Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/749/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315225809
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315225809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.
Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clementisa
10,IČO:35855673,protiodporcovi:B.C.,nar.XX.X.XXXX,bytomXXXXXA.,Y.XXX/XXX,ozaplatenie
568,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 366,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne od 3.6.2014 do zaplatenia, a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov
konania vo výške 9,93 eura titulom súdneho poplatku a 32,66 eura titulom trov právneho zastúpenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 1.12.2015 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 568,- eur s príslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb č. Q. (zo dňa neznámeho), č.
Q. (zo dňa 17.3.2011 a dodatok z 18.12.2012), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné
podmienky, v znení dodatkov, vypožičal odporcovi mikroprocesorovú SIM kartu v počte 3 ks, ktorá

odporcovi umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri
uzatvorení dodatku k zmluve č. Q. odpredal odporcovi za akciovú cenu 39,- eur mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S Advance (pôvodná predajná cena 290,- eur) a za
akciovú cenu 68,- eur Samsung Galaxy Mini 2 black (pôvodná predajná cena 150,- eur). Tým, že
odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, za obdobie 11/2013 - 03//2014, porušil
zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi neuhradené služby
ako aj náhradu škody spočívajúcej vo výške rozdielu predajnej ceny telekomunikačného zariadenia

(s prihliadnutím na počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti) a akciovej ceny a to vo výške 568,- eur. Navrhovateľ preto pokusom
o pokonávku zo dňa 19.5.2014 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené služby vo
výške 493,50 eura, ako aj zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 505,- eur. Navrhovateľ pokusom o
pokonávku súčasne odporcovi zaslal rozpis neuhradených faktúr a vyzval ho na ich úhradu do 2.6.2014.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 493,50

eura a náhrady škody vo výške 183,- eur. Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 3.6.2014 vo výške
podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 108,50 eura odpísaná, a preto si ju
navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Za poskytnuté služby tak zostala neuhradená suma 385,- eur.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci ho prevzal dňa 21.1.2016. Súd vo veci postupoval podľa § 115a
ods. 2 O.s.p.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú

zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti

účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouopripojení,Dodatkomkzmluve,faktúrami,

Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o pokonávku a
takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu č. Q. (zo dňa 17.3.2011

a dodatok z 18.12.2012) tak, ako to navrhovateľ popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM.

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom ešte Zmluvu o poskytovaní služby Lite TV č. Q., bez dátumu jej
podpisu, ktorá sa tak stala zo strany súdu nepreskúmateľná. Na základe tejto zmluvy však došlo k

plneniu zo strany navrhovateľa, ktoré plnenie však súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie na strane
odporcu (plnenie bez právneho dôvodu). Zo žiadnych listinných dôkazov nebolo možné zistiť dátum
uzatvorenia zmluvy, a preto súd musí postupovať podľa § 54 ods. 2 OZ (v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší). Plnenie z tejto zmluvy tak súd
vyhodnotil ako plnenie bezdôvodného obohatenia (napr. tu platí iná premlčacia doba). Z priložených

faktúr vzťahujúcich sa k tejto zmluve je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy,
a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ
dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 69,25
eura (faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 13,75 eura splatná 9.12.2013 - služba dodaná 21.11.2013,
faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 22,- eur splatná 9.1.2014, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu

7,- eur splatná 8.2.2014, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 7,- eur splatná 11.3.2014, faktúra číslo
XXXXXXXXXX na sumu 19,50 eura splatná 8.4.2014). Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná
a nenamietaná. Súd však priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v rozsahu 55,50 eura ako nezaplatené
plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva najmä z § 43 ods. 12
písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. Súd nepriznal plnenie bezdôvodného obohatenia vo výške 13,75 eura,

nakoľko k plneniu došlo dňa 21.11.2013, pričom žalobný návrh bol podaný až dňa 1.12.2015, t. j. po
uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil

svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo

bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s

úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho

(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v

spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Aj NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1.
mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od

ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu

aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

V danom prípade sa dlh odporcu vo výške 13,75 eura z faktúry č. XXXXXXXXXX premlčal, s poukazom
na § 107 OZ, dňom 21.11.2015. Návrh na súd bol podaný dňa 1.12.2015, t. j. po uplynutí premlčacej

doby.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak
v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích

dôbjeurčenýokamihom,keďdošlokzískaniubezdôvodnéhoobohatenia(vdanomprípade21.11.2013).
Dlh je premlčaný dňom, kedy skôr uplynie prvá z lehôt uvedených v druhej vete tohto odseku.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol aj
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ - zmluva č. A5559926. V jej
rámci navrhovateľ svoje záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil.

