Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/500/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217200
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315217200.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Uppsala s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Tamaškovičova 17, IČO: 46 612 700, zast.
Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, s.r.o., so sídlom 811 01 Bratislava, Na vŕšku 12, proti
odporcovi: W. L., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX S., Q.. X. A. XXXX, t. č. XXX XX I. X, I. X, o
zaplatenie 239,92 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti úrokov z omeškania zamieta.

Súd po právoplatnosti tohto rozsudku vracia navrhovateľovi prostredníctvom Slovenská pošta, a.s.

súdny poplatok vo výške 9,80 eura.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 17. 7. 2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 239,92 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 239,92 eur odo
dňa podania návrhu na súd až do zaplatenia a náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril Zmluvu o poskytovaní služieb,

ktorej predmetom bolo umožnenie využívania tzv. fitness zariadení prevádzkovaných navrhovateľom
odporcovi a s tým súvisiacich služieb VIP za dohodnutú cenu vo forme mesačného poplatku vo výške
29,99 eura. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou jej výpovede (i) v prvom roku trvania
Zmluvy najneskôr dva mesiace pred uplynutím tohto prvého roka s výpovednou dobou do konca tohto
prvého roka a (ii) v nasledujúcom období vždy najneskôr dva mesiace pred uplynutím nasledujúceho
polroka s výpovednou dobou do konca tohto polroka.

OdporcasapodľaZmluvyzaviazalplatiťmesačnecenuslužiebvždyk15.dňuvpríslušnomkalendárnom
mesiaci. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca podstatným spôsobom porušil Zmluvu tým, že bol v
omeškaní so splnením svojho záväzku platiť poplatok za služby viac ako 60 dní, a to aj napriek tomu, že
bol písomne navrhovateľom vyzývaný na zaplatenie dlhu, realizoval navrhovateľ svoje právo pre tento
prípad vyplývajúce zo zmluvy a od Zmluvy odstúpil. V deň odstúpenia od Zmluvy vznikla odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške ceny služieb, ktoré by navrhovateľ aj inak
bol povinný zaplatiť, ak by ukončil Zmluvu sám výpoveďou , ktorú by doručil navrhovateľovi v rovnaký

deň, v aký mu bolo doručené odstúpenie a teda za obdobie do 30. 4. 2014. Zmluvná pokuta je v tomto
prípade určená vo výške 239,92 eura, znížená o sumu, s ktorou bol odporca v omeškaní za „členské“
ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy. Navrhovateľ sa domnieva, že bez ohľadu na skutočnosť, či
odstúpenie od Zmluvy v konaní preukáže alebo nepreukáže, má rovnako právny nárok na zaplateniežalovanej sumy akokoľvek z titulu omeškaného plnenia (zaplatenie ceny za služby) odporcu zo Zmluvy.
Ak by teda navrhovateľ aj neodstúpil od Zmluvy, odporca by bol povinný zaplatiť tú istú peňažnú sumu
z dôvodu, že Zmluva nezanikla, naďalej trvá a odporca je ku dňu podania tohto návrhu so zaplatením

svojho dlhu minimálne ku dňu 30. 4. 2014 v omeškaní.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že uhradí dlžnú sumu a požiadal o odpustenie príslušenstva a náhrady
trov konania.

Uznesením zo dňa 28. 1. 2016 pod č. k. 17C/500/2015 - 26 tunajší súd, pred začatím pojednávania,
zastavil konanie v časti žalovanej istiny vo výške 239,92 eura z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu,
nakoľko odporca zaplatil túto sumu po podaní návrhu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 9. 3.
2016.

