Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112208541
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112208541.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: Ivo Kužela, miesto podnikania: Polní 1454, Strážnice,
Česká republika IČO: 67 511 058, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol.
s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému: Dušan Lupták
- KORNÉLIA, miesto podnikania: Mateja Bela 2449/27, Trenčín, IČO: 11 751 045, právne zastúpenému:
Advokátska kancelária

JUDr. Danica Birošová, s.r.o., o určenie popretých pohľadávok, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
OkresnéhosúduTrenčínzodňa25.apríla2014,č.k.36Cbi/7/2012-174vspojenísopravnýmuznesením
zo dňa 05. mája 2014, č. k. 36Cbi/7/2012-181, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,77 Eur,
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu: Advokátska kancelária JUDr.
Andrej Jaroš, spol. s r.o. , a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením určil, že žalobca
je veriteľom pohľadávok proti žalovanému, prihlásených v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej

uznesením Okresného súdu Trenčín 29R/4/2011 zo dňa 21.12.2011, prihláškami pohľadávok por. č. 1
v sume 63,31 Eur, por. č. 2 v sume 157,41 Eur, por. č. 3 v sume 49,79 Eur, por. č. 4 v sume 26,89
Eur, por. č. 5 v sume 80,51 Eur, por. č. 6 v sume 82,52 Eur, por. č. 7 v sume 68,18 Eur, por. č. 8 v
sume 24,96 Eur, por. č. 9 v sume 17,08 Eur titulom úrokov z omeškania a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 452,75 Eur. Rozhodnutie vo veci samej
odôvodnil ustanoveniami § 122 ods. 1, § 124 ods. 1, 2, 4, 6, 7,, § 135 ods. 2 písm. a), § 155 ods. 1,

2, 3 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, ust. § 570 Obč.
zák., článkami 1 bod 1, 3 bod 1 a 4 bod 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
539/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ustanovením § 369 ods. 1 Obch.
zák. platného v Českej republike do 31.12.2013, ustanovením § 517 ods. 2 Obč. zák. platného v Českej
republike do 31.12.2013, nariadeniami vlády Českej republiky
č. 163/2005 Sb. a č. 33/2010 Sb. účinného od 01.07.2010. Uviedol, že reštrukturalizačný plán možno

definovať ako listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako
aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne
uspokojenie spoločníkov dlžníka alebo jeho členov. Do plánu sa zaraďujú všetky pohľadávky, ktoré
sú zapísané v zozname pohľadávok, bez ohľadu na to, či sú popreté alebo zistené. Podľa výsledku
zisťovacieho konania, ak nebude pohľadávka zistená, na prihlásenú pohľadávku sa v reštrukturalizácii
neprihliada a v prípade potvrdenia plánu súdom, nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči

dlžníkovi vymáhať (§ 122 ods. 5 a 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom
do 31.12.2011). Z toho je zrejmé, že k tomu, aby sa na pohľadávku prihlásenúv reštrukturalizácii prihliadalo, je potrebné, aby bola zistená, a teda až následne môžu nastať účinky
reštrukturalizačného plánu voči zistenej pohľadávke, medzi ktoré patrí aj rozsah
a spôsob uspokojenia jej veriteľa. V prípade, ak by daná pohľadávka nebola zistená, na takúto

pohľadávku by sa v reštrukturalizácii neprihliadalo, a teda súdom potvrdený reštrukturalizačný plán
by nemohol upraviť jej rozsah, spôsob uspokojenia, ani zánik. S poukazom na uvedené skutočnosti
súd prvého stupňa vyhodnotil dôvod popretia žalovanej pohľadávky nováciou záväzku dlžníka použitím
metódy reštrukturalizácie ako nedôvodný, nakoľko k novácii záväzku dlžníka na základe súdom
potvrdeného reštrukturalizačného plánu môže dôjsť iba u zistených prihlásených pohľadávok. Poukázal

na skutočnosť, že žalobca súdu predložil konkrétny výpočet žalobu uplatnených úrokov z omeškania
tak, ako bola zmena žaloby pripustená uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 08.03.2013,
zohľadňujúci i predmetné dobropisy, s ktorým výpočtom sa v celom rozsahu stotožnil. Žalobca ako
podnikateľ ČR predal žalovanému ako podnikateľovi SR tovar, ktorého cenu vyfakturoval faktúrami
pripojenými k žalovaným prihláškam pohľadávok. Účastníci konania si nezvolili rozhodné právo pre
svoj obchodno-záväzkový vzťah, preto sa ich zmluvný vzťah, založený ústnymi kúpnymi zmluvami,

v zmysle čl. 4 bodu 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo
17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) spravuje právnym poriadkom ČR ako
krajiny obvyklého pobytu predajcu (žalobcu). Sadzba úrokov z omeškania bola stanovená v súlade s
§ 369 ods. 1 Obchodního zákoníka platného v ČR do 31.12.2013, § 517 ods. 2 Občanského zákoníka
platného v ČR do 31.12.2013 a nariadeniami č. 33/2010 Sb. a č. 163/2005 Sb. na základe repo sadzby

stanovenej ČNB pre príslušné obdobie. Konštatoval, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote podľa
§ 32 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, a to i
napriek tomu, že žalobca v konaní zmenil (upresnil) petit žaloby, keď najskôr (písomné podanie zo dňa
10.01.2013) upresnil identifikáciu jednotlivých žalovaných prihlášok a následne (písomným podaním zo
dňa 08.03.2013) upresnil výšku požadovaných úrokov z omeškania, keď tieto predstavovali nižšiu sumu

