Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/600/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221586
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412221586.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/171/2012-67 zo dňa 10.02.2015 a uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 7C/171/2012-88 zo dňa 30.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 7C/171/2012-67 zo dňa 10.02.2015 p o t v

r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7C/171/2012-88 zo dňa 30.03.2015 p o t
v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Súčasne návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom
domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu
vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento
nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 4570607 dlžníkom - povinným L. G.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody

vo výške 1 347,07 eur a nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 269,41 eur ako aj náhradu trov konania.

Dňa 04.07.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv

nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu z dôvodu
prieťahov,zdôvodurozhodnutiaozamietnutížiadostiovydaniepovereniaalebozdôvodunerozhodnutiav zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V
danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako následok

priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh
žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho
zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť spolu s návrhom na

odročenie pojednávania mailom z dôvodu, že súdu zaslal návrh na prerušenie konania, lebo pred
Okresným súdom Prešov prebieha konanie pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva
Európskej únie, v ktorej Okresný súd Prešov rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť v uvedenom konaní žalovaná v 1. rade -
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Súd pojednával aj v neprítomnosti
riadne predvolanej žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť, pričom

nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd po oboznámení sa s uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 zamietol návrh žalobcu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v danom prípade podľa názoru
konajúceho súdu nie sú splnené podmienky na navrhnuté prerušenie konania. Vo veci Okresného súdu

Prešov sp. zn. 7C/6/2010 je predmetom konania návrh fyzickej osoby voči účastníkom konania v tejto
veci ako žalovaným v 1. a v 2. rade o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. V danej veci
súdu je však predmetom konania návrh žalobcu ako oprávneného z exekučného konania na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu. Ani z prejudiciálnej otázky predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie

prípadne uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 nevyplýva, že by sa v uvedenom konaní
riešila otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v danej veci, najmä keď uvedeným
uznesením sa prerušuje konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach, ktorých znenie absentuje v uvedenom uznesení. Preto uvedené konanie Okresného súdu
Prešov, resp. naň nadväzujúce konanie Súdneho dvora o predbežnej otázke nemôže mať v danom

prípade fundamentálny význam.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom z pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/493/2010 vyplýva, že dňa 23.03.2010 bol súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému

Ž. G., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 20.01.2010 sp. zn. SR 22533/09.
Uvedený súdny exekútor až dňa 10.05.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia spolu so zápisnicou z 23.03.2010 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený
exekučný titul. Exekučný súd prípisom z 04.08.2010 vyzval žalobcu ako oprávneného, aby v lehote 15

dní predložil zmluvu o úvere. Uvedená výzva exekučného súdu bola doručená právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 10.08.2010, ale požadovaná úverová zmluva so všeobecnými podmienkami bola
exekučnému súdu doručená až 10.09.2010. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením
z 08.12.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
a po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia dňa 17.03.2011 exekučný súd uznesením z

18.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.06.2012, zastavil exekučné konanie.

Keďže v danom prípade bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2
veta tretia EP a v primeranej lehote, žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom
úradnom postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo dňa 10.03.2011 neprípustným preskúmaním
exekučného titulu a až po uplynutí zákonom (ne)určenej lehoty, s omeškaním viac ako 352 dní. Z
toho dôvodu nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu o omeškaní exekučného súdu. Právoplatné
uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora nie je takým rozhodnutím, v
dôsledku ktorého by bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup exekučného súdu, keďže toto

rozhodnutie nebolo zrušené, je právoplatné. Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené
nepreukázal ani vznik škody, ktorej náhradu vo výške 1.347,07 eura si uplatnil v konaní v súvislosti s
tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora v uvedenej exekučnej veci, resp.
ani nepreukázal zmenšenie svojho majetku o uvedenú sumu v súvislosti s preskúmaním žiadosti oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,preskúmanímnávrhunavykonanieexekúcieapreskúmaním
exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie

ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V súvislosti s uvedeným
nemožno prehliadnuť,žeprípadnýnesprávnyprocesnýpostupexekučnéhosúdumôžemaťzanásledok
vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto

postupom. Preto bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora
nebola v predmetnej exekučnej veci dodržaná lehota určená v § 44 ods. 1 EP na predloženie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, spolu s exekučným titulom a žiadosťou o
vydanie poverenia a bez povšimnutia nemožno ponechať ani nečinnosť žalobcu ako oprávneného pri
predkladaní exekučným súdom žiadanej zmluvy o úvere. Aj žalobca ako oprávnený a aj súdny exekútor
svojou nečinnosťou prispeli k oddialeniu posúdenia rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu

exekučným súdom. Zo znaleckého posudku č. 1/2014, ktorým Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v
Bratislave vypočítal majetkovú ujmu vzniknutú spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s tvrdeným
porušovaním zákonných lehôt a tvrdenou nečinnosťou, či už zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní
pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri
rozhodovaní o zmene exekútora súd zistil, že uvedený znalecký posudok sa nevzťahuje na nároky

žalobcu označené v ľavom dolnom rohu ako ISTINA RS, ale sa vzťahuje len na nároky žalobcu, v ktorých
žalobca podal žalobné návrhy označené v dolnom ľavom rohu ako NZP, NP a ZE. Z uvedeného dôvodu
súd na tento znalecký posudok ani neprihliadol.

Žalobca v danom prípade nepreukázal nielen tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu,

ale ani tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu,
ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku
tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci

dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu. S
poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd návrh žalobcu v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodný.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 15, 16, § 17 ods. 1, 2,

5 z. č. 514/2003 Z. z. a § 44 ods. 1, 2 a § 45 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy nevyčíslil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo

zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody
a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na

spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).Rozsudok bol vyhlásený dňa 08.03.2016

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd

Komárno žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol

a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a

jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 7C/171/2012-88 zo dňa 30.03.2015 uložil žalobcovi povinnosť, aby

v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie,
ktorý je 20,- eur podľa položky č. 7 a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v
určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,

že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenieanineobsahuježiadnedôvody,ktoréviedlisúdkjehovydaniu,môžežalobcalenhádať.Podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehalo podanie žaloby na náhradu

škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku
za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie

je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12
ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v
prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ust.
§ 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými

po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01.10.2012, konanie teda
začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany
účastníkov konania. Poplatníkom je žalobca poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podalodvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za
podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej
veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 20.03.2015
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam
žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/
vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods.1, písm. k/) zrušené. Keďže
odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 20.03.2015), ktoré bolo
doručené súdu prvého stupňa dňa 20.03.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ust. § 4 ods. 1
písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia
§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania,
t. j. 20.03.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo
zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak neurobil, súd mu poplatkovú
povinnosť uložil uznesením.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a -
výzva v zmysle ust. § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle ust. § 12
vyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a
v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti
ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny

poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie
žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil nespoplatniť odvolacie
konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13
Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky

podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených
žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie

odvolania, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.