Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/199/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219094
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114219094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi:
F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. XXXX/XX, XXX XX A., občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom: Fraňa Kráľa 2080, 022 01
Čadca, IČO: 42 388 911, právne zastúpený: STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom: Fraňa Kráľa 2080,
022 01 Čadca, o zaplatenie 87,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde Žilina dňa 05.06.2014
domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 87,93 eur spolu s úrokom z omeškania
vyčísleným v sume 0,65 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 87,93 eur od
21.08.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej

medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 27 Bratislava a
navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca
uzatvorili dňa 07.09.2005 zmluvu č. 423471402, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva obsahuje

všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného
zákonníka. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1.467,41 eur
a po zostávala z istiny 913,23 eur, riadneho úroku 197,04 eur a úrokov z omeškania 357,14 eur. Sumu
357,14 eur ako úrok z omeškania si navrhovateľ neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi
úver v sume 1078,80 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 29,31 eur vždy k
20.dňu v mesiaci. Navrhovateľ si uplatnil len splátky splatné od 20.06.2010 do 20.08.2010 v počte 3 a vo
výške 87,93 eur. Okrem toho si uplatnil úroky z omeškania z uvedených splátok vyčíslené od 21.06.2010

do 20.08.2010 na sumu 0,65 eur a následne úroky z omeškania od 21.08.2010 do zaplatenia.

Podaním doručeným súdu dňa 01.10.2014 do konania vstúpil na stranu odporcu vedľajší účastník,
ktorý podaním doručeným súdu dňa 12.02.2015 vzniesol námietku premlčania celej navrhovateľovejpohľadávky. Vedľajší účastník uviedol, že v zmluve o úvere bola dohodnutá konečná splatnosť na deň
20.08.2010, žaloba bola podaná až dňa 05.06.2014, preto je pohľadávka navrhovateľa premlčaná v
celom rozsahu. Poukázal na to, že na premlčanie treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka

a ustanovenie o voľbe Obchodného zákonníka je neprijateľnou podmienkou, nakoľko znevýhodňuje
spotrebiteľa. Tiež uviedol, že RPMN v zmluve nie je uvedená správne, a preto by mal byť úver bezúročný
a bez poplatkov. Uplatnil si náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), na prejednanie veci samej
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a
ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné
prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a

poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec bez

nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 18.02.2015, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 10.02.2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise
a zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 uzavretej medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 a navrhovateľom ako postupníkom, postúpil
postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.

Postupca a odporca uzavreli dňa 07.09.2005 na Zmluvu o splátkovom úvere č. 0423471402, na základe

ktorej poskytol postupca odporcovi úver vo výške 32.500,- Sk (1.078,80 eur). Účastníci sa v zmluve
dohodli, že odporca bude poskytnutý úver splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške
883,- Sk (29,31 eur), počnúc dňom 20.10.2005 so splatnosťou poslednej splátky dňa 20.08.2010, pri
pevnej úrokovej sadzbe 17,30 % ročne a RPMN 9,90%. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné
podmienky, ktoré boli súdu tiež predložené.

Dňa 20.08.2010 sa stal celý dlh z titulu úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa
07.09.2005 splatným, ako to vyplýva aj z údaju o konečnej splatnosti úveru v zmluve.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom na začatie konania nárok na zaplatenie 3 splátok úveru poskytnutého na

základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, a to splátku splatnú dňa 20.06.2010, 20.07.2010 a 20.08.2010
spolu s úrokmi z omeškania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovaniaspotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa§2písm.a/ZoSUnaúčelytohtozákonasarozumie spotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súdvsúladescit.ustanovenímzákonač.250/2007Z.z.zúradnejpovinnostiskúmal,čizáväzokodporcu
vyplývajúci z uvedenej zmluvy o úvere je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok navrhovateľa
zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Odporca túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú

osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo
zamestnania. Naviac v konaní bola vznesená aj námietka premlčania.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, (1) Spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona

a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V zmysle citovaných ustanovení v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú, typovú, zmluvu, a z tohto
dôvodu súd skúmal existenciu prípadného premlčania pohľadávky navrhovateľa uplatnenej z tejto
zmluvy.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa 06.03.2012: Odvolací súd uzavrel,
že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na
to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S

poukazomuvedenéjenevyhnutnéspotrebiteľskýprávnyvzťahmedziúčastníkmiposudzovaťvždypodľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie
podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

S poukazom na uvedený právny názor súd na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho

zákonníka upravujúce otázku premlčania.
Predmetná vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny
vzťah. Je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravyrovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
nie podnikateľské právo Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi
právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od

zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav
môže dlhodobo fungovať, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho
dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva
takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia.

