Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010011
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916010011.1

Uznesenie

Okresný súd Trebišov, samosudcom JUDr. Ladislavom Bujňákom, v trestnej veci obvinených D. E., U..
XX.X.XXXX H. F., F. R. Č.. K. XXXX/XX K. Y. T., U.. XX.X.XXXX H. F., F. R. F., Č.. K. XXXX/X, pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 331 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o d m i e t a návrh dohody o vine a treste, uzavretej dňa
11.1.2016 medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Trebišov JUDr. Miroslavom Kohanom a obvinenými

D. E. K. Y. T., na základe ktorej obvinení uznali svoju vinu zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods.
1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, ktorý spáchali tak, že

obvinení dňa 5.9.2015 v čase okolo 22.00 hod. pred rodinným domom č. XX U. T. Z. H. F. N. L. A. D.,
ktorého spoločným konaním zvalili na zem a následne sa zmocnili plátennej kapsy na plece, v ktorej sa
nachádzali osobné doklady poškodeného, peňaženka a mobilný telefón zn. Nokia, s ktorým ušli z miesta

činu preč, čím poškodenému spôsobili škodu po vyčíslení vo výške 30,- Eur a neboli mu spôsobené
žiadne zranenia,

a obvinený D. E. súhlasil, aby mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého
podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov a súčasne

mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
počas skúšobnej doby, ako aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu pre poškodeného
vo výške 15,- Eur a taktiež povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom,
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu,

a obvinený Y. T. súhlasil, aby mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého

podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov a súčasne mu ukladá obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby,

pretože navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme n e p r i m e r a n á .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal na Okresný súd Trebišov návrh na schválenie dohody

o vine a treste uzavretej medzi ním a obvinenými dňa 11.1.2016, na základe ktorej obvinení uznali vinu
a spáchanie skutku, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona uvedeného vo výroku tohto uznesenia a prijali
tresty, ktoré sú uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Predseda senátu v súlade s § 331 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal návrh dohody o vine a treste a

podľa jeho obsahu a obsahu spisu zistil, že navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.Predovšetkým je potrebné uviesť, že orgány činné v trestnom konaní vykonávajú úkony a vydávajú
rozhodnutia v rámci prípravného konania z vlastnej iniciatívy a v rámci svojej zákonom zverenej

právomoci a súd do tejto časti trestného stíhania nijako nezasahuje, no v prípade následného podania
obžaloby, návrhu na schválenie dohody o vine a treste alebo iného obdobného návrhu na súd, je
povinnosťou konajúceho súdu podrobne preskúmať aj celé prípravné konanie, ktoré predchádzalo
podaniu obžaloby, návrhu na schválenie dohody o vine a treste alebo iného návrhu, najmä s akcentom
na to, či boli dodržané všetky procesné a zákonné ustanovenia či už hmotného alebo procesného práva.

Z obsahu spisu súd zistil, že obaja obvinení sa v celom rozsahu priznali ku skutku ktorý sa im kladie
za vinu. Z ich výpovedí z prípravného konania, ako aj z výpovedí poškodeného a svedkov vyplýva, že
bezprostrednou príčinou celého incidentu bol konflikt obvineného D. E. s poškodeným A. D., nakoľko
poškodený mal obchytkávať jeho priateľku N. E. K. O. D. E. si to s ním chcel vyjasniť. Z uvedených
výpovedí je evidentné, že iniciátorom celého útoku bol obvinený D. E. K. O. Y. T. mu v podstate

len sekundoval. Je nepochybné, že obvinený D. E. nabádal spoluobvineného Y. T., aby nasledovali
poškodeného a vyjasnili si s ním, prečo obťažoval priateľku D. E., následne to bol práve on, kto sa dostal
do konfliktu s poškodeným, ktorého oboma rukami sotil do hrudníka a on spadol na zem. Vtedy mu
zobral tašku ktorú mal pri sebe a začali z miesta utekať.

Vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 6.9.2015 začal vo veci trestné stíhanie pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1 Trestného zákona a toho istého dňa uznesením vzniesol obom obvineným obvinenie na
skutkovom základe uvedom vo výroku tohto unesenia pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Neprimeranosť navrhovanej dohody o vine a treste vidí súd v nesprávnej právnej kvalifikácii
trestného činu za skutok ku ktorému sa obaja obvinení priznali. Orgány činné v trestnom konaní
kvalifikovali protiprávne konanie obvinených ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Trestný čin lúpeže je v osobitnej časti Trestného zákona v § 188 ods. 1 definovaný nasledovne: „Kto proti
inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.“
Trestný čin lúpeže je oproti ostatným trestným činom druhej hlavy osobitnej časti Trestného zákona
špecifický v tom, že má kumulatívne dva primárne objekty, a to chránená osobná sloboda a majetok,

ktorého sa páchateľ chce zmocniť. V danom konkrétnom prípade sa súdu javí ako najpodstatnejšia časť
skutkovej podstaty zločinu lúpeže subjektívna stránka, teda úmysel obvinených zmocniť sa cudzej veci
použitímnásiliaalebohrozboubezprostrednéhonásilia,pričomúmyselsamusívzťahovaťtaknanásilné
konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak veci nemôže
zmocniť, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci, avšak obvinení nemali žiadny úmysel zmocniť sa

akýchkoľvek vecí.

Ako vyplýva z dokazovania v rámci prípravného konania, najmä z výpovedí samotných obvinených, pred
útokom na poškodeného neboli vôbec dohodnutí na tom, že napadnú poškodeného v úmysle zmocniť sa
nejakých vecí ktoré mal pri sebe alebo na sebe. Obvinený Y. T. pri svojom výsluchu na logicky mierenú

otázku vyšetrovateľa odpovedal, že „D. pri Terne povedal len toľko, že chce ísť za ním, lebo nebude
tréner vyskakovať do jeho čaje a o kapsičke nehovoril nič.“ Taktiež dodal, že dopredu sa na ničom takom
nedohodli, že ho zvalia na zem a zoberú mu nejaké veci. Obvinený D. E. pri výsluchu uviedol, že „po
tom čo poškodený spadol som ja tašku chytil, taška bol ako keby pod ním, potiahol som ju a zobral, ja
som neťahal silno a necítil som, aby sa pri tom niečo utrhlo.“ Opäť na dobre cielenú otázku vyšetrovateľa

uviedol, že so spoluobvineným T. neboli vôbec dohodnutí, že poškodeného zvalia na zem a zoberú mu
tašku.

Už z týchto výpovedí obvinených jednoznačne vyplýva, že nemali v úmysle zmocniť sa cudzej veci
použitím násilia alebo hrozbou bezprostredného násilia. Pritom obligatórnym znakom skutkovej podstaty

zločinu lúpeže, pokiaľ ide o subjektívnu stránku, je úmysel. Je otázne, prečo orgány činné v trestnom
konaní klasifikovali konanie obvinených ako zločin lúpeže, keď z ich výpovedí vyplýva, že nemali úmysel
zmocniť sa nejakých vecí od poškodeného. Práve naopak, išli za ním s úmyslom vyjasniť sa s ním
okolnosti, prečo obťažoval a obchytkával priateľku obvineného D. E., následne ho obvinený E. sotil avtedy zbadal tašku, ktorú chytil a následne utekali z miesta preč. V tejto časti považuje súd za potrebné
zdôrazniť, že aj v rámci ustálenej judikatúry je podstatné, že neočakávané vytrhnutie veci ešte nie
je násilím v zmysle § 188 ods. 1 Trestného zákona a preto privlastnenie si cudzej veci tým, že sa

jej páchateľ zmocní týmto spôsobom, ešte nie je lúpežou podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Za
násilie by však bolo možné považovať také počínanie páchateľa, pri ktorom páchateľ prekonáva odpor
napadnutého (napr. tým, že vecou myká, bráni vytrhnutiu veci a pod.). Konanie obvineného D. E. podľa
názoru súdu nespĺňa ani nevyhnutnú podmienku násilia, nakoľko vypovedal, že taška bola ako keby pod
poškodeným, potiahol ju a zobral, pričom neťahal silno a necítil, aby sa pri tom niečo utrhlo.

