Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/730/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113223818
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113223818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
spol. Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného
splnomocneným zástupcom spol. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná
9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporcovi: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, O. A. P., o
zaplatenie 1.849,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v
Žiline zo dňa 11. Apríla 2014 č.k. 4C/208/2013-42, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol rozsudkom žalobný návrh navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.849,48 eur a náhradu trov konania, pričom návrh na začatie
konania skutkovo odôvodnil tým, že dňa 27.11.2006 uzavrel navrhovateľ s odporcom úverovú zmluvu č.
3611269379 (ďalej len „úverová zmluva“) a súčasne zmluvu o revolvingovom úvere I. (ďalej len „zmluva
o RÚ I.“) a zmluvu o revolvingovom úvere II. (ďalej len „zmluva o RÚ II.“). Uzatvorením zmluvy sa
navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi dohodnutý úver a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť,

zaplatiť úroky a poplatky podľa aktuálneho sadzobníka.
Úverová zmluva bola uzatvorená ako telefónna pôžička, teda vybavenie úveru prebieha v týchto
prípadoch telefonicky prostredníctvom bezplatnej zákazníckej linky navrhovateľa s následnou písomnou
komunikáciou. V zmysle vyššie uvedeného odporca telefonicky kontaktoval zamestnancov navrhovateľa
za účelom získania úveru, t.j. finančnej hotovosti. Pri telefonickom vybavovaní úveru, na základe
výzvy zamestnanca navrhovateľa, odporca nadiktoval všetky potrebné osobné údaje a údaje o
zamestnávateľovi, ktoré boli následne zapracované do úverovej zmluvy, ktorá bola navrhovateľom

odoslaná na podpis odporcovi spolu s úverovými zmluvnými podmienkami, a ktorý ju podpísanú spätne
vrátil navrhovateľovi.

V ďalšej časti odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd podrobne popísal zistený
skutkový stav veci, uviedol obsah jednotlivých dôkazov, vrátane listinných dôkazov, špecifikoval, z čoho
pozostáva výška uplatneného nároku vrátane úroku z omeškania. V súvislosti s právnym posúdením
veci doslovne citoval príslušné ustanovenia právnych predpisov a následne svoje rozhodnutie odôvodnil

takto:
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 O.s.p.si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v
súlade s ustanovením § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd vychádzal z príslušných ustanovení zákona č.
258/2001 Z.z., nakoľko dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na
základe zmluvy uzavretej dňa 25.05.2007, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať
ustanovenia tohto zákona.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania boli
dňa 27.11.2006 uzatvorené 3 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to jednak zmluva o
poskytnutí úveru v sume 15.000,- Sk majúca náležitosti podľa zák. č. 258/2001 a jednak dve
zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré vo svojom obsahu odkazujú na všeobecné obchodné podmienky
navrhovateľa. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy plynúcej zo zmluvy o RÚ II. (táto je
bližšie špecifikovaná v návrhu na začatie konania, ako i vyššie v tomto odôvodnení). Nepochybne sa

však i na túto zmluvu vzťahuje zák. č. 258/2001 Z.z., nakoľko peňažné prostriedky (spotrebiteľský úver)
boli poskytnuté i podľa vyjadrenia navrhovateľa na kreditnú kartu (§ 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.). Súd
však dospel k takému záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný
prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností,

alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú.
Súd posudzoval, či zmluva o RÚ II., titulom uzatvorenia ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny
v tomto konaní, uzatvorená dňa 27.11.2006, spĺňa všetky zákonné predpoklady k tomu, aby bolo možné
konštatovať, že jednak na jej základe došlo k platnému poskytnutiu úveru odporcovi a že jednak na jej

základe má odporca plniť sumu uplatnenú v tomto konaní.
Súd konštatuje, že na vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebný zhodný prejav vôle zmluvných
strán, teda akceptácia návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými v prípade zmluvy
o spotrebiteľskom úvere musia byť minimálne jej všeobecné náležitosti, t.j. okrem iného i predmet
takejto zmluvy. Predmetom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je práve dojednanie na tomto

úvere, ktoré musí obsahovať minimálne výšku poskytnutého úveru, resp. podmienky, za akých tento má
byť čerpaný. Keďže predmetom uzatvorenej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového
úveru, pre platnosť takejto zmluvy sa podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1
zák. č. 258/2001 Z.z. vyžaduje písomná forma, teda aj jej všeobecná náležitosť - výška poskytnutého
spotrebiteľského úveru, resp. podmienky, za akých tento má byť čerpaný. Tieto podmienky museli byť

dojednané písomne, k čomu v danom prípade nedošlo. Vzhľadom na neurčitosť tejto zmluvy v časti
jej podstatnej náležitosti, ktorou je výška poskytnutého úveru, resp. podmienky, za akých tento má
byť čerpaný a teda vzhľadom na chýbajúcu dohodu účastníkov zmluvy o výške poskytnutého úveru,
resp. podmienkach, za akých tento má byť čerpaný a vzhľadom na nedodržanie písomnej formy o
tejto podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy súd prejudiciálne určil neplatnosť právneho úkonu uzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 27.11.2006 podľa ustanovení § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a ustanoveniami § 1 ods. 3 a 4 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z.. V neposlednom rade súd
poukazuje, že nemohol akceptovať ani odkaz na ustanovenia všeobecných podmienok navrhovateľa,
nakoľko tieto síce boli do konania predložené, avšak neboli podpísaná odporcom, a tak nebolo ani

preukázané, že by sa odporca s týmito pri podpise zmluvy oboznámil.
S poukazom na ust. § 457 OZ, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, by mal navrhovateľ nárok na zaplatenie
dlžnejsumyčerpanejodporcom.Zvykonanéhodokazovaniavýpisomzúčtuvšaksúdnemalpreukázanú
výšku istiny úveru a keďže vzhľadom na absenciu písomnej dohody v úverovej zmluve o výške úroku a

akýchkoľvek ďalších podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov a zo žalovanej sumy nie je zrejmá sumy istiny, súd nemohol priznať
navrhovateľovi ani tento nárok, nakoľko jeho návrh nebol dostatočne určitý. Preto bol nútený žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojitosti s § 151 O.s.p. a

úspešnému odporcovi, ktorému by patrila náhrada trov konania, ktorý si však právo na náhradu trov
návrhom neuplatnil, súd náhradu trov konania nepriznal.Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý odvolanie okrem
iného odôvodnil tým, že navrhovateľ sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami súdu, resp. s právnym
posúdením návrhu navrhovateľa, ktorý bol podľa súdu v časti špecifikácie výšky poskytnutého úveru

a jeho uhradenej časti neurčitý. Zo splátkového kalendára, ktorý bol ako dôkaz súdu predložený,
jednoznačnevyplýva,vakejvýškeodporcavyčerpalfinančnéprostriedkyprostredníctvomkreditnejkarty
a rovnako v akej výške uhradil splátky na splatenie svojho dlhu. Okrem iného podaním navrhovateľa,
ktoré prvostupňový súd cituje na 5. Strane predmetného rozsudku bolo špecifikované, v akej výške
odporca čerpal finančné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že výška čerpanej sumy odporcom súdu

musela byť zrejmá, pričom i jednoznačne vyplýva zo splátkového kalendára vykonaného ako dôkaz
pre súdom, a preto v žiadnom prípade nemôže ísť o nárok (rozdiel čerpanej sumy a uhradenej sumy),
ktorého výška a prepočet sú pre súd neurčité, a teda nepreskúmateľné. V prípade, ak súd prvého stupňa
neporozumel vysvetleniam navrhovateľa, máme za to, že súdu prvého stupňa nič nebránilo v tom, aby
navrhovateľa vyzval k doplneniu návrhu podľa § 43 O.s.p. Máme za to, že napriek skutočnosti, že aj keď
prvostupňový súd zamietol časť nároku navrhovateľa vzhľadom na skutočnosť, že predmetná úverová

zmluva je bezúročná a bez poplatkov, súd mal navrhovateľovi priznať nárok na dlžnú istinu, ktorej výška
súdumuselabyťzrejmá,prípadnemalsúdnavrhovateľavyzvaťnapreukázaniejejvýšky,resp.prepočet,
ak mu uvedené zrejmé nebolo. S poukazom na uvedené máme za to, že súd prvého stupňa postupoval
pri rozhodovaní o uplatnenom nároku arbitrárne, a tiež v rozpore s príslušnými ustanoveniami O.s.p. -
a to v rozpore s ust. Ô 43 ods. 1 a 2 O.s.p. a máme za to, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň, že súd prvého stupňa v danom prípade postupoval
pri rozhodovaní o uplatnenom nároku arbitrárne, t.j. svojvoľne bez opory v zákone, ak nerešpektoval
príslušné zákonné ustanovenia, čím súd prvého stupňa svojim postupom odňal navrhovateľovi možnosť
konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie je zároveň v rozpore s právom na spravodlivý proces
garantovaný v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s princípom predvídateľnosti práva (právnej istoty). Odvolateľ

teda žiadal, aby odvolací súd v rámci odvolacieho konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
a v súlade s právnym posúdením prvostupňového súdu priznal navrhovateľovi sumu 385,31 eur titulom
bezdôvodného obohatenia a priznal aj náhradu trov konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania vec prejednal postupom v súlade s ust. § 156 ods.
3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, po preskúmaní rozsudok
okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, a preto sa
podľa § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje len na skonštatovanie správnosti aj odôvodnenia prvostupňového
rozsudku, pričom vzhľadom k obsahu podaného odvolania navrhovateľa len dodáva, že prvostupňový
súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu v podstate pre neunesenie dôkazného bremena

navrhovateľom a ako uvádza v odôvodnení rozsudku, súd nemal preukázanú výšku istiny úveru a
keďže vzhľadom na absenciu písomnej dohody v úverovej zmluve o výške úroku a akýchkoľvek
ďalších podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, považoval úver za bezúročný a bez
poplatkov a zo žalovanej sumy nie je zrejmá výška istiny, tak súd prvého stupňa nemohol potom priznať
navrhovateľovi ani tento nárok, nakoľko nebol dostatočne určitý, a preto návrh navrhovateľa zamietol.

V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, odporcovi nevznikli žiadne trovy, na ktoré by inak mal
nárok podľa § 142 ods. 1 v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.