Zhrnúc uvedené, hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva
byťzmluvouspotrebiteľskou.Prispotrebiteľskýchzmluvách,ktorépredstavujúširšípojem,mázhľadiska
aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka
prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia
aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti ustúpiť
nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho

zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
V prejednávanej veci sa odporca zaviazal splatiť úver v mesačných splátkach po 29,31 eur,
so splatnosťou prvej splátky dňa 20.10.2005 a so splatnosťou poslednej splátky dňa 20.08.2010.
Navrhovateľ si uplatnil v konaní nárok na zaplatenie 3 splátok, a to splátok splatných dňa 20.06.2010,
20.07.2010 a 20.08.2010. Keďže konečná splatnosť nastala dňom 20.08.2010, vtedy sa celý úver, tj.

všetkysplátkyúverustalosplatnými.Atedadeňnasledujúcipotomtodni,tedadeň21.08.2010, jedňom,
kedy mohol navrhovateľ uplatniť právo na súde prvýkrát a od tohto dňa plynie 3-ročná premlčacia doba
na uplatnenie práva na súde. Pokiaľ teda navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súde až dňa
05.06.2014, podal ho po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby počítanej vyššie uvedeným spôsobom odo
dňa 21.08.2010, a preto súd musí konštatovať to, že nárok navrhovateľa je premlčaný v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nárok navrhovateľa je premlčaný v celom rozsahu,
a to jednak celá istina a aj na ňu viažuce sa príslušenstvo titulom úrokov z omeškania, a preto súdu
neostávalo nič iné ako návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nakoľko súd jeho návrh zamietol v celom rozsahu. Preto možno
konštatovať, že odporca bol v konaní plne úspešný. Odporca si žiadne trovy počas konania neuplatnil,
preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

V konaní si ale uplatnil nárok na náhradu trov konania vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane
odporcu. Preto sa musel súd vysporiadať aj s náhradou trov konania uplatnenou vedľajším účastníkom
vystupujúcim na strane odporcu.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd okrem posudzovania úspechu v konaní musí prihliadať i na
účelne vynaložené náklady na uplatňovanie alebo bránenie práva. Je nesporné, že vedľajší účastník
vstúpil do konania dňa 01.10.2014 a podaním doručeným súdu dňa 12.02.2015 uskutočnil podanie,
ktorým sa vyjadril k podanému návrhu. Je potrebné však uviesť, že vedľajší účastník vstúpil do konania
z vlastnej vôle.

Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý si uplatnil náhradu trov konania.
Pokiaľ sa vedľajší účastník nechal za týmto účelom zastupovať advokátom, musí súd skúmať, či trovy
súvisiace s právnym zastúpením boli účelne vynaložené.Súd zistil, že cieľom vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako združenia na ochranu spotrebiteľov v
zmysle čl. II stanov občianskeho združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie kolektívnych

i individuálnych žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie
spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány
štátnej správy, osvetová činnosť, poskytovanie poradenstva a konzultácii spotrebiteľom.

Pokiaľ zakotvil zákonodarca možnosť vstupu vedľajšieho účastníka tohto druhu do konania na podporu
odporcu - spotrebiteľa, potom mal určite za to, že takýto vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa, samo vie poskytnúť kvalifikovanú pomoc, keďže pôsobí v oblasti, v ktorej sa vyzná. Súd je
tohonázoru,ževedľajšíúčastníkužsámzpodstatysvojejexistenciemusíbyťschopnýposkytnúťprávnu
pomoc. Súd je vzhľadom na znenie stanov toho názoru, že pokiaľ bolo občianske združenie založené
práve za týmto a nie iným účelom a pokiaľ združenie výslovne špecifikuje v stanovách, že v rámci svojej

činnosti vystupuje okrem iného aj v pozícii vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských sporoch, musí byť
združenie spôsobilé vykonávať účel, na ktorý bolo založené samostatne, a to aj bez nutnosti zastúpenia
advokátom a musí disponovať dostatočnou odbornou vyspelosťou a kvalifikáciou.

Za takého stavu je potom súd presvedčený, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu

advokátom nevyhnutné nebolo a súd je toho názoru, že nebola splnená podmienka pre priznanie
nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v tom smere, že jeho právne zastúpenie
nebolo nevyhnutné a účelné. Preto ani s ním spojené trovy nepovažoval súd za účelne a efektívne
vynaložené. Naviac, vychádzajúc aj z poznatkov získaných v rámci rozhodovacej činnosti v iných
obdobných prípadoch, má súd za to, že ide o paušálny vstup združenia do množstva konaní, do

ktorých vstupuje na stranu odporcov a v ktorých produkuje zväčša úplne rovnaké podania len so
zmenenou spisovou značkou a označením účastníkov. Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že trovy
konania uplatnené vedľajším účastníkom na strane odporcu neboli účelne vynaložené, a preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.