Ako bolo vyššie spomenuté, pre súd je dosť nepochopiteľné, prečo orgány činné v trestnom konaní
kvalifikovali protiprávne konanie obvinených ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Je zrejmé, že konajúci vyšetrovateľ mal snahu logicky
a dobre cielenými otázkami na oboch obvinených vyvodiť záver, či mali úmysel zmocniť sa nejakých vecí
od poškodeného pred samotným útokom. O to viac je zarážajúce, prečo aj napriek zhodným tvrdeniam

obvinených, že nemali v úmysle zmocniť sa nejakých vecí od poškodeného, naďalej bolo ich konanie
kvalifikované ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona.

Podľa názoru súdu, úmysel obvinených zmocniť sa nejakých vecí nebol žiadnym spôsobom preukázaný

a zmocnenie sa kapsičky poškodeného možno chápať len ako naskytnutie sa príležitosti obvineného D.
E. po tom, čo sotil poškodeného na zem. Konanie obvinených sa súdu skôr javí ako naplnenie skutkovej
podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú

škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu
vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že rozdiel medzi zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1

Trestného zákona a prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona je najmä v trestným
sadzbách za dané trestné činy. Pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba
3 až 8 rokov a pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona je trestná sadzba až
dva roky. Je síce pravdou, že obidve skutkové podstaty vyžadujú pre ich naplnenie úmyselné konanie,
no zásadný rozdiel je v tom, že pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje

úmysel páchateľa zmocniť sa cudzej veci použitím násilia alebo hrozbou bezprostredného násilia pred
samotným útokom, s čím musí byť páchateľ vopred uzrozumený (napr. páchateľ pristúpi k poškodenému
a pod hrozbou násilia alebo násilím sa chce zmocniť jeho vecí). Pri tzv. krádeži na osobe (§ 212 ods. 2
písm. c/ Trestného zákona) koná páchateľ v úmysle zmocniť sa cudzej veci, ktorú ma iný pri sebe alebo
na sebe, pričom nemusí ani dôjsť k použitiu násilia. Je potrebné dodať, že jednočinný súbeh trestné

činu lúpeže podľa § 188 Trestného zákona a trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona je
vylúčený.

V tomto prípade obvinení nemali úmysel zmocniť sa akýchkoľvek vecí od poškodeného, chceli si s ním
len vyjasniť, prečo poškodený obťažoval a obchytkával priateľku obvineného D. E. a k zmocneniu sa

kapsičky poškodeného došlo až následne po sotení poškodeného, bez predchádzajúceho uzrozumenia,
že sa chcú zmocniť a odcudziť nejaké veci. Je teda nepochybné, že úmysel zmocniť sa cudzej veci
použitím násilia ako obligatórny znak skutkovej podstaty zločinu lúpeže v danom prípade preukázaný
nebol žiadnym spôsobom a preto súd vníma toto pochybenie, pokiaľ ide o nesprávnu právnu kvalifikáciu
skutku, ako zrejmú neprimeranosť vzhľadom na zásadný rozdiel v trestných sadzbách zločinu lúpeže

podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona
a takáto neprimeranosť má zásadný vplyv pre následné potrestanie obvinených, pričom pri kvalifikácii,
ako je uvedená v návrhu dohody o vine a treste, ide jednoznačne o potrestanie v neprospech oboch
obvinených.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, ako aj odôvodnenie súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oz-
námenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.