Navrhovateľovi tak v zmysle čl. 11 bod 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok vznikol nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
účinného v čase uzavretia zmluvy v znení dodatkov, t.j. k 18.12.2012 -(uzatvorenie dodatku k zmluve č.

Q., nakoľko ide o plnenie dojednané v dodatku), (1) Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.
(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto

zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

Súčasťou zmluvy o pripojení č. Q. je aj dodatok, ktorý upravuje rovnako práva a povinnosti účastníkov

zmluvy.

V zmysle čl. 2.5 písm. b/ dodatku k zmluve, Účastník si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný
za cenu uvedenú v článku 1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
(trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej

ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM
karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku(konkrétnezáväzkovuvedenýchvčlánku2bod2.2,2.3alebo2.4)vzhľadomnavýškuzľavyzo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy číslo 1 dodatku, by spôsobilo,
že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). V

nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku
uhradiťnižšievtomtobodeuvedenúzmluvnúpokutuvprípadeporušenianižšievtomtobodeuvedených
povinností nasledovne: b), ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bod 2. 3 dodatku
poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po
celúdobuviazanostiužívaťbezprerušeniaslužbyprostredníctvomSIMkartyaleboúčastníkporušísvoju

povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom, ktorého by malo
byť ukončenie platnosti zmluvy a / alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či
skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
vo výške 251,- eur (prvý dodatok), 84,- eur (druhý dodatok), pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde
v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude

postupnepodľanižšieuvedenýchpravidielznižovaťvzávislostiodtoho,koľkomesiacovmáešteuplynúť
od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre
druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti a okamihom porušenia povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré
má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6,

výsledná suma zmluvnej pokuty získala podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa
zaokrúhľujenaceléeurocentynadol.Zmluvnápokutapredstavujerozdielmedzibežnoumaloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou
cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu

porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany podniku (napríklad odstúpením od zmluvy, prerušením či obmedzením poskytovania služieb).

Oneprijateľnostizmluvnejpodmienkyohľadnezmluvnejpokutyprávoplatnerozhodolnapr.Krajskýsúdv
Prešove pod sp., zn. 6Co/91/2011. Navrhovateľ si preto zaplatenie zmluvnej pokuty v návrhu neuplatnil,

táto teda nebola predmetom konania.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr zo zmluvy č. Q. za
telekomunikačné služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnejkvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov
a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr
vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a

včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal
súdnej ochrany. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 419,99 eura (faktúra
číslo XXXXXXXXXX na sumu 67,38 eura splatná 9.12.2013, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu
91,25 eura splatná 9.12.2013, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 57,40 eura splatná 9.1.2014,
faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 37,- eur splatná 9.1.2014, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu

41,98 eura splatná 8.2.2014, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 22,- eur splatná 8.2.2014, faktúra
číslo XXXXXXXXXX na sumu 22,- eur splatná 11.3.2014, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 41,98
eura splatná 11.3.2014, faktúra číslo XXXXXXXXXX na sumu 19,50 eura splatná 8.4.2014, faktúra
číslo XXXXXXXXXX na sumu 19,50 eura splatná 8.4.2014). Táto skutočnosť bola v konaní riadne
preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v rozsahu 115,66 eura
ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva z čl. 2.2 a

čl. 2.3 a 2.5 dodatku., ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona.

Oboznámením sa s faktúrami doloženými k návrhu súd zistil, že faktúra č. XXXXXXXXXX bola
vystavená len za upomienku vo výške 5,- eur. Nárok na zaplatenie tohto poplatku súd navrhovateľovi
nepriznal s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. rovnako súd nepriznal potom ani

príslušenstvo k tejto sume, keďže nevznikol samotný nárok a preto ho odporca nebol povinný zaplatiť
a teda nemohol sa ani dostať do omeškania.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Predávajúci nesmie ukladať

spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.

Poplatok za upomienku nemôže byť požadovaný v prípade, ak nie je zahrnutý v zmluve. Tieto
poplatky rieši len cenník navrhovateľa, ktorý k návrhu nebol priložený, preto súd ani nemohol
posúdiť neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky. Jednostranne určené poplatky nie sú individuálne

dohodnuté, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť takéto poplatky. Navyše navrhovateľ nepreukázal, že
upomienka bola odporcovi doručovaná.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinným do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Podľa § 10c cit. nariadenia, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o

nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania

uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď
deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 2.6.2014 (pokus o pokonávku).Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,25 % p.a.), preto

mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške, t.j. 8,25 % p.a. K omeškaniu odporcu došlo už skôr (deň po
splatnosti jednotlivých faktúr, kedy úroková sadzba bola vyššia), avšak navrhovateľ si úroky z omeškania
uplatnil až odo dňa 3.6.2014, preto postupom podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi len
takto uplatnené úroky z omeškania.

Súd tak priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby vo výške 366,99
eura aj s príslušenstvom. Istina 366,99 eura pozostáva z poskytnutých služieb, pričom súd prihliadol na
čiastočné premlčanie, ako to vyplýva na základe vyššie uvedeného a zároveň prihliadol aj na odpísanie
pohľadávky vo výške 108,50 eura (služby boli poskytnuté celkovo vo výške 489,24 eura, pričom súd
prihliadol na premlčanie vo výške 13,75 eura a odpočítal odpísanú pohľadávku vo výške 108,50 eura).

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón /
zariadenie mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1. bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou, trhovou cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou

zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 bode 2.2, 2.3 alebo 2.4),
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy
č. 1 Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny

mobilného telefónu).

Pokiaľ si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 183,- eur ako náhradu
skutočnej škody vzniknutej mu porušením povinností odporcu uvedených v uzatvorenej zmluve, je
potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,

základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod
pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne

vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,
nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za
škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a

následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny
úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti
musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto
súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust.

§ 120 ods. 4 O.s.p. (o povinnosti účastníka konania predložiť, alebo označiť všetky dôkazy najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol dôkazné bremeno, keďže
vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdení navrhovateľa, že by mu protiprávnym konaním odporcu vznikla škoda vo výške 183,- eur, ani o
tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že uvedená škoda predstavuje

rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou
cenou, je potrebné uviesť, že navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, aká bola tržná cena
odporcovi predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatku k zmluve o pripojení. Do súdneho
spisu priložil len výpis z jeho internetovej stránky vypovedajúci o cene, za ktorú on samotný tieto
telefóny ponúkal na predaj. Takýto interný výtlačok navrhovateľa, na ktorom sú uvedené iba jeho vlastné

údaje o týkajúce sa jeho zmluvného vzťahu s odporcom, súd nepovažoval za dostatočný objektívny
dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve
o pripojení. Avšak ani preukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k
záveru, že rozdiel tržnej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny, za ktorú ho v tom čase nadobudolsamotný navrhovateľ) a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami, by bolo škodou na
strane navrhovateľa, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať odporcovi sporné
zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu je

výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním alebo opomenutím odporcu (spočívajúcim podľa tvrdení navrhovateľa v porušení povinnosti

odporcom platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na
strane navrhovateľa. Ako bolo vyššie uvedené, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
musí byť bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade, že navrhovateľ chce byť v spore úspešný, nezbavuje
ho povinnosti preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním alebo
opomenutím odporcu. Takúto príčinnú súvislosť nezakladá ani prehlásenia odporcu, uvedené v Dodatku

k zmluve o pripojení. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že zo zmluvy a dodatku, ani zo Všeobecných
podmienok, nevyplýva povinnosť odporcu doplatiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného
telefónu/ telekomunikačného zariadenia v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku
vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia zo strany
navrhovateľa nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v dodatku ku zmluve o pripojení ani viazané na

splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky.

Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v rozsahu 183,- eur,
ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného telefónu / zariadenia a jeho predajnou
cenou odporcovi, zamietol ako nedôvodný spolu aj s príslušenstvom (osud príslušenstva nasleduje osud

pohľadávky).

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov

sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov

(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľomna uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy,
ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Právo na náhradu trov konania
potom predstavuje rozdiel úspechu a neúspechu v konaní (v danom prípade rozdiel predstavuje 29,22

% náhradu trov konania).

Uplatnené trovy konania je odporca povinný nahradiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p., advokátovi, ktorý
zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania a tieto pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 34,- eur a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia si právny

zástupca navrhovateľa vyčíslil v celkovej sume 111,77 eura. Trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. tak pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci po á 38,18 eura + 20 % DPH, za prípravu a
prevzatie, podanie návrhu na súd; 2 x režijný paušál po á 8,39 eura + 20 % DPH.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol úspešný v časti 64,61 % a odporca v časti 35,39 %, súd rozhodol o
náhrade trov konania tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku. V časti súdneho poplatku potom predstavuje

povinnosť odporcu na náhradu vo výške 9,93 eura (rozdiel vo výške 29,22 % z 34,- eur, t.j. 9,93 eura) a
v trovách právneho zastúpenia vo výške 32,66 eura (rozdiel vo výške 29,22 % z 111,77 eura, t.j. 32,66
eura).

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.