ako bola uplatnená v prihláškach
a v pôvodnej žalobe. Podľa obsahu pôvodnej žaloby, bez ohľadu na jej petit, možno dostatočne
identifikovať popreté pohľadávky, ktorých určenia sa žalobca domáhal a ich výška nebola v priebehu
konania žalobou zvýšená. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 452,75 Eur,

a to za 2 úkony právnej služby po 58,68 Eur + 2x7,63 Eur rež. paušál - prevzatie, príprava veci, podanie
žaloby, 2 úkony právnej služby po 60,07 Eur + 2x7,81 Eur rež. paušál - účasť na pojednávaniach dňa
16.01.2013 a 08.03.2013,
1 úkon právnej služby po 61,87 Eur + 1x8,04 Eur rež. paušál - účasť na pojednávaní dňa 04.04.2014, 1
úkonprávnejslužbypo30,54Eur+1x8,04Eurrež.paušál-účasťnavyhlásenírozsudkudňa25.04.2014,

20% DPH v sume 75,46 Eur.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal žalovaný odvolanie. Poukázal na
znenie ustanovenia § 150 O.s.p. umožňujúce súdu za určitých podmienok náhradu trov konania celkom
alebo sčasti nepriznať. Uviedol, že je osobou vo fáze po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a

po skončení reštrukturalizačného konania, teda vo fáze plnenia svojich reštrukturalizačných záväzkov
podľa záväznej časti plánu a za súčasného stavu je pre neho neúnosné zaplatiť trovy v súdom priznanej
výške 452,75 Eur. Ďalej uviedol, že jeho zdravotný stav ako aj stav členov jeho rodiny je preukázateľne
zhoršený a poznačený súdnymi spormi vzniknutými v súvislosti s reštrukturalizačným konaním a
nedostatok finančných prostriedkov zhoršuje spoločenské a sociálne postavenie celej jeho rodiny do

tej miery, že disponibilné príjmy po odpočítaní nevyhnutných výdavkov hraničia so stavom materiálnej
núdze. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že pojednávania vo veci boli odročované z dôvodov na
strane žalobcu, ktorý neuviedol všetky relevantné skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, a že výška
priznaných trov je neúmerne vysoká voči vymáhanej pohľadávke, ktorá sa podľa reštrukturalizačného
plánu považuje za odpustenú. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti

napadnutej odvolaním zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny. Odmietol tvrdenie žalovaného,
že k odročovaniu pojednávaní došlo z dôvodov na jeho strane. Uviedol, že všetky dôkazy preukazujúce

oprávnenosť jeho nároku predložil spolu so žalobou a k odročeniu pojednávaní došlo z dôvodu, že
žalovaný v priebehu konania spochybňoval pravosť popretých pohľadávok uvádzaním ďalších dôvodov,
ktoré do podania žaloby ani žalovaný, ani správca v lehote stanovenej na popieranie pohľadávok,
nepovažoval za sporné a pohľadávky z takých dôvodov nepoprel. Nestotožnil sa ani s tvrdenímžalovaného o neúčelnosti trov, pretože v čase podania žaloby reštrukturalizačný plán žalovaného nebol
schválený a potvrdený súdom, takže on, žalobca, postupoval pri chránení svojich práv v súlade so
zákonom. V súvislosti s námietkou žalovaného, že nie je schopný zaplatiť náhradu trov konania v sume

452,75 Eur, uviedol, že priznané trovy nepredstavujú náklady v likvidačnej výške, a pokiaľ žalovaný
nie je schopný po ukončení reštrukturalizácie plniť svoje záväzky mimo reštrukturalizačného plánu,
existuje dôvodný predpoklad, že nie je schopný riešiť svoj úpadok pri zachovaní podnikateľskej činnosti
reštrukturalizáciou a reštrukturalizačný správca mu mal odporučiť vyhlásenie konkurzu na jeho majetok.
Žalobca si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur za písomné vyjadrenie k

odvolaniu.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 od. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie
rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania napadnutej odvolaním.

Z ustanovenia § 150 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy
konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že správca ako dôvod popretia uviedol skutočnosť, že žalovaný (dlžník)
neeviduje úroky z omeškania v účtovnej evidencii a ako dôvod popretia tiež uviedol nováciu záväzku
dlžníka použitím metódy reštrukturalizácie podľa § 135 ods. 2 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii. Až v priebehu konania začal namietať a spochybňovať spôsob určenia výšky úrokov

z omeškania a použitie právneho poriadku, podľa ktorého boli vyčíslené, a právo z týchto dôvodov boli
pojednávania v dňoch 16.01.2013, 08.03.2013 a 04.10.2013 odročované. Dňa 25.04.2014 súd prvého
stupňa vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe (po úprave žalobného petitu) v plnom rozsahu vyhovel a
vzhľadomnaplnýúspechžalobcuvkonaníprirozhodovaníonáhradetrovkonaniaaplikovalustanovenie
§ 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania bol vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam plne legálny, a ani odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p.
Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa neuvádzal žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalobcovi priznať celkom alebo sčasti náhradu trov. Okrem toho, v
prejednávanej veci nejde o drobný spor, ale o spor vyvolaný reštrukturalizačným konaním, preto do
úvahy neprichádza ani aplikácia ods. 2 ustanovenia § 150 O.s.p. Súd prvého stupňa pri určení výšky
trov právneho zastúpenia vychádzal správne z ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) a § 13a ods. 1 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. a žalobcovi priznal v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. len náhradu trov účelne

vynaložených.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách
konania potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 46,77 Eur, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu á 30,94 Eur (1/2 hodnoty úkonu)
8,04 Eur režijný paušál + 7,79 Eur 20 % DPH podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 2 vyhl. č. 655/2004
Z.z.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .