Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202475
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215202475.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zapísaná v OR vedenom OS Bratislava I,
Oddiel: Sro, Vložka číslo: 15294/B, v zastúpení advokátskou kanceláriou: MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, zapísaná v OR vedenom Okresným súdom Bratislava
I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 43767/B, proti povinnému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom bezdomovec v

meste Q. O., zastúpený opatrovníčkou: Anna Mazurkievičová, súdna tajomníčka Okresného súdu vo
Veľkom Krtíši, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútoský úrad so sídlom 29.
Augusta 2, Bratislava, pod. sp. zn. EX 922/2015, v konaní pre vymoženie 993,91 Eur istiny s prísl. a trov
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 11Er/228/2015-29
zo dňa 06. 08. 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 922/2015. Súd rozhodol podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Súd zmluvný vzťah medzi

oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a okrem vnútroštátnej
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu aj Smernicu Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom súd prezentoval
v odôvodnení uznesenia právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice obsiahnutého v rozsudkoch
Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 - 244/98 a vo veci C- 473/00. Exekučný súd konštatoval, že
rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z

jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.
Súd mal za zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním doložky to, aby v prípade
vznikusporovzozmluvybolitietovždyriešenénasúde,ktorýsanachádzavmiestejehosídla,zaúčelom
minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo

sa podrobiť všetkým podmienkam poskytovania úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. Exekučný
súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a ako taká
bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V dôsledku
toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je
neodstrániteľnou prekážkou brániacou vedeniu exekúcie a tým aj zákonným dôvodom na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

V odvolaní dal súdu do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, cieľom ktorého je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by
niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V zmysle tejto dôvodovej správy

predmetná rozhodcovská doložka je v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni
dlžníkovi,abysisvojeprávavočiveriteľoviuplatnilnapríslušnomvšeobecnomsúdeazároveňumožňuje
veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto
rozhodcovskej doložky. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9CoE/18/2010. Pretože úverová zmluva bola uzavretá dňa 10. 10. 2005, podľa jeho názoru môže byť
právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa Zákona o spotrebiteľských

úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy.

Oprávnený uviedol, že neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí súd posúdiť podľa platnej právnej
úpravy v čase uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 10. 10. 2005. Vzhľadom na podmienky stanovené

v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 10. 10. 2005, záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky sa nemôže týkať časti rozhodcovského rozsudku, upravujúcej predmet plnenia,
resp. cenu plnenia uvedených v úverovej zmluve. Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným a
vykonateľným, pretože povinný proti nemu nepodal opravný prostriedok podľa § 3 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a ani žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a

nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca k odvolaniu
uviedol, že mu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 31.03.2015 bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811
09 Bratislava, sp. zn. M0709135 zo dňa 14.11.2014. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským
rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil
sumu 993,91 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 1002881731, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným

dňa 23.06.2006.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na

tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady

a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa§53os.2Občianskehozákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. V ust. § 53 ods. 4 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je
možné považovať za neprijateľné, pričom podľa písm. r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o revolvingovom úvere č. 1002881731 zo dňa 23.06.2006, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil
ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Obchodných podmienok úverových
produktov (verzia 2/2006), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch, kde v

článku V., bod 5.38 si zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov
na základe zmluvy a (alebo) s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad, alebo zánik zmluvy,
predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s., Bratislava, IČO: 35 862 882, podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné
strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň

sa zmluvné strany dohodli, že sa môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu
niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe
zmluvy, alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad, alebo zánik zmluvy, predložia na
rozhodnutie (v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd.

Rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do
Obchodných podmienok úverových produktov, ako súčasti formulárovej Zmluvy o revolvingovom úvere,
pričom takto dohodnutá rozhodcovská doložka tak, ako je dojednaná, doslovnému zneniu ust. § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka neodporuje. Ale dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky
je, že oprávnený si ju dohodol sám pre seba, čím uvedené ustanovenie obchádza. Z uvedeného vyplýva,

že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami,
a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú
procesnú ochranu, či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach
právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č.
93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

Odvolací súd uvádza, že exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania (t.j. nielen v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie) bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc,
ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad

materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd
dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu,
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý

právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.