Z uvedeného dôvodu súd druhým výrokom tohto rozsudku vrátil navrhovateľovi súdny poplatok s

poukazom na § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v spojení s § 11 ods. 6 písm. b/ cit. zák.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá pred bodkočiarkou a ods. 4 cit. zák., (3) Poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie
vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred

prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 písm. b/ cit. zák., Orgány uvedené v § 3, ktoré b) sú zapojené do centrálneho systému
evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku
alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30
dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Navrhovateľ pri podaní návrhu zaplatil súdny poplatok vo výške 16,50 eura, ktorý sa krátený o 6,70
eura, t.j. vo výške 9,80 eura, vracia navrhovateľovi podľa § 11 ods. 6 písm. b/ cit. zák. prostredníctvom

prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov.

Keďže Okresný súd Galanta podpísal zmluvu so Slovenskou poštou a.s., o zapojení do centrálneho
systému evidencie poplatkov a to dňa 3. 11. 2014, príslušným na vrátenie súdneho poplatku je preto
prevádzkovateľ centrálneho systému evidencie poplatkov - Slovenská pošta, a.s.

Predmetom konania tak zostalo zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú

zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže

vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o poskytovaní
služieb a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný.Dňa 11. 4. 2013 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o poskytovaní služieb, v zmysle ktorej, mal
odporca možnosť využívania tzv. fitness zariadení prevádzkovaných navrhovateľom a s tým súvisiacich

služieb VIP za dohodnutú cenu vo forme mesačného poplatku vo výške 29,99 eura. Zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú.

V zmysle hospodárnosti konania súd ďalej neskúmal samotný záväzkový vzťah a jeho obsah, nakoľko
došlo k späťvzatiu návrhu.

Navrhovateľ si však uplatnil návrhom zaplatenie úrokov z omeškania s tým, že odstúpil od zmluvy.
Aj napriek výzve súdu, navrhovateľ nepreukázal ukončenie záväzkového vzťahu odstúpením, nakoľko
nedisponuje takýmto dôkazom. Súd preto nemohol preskúmať, či skutočnosti uvádzané v návrhu sú
pravdivé, či došlo k odstúpeniu, kedy, s akými účinkami a teda kedy sa odporca mal reálne dostať do
omeškania a aká v tom čase platila úroková sadzba.

Ako súd uvádza, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pretože navrhovateľ konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a odporca vystupuje ako fyzická osoba spotrebiteľ.

Súd nie sú známe skutočnosti podstatné na posúdenie oprávnenosti nároku na úroky z omeškania a

to, že odporca plnil dobrovoľne na základe podanej žaloby, nezbavuje súd povinnosti preskúmať riadne
všetky podstatné skutočnosti na spravodlivé rozhodnutie. Súd nemohol riadne preskúmať len na základe
predloženej Zmluvy, či žalované príslušenstvo má opodstatnenie na skutkovom aj právnom základe
(napr. aj s poukazom na to, či k odstúpeniu došlo zo zákonných a zmluvných dôvodov, riadne, či tento
právny úkon je platný podľa § 37 a § 39 OZ a pod.).

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh nedôvodne. Pokiaľ by nedošlo k späťvzatiu návrhu,
súd by návrh zamietol v celom rozsahu, vzhľadom na vyššie uvedené pochybnosti.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka

konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný
zamietol v časti uplatneného úroku z omeškania.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti

a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

Vzhľadom na uvedené, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, vzhľadom k okolnostiam celého
prejednávaného prípadu, súd považuje za spravodlivé ani jednému z účastníkov nepriznať náhradu

trov konania, hoci odporca plnil po podaní návrhu a teda navrhovateľ by mal právo na náhradu trov
konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Keďže súd je toho názoru, že okrem skutočnosti, že vznikol medzi
účastníkmi záväzkovo-právny vzťah, navrhovateľ iné skutočnosti nepreukázal. Súd nemohol dospieť k
jednoznačnému záveru, ktorý by svedčil v prospech či neprospech niektorého z účastníkov konania a
teda nemohol dôjsť ani k jednoznačnému záveru o povinnosti na náhradu trov konania. Spotrebiteľ je v
tomto konaní slabšou stranou, ktorá zo zákona musí byť viac chránená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.