Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201939
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316201939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Š.Q. Č.. XXXX/XXX, XXX XX K., o zaplatenie sumy 223,58 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 89,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 89,08 eur od 01.08.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 02.03.2016 na tunajšom súde žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 223,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 01.08.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvy č.
B. a č. B. a v zmysle predmetných zmlúv vypožičal jej 2 ks SIM kariet, ktoré jej umožňovali využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Ďalej uviedol, že sa predmetnou žalobou domáha

aj nároku na náhradu škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredané tel. zariadenie Orange
Hiro vo výške 132,50 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu
žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zaradenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že telekomunikačné
zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu

medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazala využívať
služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi
vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Pri
výpočtespôsobenejškodyzohľadnilpočetcelýchmesiacov,ktoréuplynulioduzavretiadodatkukzmluve
do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Výška spôsobenej skutočnej škody,
ktorúžalovanáspôsobila,jepriakciovejcenetelekomunikačnéhozariadeniavovýške1,-euro,predajnej
cene 160,- eur, v sume 159,- eur, pričom si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 132,50 eur.

Žalovaná riadne a včas nezaplatila ani cenu poskytnutých služieb v sume 195,08 eur vyfakturovaných
v období 2014/03-2014/05. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 17.07.2014 oznámil žalovanej sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v
dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu o zmier bola časť pohľadávky vo výške 74,- eur odpísanáa preto si ju žalobca v konaní neuplatňuje. Žalovaná po zaslaní pokusu o zmier uhradila sumu 30,- eur
a preto ani túto sumu si žalobca v konaní neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje nárok na úrok z
omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné

plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 01.08.2014. Na základe toho žiada, aby mu súd priznal
okrem sumy za neuhradené služby vo výške 91,08 eur aj nárok na zaplatenie sumy 132,50 eur, ktorý
si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd
vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu
za neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu

výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete

spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. B. a dodatkom k tejto
zmluve, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. B., pokusom o pokonávku zo dňa 17.07.2014,
opisom faktúr č. 2239201086, č. 2235405726, č. 2235402488, č. 2231717405, č. 2231722261 a zistil
nasledovný skutkový stav.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. B. zo dňa 21.11.2013 uzavretej medzi účastníkmi tohto
konania (ďalej len ,,Zmluva“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe -
nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Kengura 30 eur.

Podľa článku 1 bod 1.2 Dodatku k Zmluve zo dňa 21.11.2013 predmetom tohto dodatku je dohoda strán

o predaji zariadenia typ Orange Hiro z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu
cenu (po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny) s DPH (ďalej len „kúpna cena“) 1,- euro.

V zmysle článku 2 bod 2.3 Dodatku k Zmluve účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa
uzavretia Dodatku, zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto dodatku ako

účastník Služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k Zmluve, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón

mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny
len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy

zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k Zmluve, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré
pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné

zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému
telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky
potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto
dodatkom a podmienkami.

Podľa článku 4 bod 4.6 Dodatku k Zmluve, tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. B. zo dňa 21.11.2013 uzavretej medzi účastníkmi tohto
konania (ďalej len ,,Zmluva“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe -
nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Mobilný internet štart.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“ ).ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,

ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona o
elektronických komunikáciách a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných
právnych predpisov.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných

podmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebojejdodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,
ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením
článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 2235405726 zo dňa 10.04.2014 sumu

3,29 eur za služby a za poplatky sumu 34,50 eur, faktúrou č. 2235405726 zo dňa 10.04.2014 sumu
32,23 eur, faktúrou č. 2231717405 zo dňa 11.3.2014 sumu 15,70 eur a faktúrou č. 2231722261 zo
dňa11.03.2014 sumu 53,41 eur a faktúrou č. 2235402488 zo dňa 10.04.2014 sumu 10,- eur.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 17.07.2014 vyplýva, že žalobca

upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace marec 2014 až máj 2014 v sume 195,08 eur a
zároveň, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku
k zmluve o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 159,- eur. Pohľadávku ju
vyzval uhradiť s tým, že ak nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr v

posledný deň lehoty uvedenej v tomto liste, a to dňa 31.07.2014, bude ju vymáhať súdnou cestou.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je v časti uplatneného hovorného
dôvodná.

Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľský vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva, ktorú uzatváral
žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných
podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no cenu
služieb, tak ako jej bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach, neuhradila. Žalobca si
svoje povinnosti z predmetnej zmluvy plnil riadne a včas. Súd preto dospel k záveru, že jeho nárok na

zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 89,08 eur (3,29 eur + 36,68 eur + 10,- eur, + 15,70 eur
+ 53,41 eur) je opodstatnený a v tejto časti žalobe vyhovel.

Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom
v pokuse o pokonávku, teda do 31.07.2014, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda

dňom 01.08.2014, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej
sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 01.08.2014, bola 0,15 % ročne. Výška úrokov z omeškania k
uvedenému dňu teda bola 5,15 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania
v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s

nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,15 % ročne od 01.08.2014 do zaplatenia zo sumy 89,08
eur.

Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 132,50 eur
titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového

telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcom na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu
porušenia povinnosti žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednakna prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu (R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncových telekomunikačných
zariadení a jeho akciovou cenou, za ktorú predmetné zariadenie žalovaná odkúpila.

Z vyššie citovaných ustanovení, tak ako boli dojednané v Dodatku k zmluve ako aj Všeobecných

podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve uzavreli aj dohodu o predaji koncového
telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v ňom uvedenú kúpnu cenu,
ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom
predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v jeho ustanoveniach boli dojednané všetky
podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z

kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli
povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenie upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v
dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o
povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť

žalobcu ako podniku predať žalovanej ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a
previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe Dodatku k Zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za
ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných

operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je
neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného

vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačnéhozariadeniazadojednanúcenustvrdenímospôsobeníškody.Keďžežalobcaobdŕžal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu
zmenšeniu jeho majetku nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na

zaplatenie náhrady škody v sume 132,50 - eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/193 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 89,08 eur s
príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu, t.j. ohľadom sumy 132,50 eur s príslušenstvom
zamietol. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná, čo predstavuje 60 %. Vo
zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca, čo predstavuje 40 %. V konaní bola úspešnejšia
žalovaná a preto jej vznikol nárok na náhradu pomernej časti jej trov konania v rozsahu 20 %. Nakoľko

si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiaden nárok nevyplýva, súd rozhodol tak,
že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.