Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415200216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1415200216.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176,
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., IČO: 47 234 679, Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: Ľ.E. Š., M.. X. X. XXXX, Q.
W. XX, XXX XX Q., št. občan SR, o zaplatenie 495,83 eur s prísl., na odvolanie odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. januára 2016, č.k. 43C 294/2015-83, jednohlasne (pomerom

hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Bratislava V odmietol odpor podaný proti platobnému rozkazu zo

dňa 25. 8. 2015, č. k. 43C/294/2015 - 54, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 495,83 eur
s príslušenstvom. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 a § 174 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne oneskoreným podaním odporu a jeho následným
odmietnutím. Uviedol, že platobný rozkaz odporca prevzal dňa 14. 12. 2015 a odpor podal dňa 11. 1.
2016 na pošte, pričom posledný deň 15 dňovej lehoty na podanie odporu bol deň 29. 12. 2015.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie žiadajúc, aby súd v uvedenej veci nariadil
pojednávanie, kde by objektívne zvážil jeho finančné možnosti a zaviazal ho splácať uvedený dlh
v sume 495,83 eur, ktorý uznáva a chce riadne splatiť v sume, ktorá zodpovedá jeho adekvátnym
finančným možnostiam, oslobodil ho od zaplatenia vyčísleného finančného úroku z omeškania v sume
269,89 eur a úroku z omeškania v sume 9 % ročne z požadovanej sumy, nakoľko tieto úroky nevznikli
jeho nezodpovednosťou, ale v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu a následnej platobnej

neschopnosti a aj v dôsledku neochoty navrhovateľa nájsť pre obe strany vyhovujúce riešenie tejto
situácie. Súčasne požiadal súd, aby ho z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie oslobodil od zaplatenia
trov súdneho konania. V odvolaní odmietol oneskorené podanie odporu proti platobnému rozkazu
podanému dňa 29. 12. 2015, teda v deň ktorý aj súd prvého stupňa označil ako posledný deň na podanie
odporu. Uviedol, že v tento deň zaslal elektronickou poštou odpor voči predmetnému platobnému
rozkazu a ospravedlnil sa v ňom, že nebol schopný v lehote 15 dní dodať v prílohe všetky dôkazné

listiny uvedené v odôvodnení a potrebné pre vynesenie rozsudku a zdôraznil, že podanie elektronickou
poštou zasiela z dôvodu hrozby z omeškania lehoty. Tieto skutočnosti dodržal a po zhromaždení
všetkých potrebných dokumentov uvedených v prílohe, dňa 11. januára 2016 zaslal príslušnému
súduidenticképísomnévyhotoveniepredchádzajúcehoelektronickéhopodania,doplnenéhoopríslušné
prílohy. Vyslovil presvedčenie, že v tomto prípade neopomenul žiadnu zákonom stanovenú povinnosť,
využil právo na zaslanie odporu elektronickou poštou a bolo z neho zjavné, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje. Zdôraznil, že elektronické podanie mu umožňuje, aby
sa v prípade, že hrozí omeškanie lehoty mohol odvolať takouto formou s vedomím, že odpor musíbyť doplnený písomným vyhotovením, v požadovanom množstve vyhotovení, opatrených dátumom
a vlastnoručným podpisom. Okrem toho dal do pozornosti, že v inkriminovanom čase bol dlhodobo
práceneschopný (v čase od 15. 1. 2015 do 15. 1. 2016), momentálne sa rieši jeho pracovné zaradenie a

v prípade, že sa pre neho nenájde vhodná pracovná pozícia, zamestnávateľ s ním ukončí podľa zákona
pracovný pomer. Napriek tejto skutočnosti aj počas trvania práceneschopnosti sa svojim povinnostiam
úmyselne nevyhýbal. Príslušný súd žiadal, aby bol jeho odpor uznaný ako právoplatný a zároveň trval
na predošlom návrhu rozsudku.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a intenciách dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
nie je dôvodné.

Podľa § 204 ods. 1, 2, 3 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že
sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že

odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti rozsudku, ktorým
bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. V týchto prípadoch neplatí
tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.

Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým

podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 57 ods. 1, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo

podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že odporom napadnutý platobný rozkaz bol odporcovi
doručený dňa 14.12.2015 do vlastných rúk (č. l. 54 , ust. § 45 ods. 2 O.s.p.). Odporca podaný odpor
doručil súdu prvého stupňa v lehote 15 dní od jeho doručenia, t.j. dňa 29.12.2015 elektronickou poštou

bez zaručeného elektronického podpisu a jeho dôvody spolu s prílohami doručil súdu dňa 12.1.2016.

Odporca, ako správne namieta, odpor konajúcemu súdu doručil dňa 29.12.2016, teda v lehote 15
dní od jeho prevzatia, a to elektronickou formou bez zaručeného elektronického podpisu, z čoho mu
následne vyplývala aj ďalšia procesným poriadkom uložená povinnosť, daná ust. § 42 ods. 1 O.s.p.,

jeho písomné alebo ústne doplnenie do zápisnice súdu v lehote do 3 dní, t.j. v preskúmavanej veci
do 1. 1. 2016. Vzhľadom k tomu, že deň 1. januára je štátnym sviatkom a tento deň pripadol na piatok,
posledným dňom lehoty na osobné podanie súdu konajúcemu v prvom stupni (t.j. súdu ktorý platobný
rozkaz vydal ), resp. odovzdanie tohto podania orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, príp. doplnenia
elektronicky podaného odporu ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde, bol najbližší pracovný deň,

t.j. pondelok 4. 1. 2016 (ust. § 57 ods. 2 a 3 O.s.p.). Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo v
elektronickej podobe, podpísané inak než zaručeným elektronickým podpisom, ktoré obsahuje návrh vo
veci samej (teda aj odvolanie, odpor a pod.) má sledované procesné účinky len vtedy, ak bolo v lehote
troch dní doplnené. Toto doplnenie je účastník povinný doložiť v určenej lehote bez výzvy súdu. Ak
tak neurobí, súd postupuje akoby takéto podanie vôbec nebolo urobené. Lehota troch dní je zákonnou

procesnou lehotou a nemožno ju predĺžiť.

Doplnenépísomnépodanieodporuodporcasúdudoručildňa12.1.2016apodľajehovlastnéhouvedenia
ho súdu zaslal dňa 11. 1. 2016, teda po uplynutí zákonnej procesnej lehoty, obligatórne vymedzenejustanovením § 42 ods. 1 O.s.p., s procesným následkom neprihliadania na takéto podanie, v tomto
prípade odpor, na ktorý sa hľadí ako keby vôbec nebol podaný.

Pozhodnotení,všetkýchuvedenýchokolností,odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolanieodporcunieje
dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd analogicky podľa § 146 ods. 2 vety prvej s
použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Keďže navrhovateľ, ktorému by náhrada trov odvolacieho konania patrila,

si túto neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), náhradu trov odvolacieho konania mu tak nebolo možné priznať.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.