mandátna zmluva. Pri uzatváraní zmluvy, kde navrhovateľ ako zástupca odporcu zjednával plnenie
sám pre seba, došlo k evidentnej kolízii záujmov medzi navrhovateľom a odporcom. Takto vykonaný
úkon je v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Na základe

absolútne neplatného právneho úkonu sa navrhovateľ nemôže na odporcovi domáhať žiadneho plnenia.
Na pojednávaní odporca vzniesol vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd vyslovil, že zmluva o dielo
uzatvorená dňa 1.2.2001 medzi objednávateľom označeným ako M. V. N. T. v zastúpení B. s.r.o. a
zhotoviteľom B. s.r.o, V. N. T. je neplatná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: mandátna
zmluva zo dňa 24.3.1993, zmluva o dielo zo dňa 1.2.2001, faktúry č. 2001 158 , č. 2001 293, č. 2001
294, č. 2001 324, č. 2001 325, písomné vyjadrenia účastníkov, podklady k fakturácii, výdajky materiálov,
pracovné listy, žiadanky opráv, návrh použitia prostriedkov získaných z FNM kompenzáciou vkladov do
plynárenstva, prehľad záväzkov mesta po lehote splatnosti ku dňu 30.6.2002, výsluchom svedkov Ing.

M. K., Ing. J. V., Ing. M. M., oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 1/2009 znalca Ing. J. S. a
zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 24.3.1993 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená mandátna zmluva, ktorou sa navrhovateľ ako
mandatár dohodol s odporcom ako mandantom na zabezpečovaní správy hnuteľného a nehnuteľného

majetku mesta určeného v prílohe č. 1 zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu do 30.6.2001. V zmysle
bodu II. ad 1 písm. e) uvedenej zmluvy bol mandatár povinný viesť predpísanú technickú evidenciu
spravovaného majetku, zabezpečovať opravy a údržbu tohto majetku a služby, poskytovanie ktorých
je spojené s nájmom; v rámci zabezpečovania služieb, poskytovanie ktorých je spojené s nájmom, je
mandatár povinný predovšetkým zabezpečovať dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, studenej úžitkovej

vody a odvádzanie odpadových vôd, osvetlenie spoločných priestorov a spoločných zariadení domu,
prevádzku výťahov, spoločných televíznych antén, odvoz domového odpadu.

M. V. N. T. v zastúpení B. s.r.o. ako objednávateľ uzavrel dňa 1.2.2001 so zhotoviteľom B. s.r.o. zmluvu
o dielo. Na základe tejto zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať pre objednávateľa pravidelný servis,

údržbu a revízie výťahových zariadení v záujme spoľahlivej a bezpečnej prevádzky. Podľa článku IV.
zmluvy cena plnenia za zhotovenie diela bola určená dohodou zmluvných strán paušálnou mesačnou
sumou na jednu stanicu vo výške 52,- Sk + 23 % DPH t.j. spolu s DPH mesačne 64,- Sk na jednu stanicu.
V uvedenej cene plnenia nie je započítaná cena materiálu a doprava. V prípade opráv, ktoré vyžadujúdodanie náhradných dielov a budú vykonané len na základe osobitnej objednávky resp. dohody, ako
aj práce vykonané nad rámec paušálnej ceny, bude cena opráv fakturovaná osobitne, po odsúhlasení
rozsahu a objemu prác objednávateľom, vždy po vykonaní opravy a jej odsúhlasení objednávateľom.

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Cb/76/03-206 zo dňa 30.9.2004 bol uznaný
právny základ uplatneného nároku z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 1.2.2001. Vzájomný návrh
bol zamietnutý.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1Cob/33/2005-259 zo dňa
25.5.2005 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol uznaný právny základ
uplatneného nároku z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 1.2.2001 a v rozsahu zrušenia vec vrátil
na ďalšie konanie. Odvolací súd zároveň zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, určil, že zmluva o dielo
zo dňa 1.2.2001, uzatvorená medzi objednávateľom M. V. N. T., zastúpeným B. s.r.o. V. N. T. a medzi
zhotoviteľom B. s.r.o. V. N. T., je neplatná.

Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náklady spojené s vykonávaním opráv výťahov faktúrou č. 2001 158 za
mesiac marec 2001 na sumu 29. 926,10 Sk, faktúrou č.2001 293 za mesiac máj 2001 v sume 38.129,- Sk
a faktúrou č. 2001 324 za mesiac jún 2001 v sume 71.595,40 Sk. Navrhovateľ tiež fakturoval paušálnu
odmenu za pravidelný servis, údržbu a revízie výťahových zariadení dohodnutú v zmluve o dielo zo dňa

1.2.2001 , materiál použitý pri prácach zahrnutých do paušálnej odmeny a to faktúrou č. 2001 294 vo
výške 36.469,- Sk a faktúrou č. 2001 325 na sumu 45.016,30 Sk.

Uvedené faktúry navrhovateľa boli vystavené na základe listinných dokladov a to výdajok, žiadaniek
opráv, pracovných listov.

Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2009 Ing. J. S. vyplýva ,že vzhľadom na čas, ktorý uplynul
od vykonania prác nie je možné preskúmať, či práce vykonané navrhovateľom pri opravách a
údržbách výťahov boli, alebo neboli skutočne vykonané. Je však pravdepodobné, že práce prevedené
boli, nakoľko pracovné listy boli podpísané pracovníkom zdvíhacích zariadení, ktorý má priamu

zodpovednosť v prípade poruchy zdvíhacieho zariadenia, na ktorom vykonal opravu, resp. revíziu.
Použitie fakturovaného materiálu, ceny použitých materiálov a náhradných dielov sú nepreskúmateľné
vzhľadom na uplynulý čas. Znaleckým šetrením bolo zistené, že priemerná hodinová sadzba u
kontaktovaných firiem v predmetnom časovom období bola na úrovni 200 -250 Sk/hod. Z analýzy
vykonaných prác a ich prepočítaním vyplýva priemerná hodinová sadzba za predmetné faktúry na úrovni

256,56 Sk/hod., čo sa veľmi neodlišuje od hodinovej sadzby zistenej znaleckým šetrením. Navrhovateľ
fakturoval ceny v zmysle vtedy platnej zmluvy o dielo a pri vyúčtovaní hodín za predmetné faktúry sa
odklonil od cenníkových cien o 10,1 hodiny v neprospech odporcu. Údaj nie je určujúci, lebo nie všetky
pracovné listy mali uvedený počet odpracovaných hodín, čo je formálnym nedostatkom ako na strane
odporcu, tak na strane navrhovateľa, pretože pri preberaní prác a podpisovaní pracovných listov mal byť

tento údaj doplnený a nie je dôležité z iniciatívy ktorej strany. Porovnaním iných subjektov zaoberajúcich
údržbou a opravami výťahov znalec došiel k záveru, že navrhovateľ sa nie veľmi odklonil od ceny bežnej
pretentodruhčinnostivdanomčaseapretosadákonštatovať,ženavrhovateľfaktúramiuplatnilobvyklú
cenu prác. Tento záver sa netýka faktúr, ktorými boli fakturované paušálne čiastky za správu výťahov.
Výška paušálnych náhrad bola vecou zmluvnej dohody medzi súdnymi stranami a nie je závislá od

vykonanej, či nevykonanej práce.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že súd má oprávnenie inak právne kvalifikovať žalobný nárok,
odlišne od právnej kvalifikácie navrhovateľa, ale nemôže meniť skutkový základ vzhľadom na to, že
dispozičné oprávnenie so žalobou má len navrhovateľ. Navrhovateľ jednoznačne odvodzuje žalobný

petit na základe jediného skutkového základu - zmluvy o dielo zo dňa 1.2.2001. Pokiaľ by sa snažil
v súčasnosti odvodiť žalobný petit na základe iného skutkového základu - napr. mandátnej zmluvy,
mohlo by ísť o zmenu žaloby podľa § 95 O.s.p.. Navrhovateľ aj po určení neplatnosti zmluvy o
dielo naďalej uplatňoval nárok na plnenie zo zmluvy o dielo. Návrh doteraz nezmenil na plnenie z
iného titulu. Na základe skutočnosti, že zmluva o dielo zo dňa 1.2.2001 je neplatná, bežnú údržbu

a opravy mal navrhovateľ v postavení mandatára hradiť zo zmluvne dohodnutej odplaty 7% podľa
čl. V. mandátnej zmluvy. Podľa čl. IV. mandatár mal nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov.
Za náklady mandatára účelne vynaložené pri plnení záväzkov podľa mandátnej zmluvy sa považovali
len mzdy a platy. Ale takto to navrhovateľ neformuloval v žalobe. Z predložených faktúr vyplýva, ženavrhovateľ si účtuje za rovnaké obdobie náklady duplicitne. Za fakturované obdobie 1.5. - 31.5.2001
po prvýkrát faktúrou č. 2001 293 v sume 38.129,- Sk, po druhýkrát faktúrou č. 2001 294 v sume 36.469,-
Sk. Za fakturované obdobie 1.6. - 30.6.2001 po prvýkrát faktúrou č. 2001 324 v sume 71.595,40 Sk, po

druhýkrát faktúrou č. 2001 325 v sume 45.016,30 Sk. S poukazom na znalecký posudok odporca žiadal
žalobný návrh ponížiť o sumu 22.000,- Sk (730,27 eur), nakoľko pracovný úkon - príprava a zakončenie
položka č. 0000 (á 200,- Sk) označil znalec ako úkon neobvyklý. Počet týchto úkonov podľa jednotlivých
faktúr bol 110. Poukázal tiež na rozdiel v počte skutočne odpracovaných a fakturovaných hodín práce.
Navrhovateľ si protiprávne účtoval o 10,1 hodín viac a o túto sumu žiadal odporca návrh ponížiť.

Navrhovateľ súhlasil so závermi znaleckého posudku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 25.5. 2005 č.k. 1Cob/33/2005-261 bolo jednoznačne určené, že v čase uzatvárania mandátnej
zmluvy bola údržba a oprava výťahov zabezpečovaná prostredníctvom iného subjektu. Preto táto
činnosť nemala byť odmeňovaná v súlade s článkom IV. ods. 1 mandátnej zmluvy, t.j. nemala byť
súčasťou 7% ročných výnosov zo spravovaného majetku. Podľa čl. II. mandátnej zmluvy boli údržbárske

práce a opravy vykonávané navrhovateľom osobitne, a to na základe hodinovej zúčtovacej sadzby
odsúhlasenej každoročne oboma účastníkmi. Znamená to , že zmluva o dielo zo dňa 1.2.2001 nanovo
upravovala právo a povinnosť navrhovateľa zabezpečovať servis a údržbu výťahov, ako aj cenu takto
vykonávaného diela formou paušálu. K žalobe boli pripojené neuhradené faktúry, v ktorých sú označené
vykonané práce zahŕňajúce paušálne práce a použitý materiál (fa 2001 325, fa 2001 294, fa 2001 134)

a neuhradené faktúry, v ktorých sú označené práce vykonávané naviac spolu s použitým materiálom (fa
2001 324, fa 2001 158, fa 2001 293). V obidvoch prípadoch faktúr ide o neuhradené faktúry. V žiadnom
prípade nejde o duplicitné uplatňovanie neuhradených súm. Navrhovateľ za tieto činnosti uhrádzal
obvyklú cenu, ktorú mu odporca už neuhradil. Vykonanie údržby a opráv výťahov navrhovateľom a
ich rozsah preukazuje súpis vykonaných prác, výdajky materiálu, pracovné listy a knihy opráv a údržby

navrhovateľa. Je teda zrejmé, že navrhovateľ vynaložil náklady na vykonávanie prác, za vykonávanie
ktorých bol priamo zodpovedný odporca. Tento na splnenie svojich povinností nemusel vynaložiť žiadne
náklady a o výšku týchto nákladov sa bezdôvodne obohatil.

Na pojednávaní dňa 22.6.2009 súd pripustil zmenu návrhu, pretože navrhovateľ síce žiadal priznanie

tej istej peňažnej sumy s príslušenstvom, ale na základe iného právneho dôvodu. Odporca vzniesol
námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že k zmene návrhu došlo na základe
skutočnosti, že zmluva o dielo zo dňa 1.2.2001 bola neplatná. Každé jednotlivé právo sa premlčí
uplynutím premlčacej doby. Pôvodné právo, o ktoré navrhovateľ opieral svoj nárok, vyplývalo
jednoznačne zo zmluvy o dielo zo dňa 1.2.2001. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je svojou

podstatou iným právom, ako právo na zaplatenie faktúr z titulu uzatvorenej zmluvy. Jednotlivé faktúry
boli vystavené v roku 2001 s najneskorším dátumom splatnosti 28.7.2001. Navrhovateľ so súhlasom
súdu dňom 26.4.2006 zmenil návrh na začatie konania. K zmene žaloby došlo jednoznačne po uplynutí
všeobecnej štvorročnej premlčacej doby.

V zmysle § 387 ods.1, § 397 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

V zmysle § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu

upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa§451ods.1,2Občianskehozákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.Vzmysle§136O.s.p.akmožnovýškunárokovzistiťlensnepomernýmiťažkosťamialeboakjunemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že
medzi účastníkmi konania neexistoval zmluvný vzťah. Potom čo bolo odvolacím súdom určené, že
zmluva o dielo zo dňa 1.2.2001 je neplatná, navrhovateľ žiadal priznať žalovanú sumu s príslušenstvom
v plnom rozsahu na základe mandátnej zmluvy, resp. ako bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na túto
skutočnosť, súd pripustil zmenu návrhu, keďže navrhovateľ žiadal priznať síce tú istú sumu, ale na

základe iného právneho dôvodu.

Z predložených listinných dôkazov - výdajky materiálu, žiadanky opráv, pracovné listy, výsluchom
svedkov bolo zistené, že navrhovateľ v období od marca do júna 2001 vykonával opravy a údržbu
výťahov, ktoré sa nachádzali v jeho správe. Na vykonanie prác, zakúpenie materiálu vynaložil finančné
prostriedky. Znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že za tieto práce a materiál fakturoval navrhovateľ

ceny obvyklé na trhu v danom časovom období. Odporca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
potvrdzovali, že vyúčtované práce navrhovateľ nevykonal a že fakturovaný materiál nevynaložil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že odporca sa na úkor navrhovateľa
bezdôvodne obohatil. Odporca nemusel na zabezpečenie opráv a údržby výťahov vynaložiť žiadne

finančnéprostriedky,ovýškutýchtonákladovsabezdôvodneobohatil.Podľahorecitovanýchzákonných
ustanovení vznikla odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi všetko, čo bezdôvodným obohatením
nadobudol. Keďže v danom prípade obohatenie spočívalo vo výkonoch a v spotrebovanom materiály,
je odporca povinný poskytnúť peňažnú náhradu - obvyklú cenu prác a použitého materiálu potvrdenú
znaleckým posudkom.

Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4.765,93 eur, ktorá pozostáva zo súm
fakturovaných faktúrami č. 2001 158, č. 2001 293, č. 2001 324. Z faktúr č. 2001 294 a č. 2001 325
bola priznaná len cena použitého materiálu + 23 % DPH (3.753,60 Sk + 23 %, 10.702,60 Sk + 23 %).
V prevyšujúcej časti navrhovateľom požadovanej sumy, ktorá bola fakturovaná ako paušálna odmena,

súd návrh zamietol. Výška paušálnej odmeny bola dohodnutá v zmluve o dielo, ktorá bola určená ako
neplatná. Paušálna odmena, jej výška, závisela od počtu staníc, nie od skutočne vykonaných prác.
Navrhovateľ nepreukázal aké práce zahrnuté do paušálnej odmeny v danom období skutočne vykonal
a v akej cene, preto súd čiastky fakturované ako paušálna odmena nepriznal.

Súd sa nestotožnil s názorom odporcu, podľa ktorého by mala byť činnosť navrhovateľa odmeňovaná
podľamandátnejzmluvy(7%ročnýchvýnosovzospravovanéhomajetku).Podľačl.IIImandátnejzmluvy
malibyťúdržbárskepráceaopravyvykonanénavrhovateľomodmeňovanéosobitne.Včaseuzatvárania
mandátnej zmluvy bola údržba a opravy výťahov zabezpečovaná prostredníctvom iného subjektu. Preto
táto činnosť nemala byť odmeňovaná podľa čl. IV. ods. 1 mandátnej zmluvy (7 % ročných výnosov zo

spravovaného majetku).

Námietku odporcu týkajúcu sa premlčania uplatneného nároku súd nepovažoval za dôvodnú. Nárok
na zaplatenie prác a materiálu navrhovateľ uplatnil včas, v štvorročnej premlčacej dobe (návrh podaný
na súde 11.3.2003). Hoci sa tento nárok v súčasnej dobe hodnotí ako bezdôvodné obohatenie, ide

v konkrétnom prípade len o zmenu právneho dôvodu nároku, ktorý je ten istý, vždy ide o nárok na
zaplatenie peňažnej sumy. S poukazom na súdnu prax, právny dôvod žalobou uplatneného nároku
nie je navrhovateľ vôbec povinný uvádzať. Pokiaľ ním tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod iné
hmotnoprávne ustanovenie, než ktoré uviedol v návrhu, možno návrhu vyhovieť.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzbaNárodnej banky Slovenska platná prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého
tohto polroka.

Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania súd vychádzal z toho, že bezdôvodné obohatenie vzniklo z
obchodnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, preto aj výška úroku z omeškania sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Keďže odvolací súd rozsudkom zo dňa 25.5.2005 určil, že zmluva o dielo zo
dňa 1.2.2001 je neplatná, navrhovateľ žiadal priznať žalovanú sumu z titulu mandátnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania, alebo alternatívne z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Prvý krát bol teda

odporca žiadaný o vydanie bezdôvodného obohatenia na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
28.4.2006. Nesplnením záväzku bez zbytočného odkladu potom, čo bol o plnenie požiadaný, sa odporca
dostal do omeškania ( od 30.4.2006 ), v dôsledku čoho vzniklo navrhovateľovi právo požadovať aj
zaplatenie úrokov z omeškania.

Základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v

ktorom došlo k bezdôvodnému obohateniu predstavovala 3 % . Súd priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania o 10 % vyšší než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Za každý ďalší kalendárny polrok omeškania
až do zaplatenia dlžnej sumy má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej
sadzby NBS (teraz ECB) platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšenej o 10%,

maximálne 17,6 %, pretože 17,6 % úrok z omeškania navrhovateľ požadoval a jeho návrh nemožno
prekročiť. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa výšky úroku z omeškania a obdobia za ktoré žiadal priznať
navrhovateľ úrok z omeškania (odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do 29.4.2006)
súd jeho návrh zamietol.

S účinnosťou od 1.2.2004 bolo zmenené ustanovenie § 369 so zámerom transponovať smernicu č.
2000/35ESEurópskehoparlamentuaRadyz29.6.2000,obojiproti omeškanýmplatbámv obchodných
transakciách. Táto smernica požaduje, aby sa úroková sadzba menila dvakrát ročne vždy k prvému dňu
kalendárneho polroka s tým, že úroková sadzba bude záväzná po celý polrok. V zmysle záveru smernice
je potrebné za rozhodujúci deň považovať prvý kalendárny deň v tom polroku, kedy dôjde k omeškaniu.

Podľa tejto základnej úrokovej sadzby sa určuje výška úrokov na celý polrok. Pokiaľ omeškanie trvá aj
v druhom polroku, výška úrokov pre tento polrok sa určí podľa základnej úrokovej sadzby uplatňovanej
v jeho prvý kalendárny deň.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech

čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti

tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

V danom prípade po vyčíslení navrhovateľom požadovanej istiny spolu s príslušenstvom ku dňu
vyhlásenia rozsudku a vyčíslení priznanej sumy s príslušenstvom bolo zistené, že odporca bol v konaní
úspešnejší a to vo výške 59 %. Po odpočítaní úspechu navrhovateľa od úspechu odporcu (59 % - 41 %

úspech navrhovateľa) súd priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 18 % z jeho celkových trov
konania. Po právoplatnosti rozhodnutia bude o výške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným
uznesením.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, bola zo štátnych prostriedkov vyplatená peňažná
suma 19,65 eur. Podľa čiastočného úspechu vo veci súd zaviazal účastníkov na náhradu trov štátu a
to navrhovateľa vo výške 11,59 eur (59 % zo sumy 19,65 eur) a odporcu v sume 8,06 eur (41 % zo

sumy 19,65).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.