Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/754/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712209094
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3712209094.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa T., zastúpený. B. proti odporcovi A., zastúpenému
Q., o zaplatenie 724,45 Eur s prísl, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica, č.k. 5C/67/2012-288 zo dňa 26. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania za trovy právneho
zastúpenia v sume 51,97 Eur, na účet Q., do 15 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdrozsudkomnávrhnavrhovateľazamietol.Navrhovateľoviuložilpovinnosťzaplatiťodporcovi
trovy konania 43 Eur a trovy právneho zastúpenia 1.483,51 Eur, na účet Q., do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností parc.

XXXX - orná pôda o výmere 1.541 m2 tak, ako je zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. O. K. a spoluvlastník v
podiele 1-ica nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parc. XXXX - orná pôda o výmere
2.644 m2, parc. XXXX - orná pôda“ o výmere 1.974 m2, parc. XXXX - trvalé trávne porasty o
výmere 2.099 m2 a parc. XXXX - orná pôda o výmere 3.381 m2. Účastníci konania sa na
výške nájmu za pozemky, ktoré užívajú jednotlivé fyzické osoby ako užívatelia v záhradkárskej osade,
nedohodli. V užívaní odporcu je 80 m2 z parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, z parc.

č. XXXX je to 986 m2, z parc. č. XXXX je to 706 m2 a z parc. č. XXXX je to 1.691 m2.
Vzhľadom na právny názor krajského súdu, vyslovený v skoršom rozhodnutí, na základe doplneného
dokazovania zistil, že predmetná záhradkárska osada vznikla na základe ustanovujúcej schôdze zo dňa
15.03.1990, teda pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb. preto pasívnu legitimáciu v spore posudzoval
podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov
zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim nájomcom alebo užívateľom

pozemkov v zriadenej záhradkovej osade je člen záhradkárskej organizácie, preto dospel k záveru, že
odporca nie je nositeľom práv a povinností, a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania,
ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku z odporu proti vydanému platobnému rozkazu vo
výške 43 Eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.483,51 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd v merite
rozhodolvsúladesvyslovenýmprávnymnázoromodvolaciehosúdu. Priposudzovanípriebehu
sporu mal zohľadňovať hrubé porušovanie úloh odporcu stanovených súdom. Už na prvom pojednávaní
súd uložil odporcovi, aby predložil svoje stanovy. Odporca predložil len stanovy A. a zoznam členov
organizácie, čím pokyny súdu nesplnil. Len dokladom preukazujúcim vznik odporcu bolo možné posúdiť
pasívnu legitimáciu v spore, preto vyslovil názor, že odporca svojím nekonaním v roku 2012 zavinil vznik

trov.Pokiaľodporcapredložildokladyovznikuodporcuažvroku2015,bolonavrhovateľoviznemožnené
podať žalobu proti jednotlivým členom záhradkárskej osady za nájom v roku 2011. Žiadal preto, abyodvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti uloženej povinnosti zaplatiť trovy konania zrušil a
vrátil späť na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil a náhradu trov konania priznal navrhovateľovi podľa
§ 147 O.s.p., alebo náhradu trov konania odporcovi nepriznal podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v prejednávanej veci boli v súlade
s § 90 O.s.p. účastníkmi konania osoby, ktoré v podanom návrhu na začatie konania označil ako
účastníkov konania navrhovateľ. Odporca návrh na začatie konania nepodával, ani navrhovateľovi
žiadnym spôsobom nebránil v podávaní návrhu na začatie konania proti jednotlivým užívateľom

predmetných pozemkov. Ak preto mal niekto „zaviniť“ existenciu predmetného súdneho konania, bol to
nepochybne navrhovateľ. Je výlučne zodpovednosťou navrhovateľa, aby si svoj tvrdený nárok uplatnil
voči osobe, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho záväzku, a aby v prípade neúspechu v konaní znášal
následky s tým spojené. Neobstojí preto snaha navrhovateľa preniesť zodpovednosť za neunesenie
svojho dôkazného bremena, prípadne svoje pochybenie pri označovaní účastníkov konania na
odporcu.Zdôraznil,žepasívnulegitimáciunamietalužnapojednávaníkonanomdňa12.11.2012amedzi

stranami nebola pochybnosť o aplikácii zákona č. 64/1997 Zb. Spornou nebola otázka aplikácie zákona
č. 64/1997 Zb., ale výklad jeho ustanovení, keď navrhovateľ vecnú legitimáciu odporcu vyvodzoval z
ust. § 1 citovaného zákona a odporca ust. § 2 ods. 2. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne
správny potvrdil a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 70,90 Eur.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je
potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V posudzovanej veci súd návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Nakoľko

odvolanie smerovalo len proti výroku o náhrade trov konania, zostávajúca časť rozsudku nadobudla
právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledokalebozodpovednostizazavineniealebozanáhodu.Princípzodpovednostizavýsledok(princíp

úspešnosti) je zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ v žalobnom návrhu, došlom súdu 30.07.2012, žiadal od

odporcu zaplatenie istiny vo výške 724,45 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podaním
zo dňa 12.02.2013 navrhovateľ úpravou žalobného petitu žiadal od odporcu čiastku 571,98 Eur s
príslušenstvom.

Okresný súd svojím rozsudkom zo dňa 26.05.2015 (v poradí druhým) žalobný návrh navrhovateľa

zamietol, keď dospel k záveru, že odporca nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný. Rozhodnutie
vo veci samej nadobudlo právoplatnosť, odvolanie voči tejto časti podané nebolo. Z uvedeného preto
vyplýva, že odporca mal v konaní plný úspech, a preto okresný súd správne rozhodol, že sú splnené
podmienky pre postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Pri určení náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd vychádzal zo zásady účelnosti, či účastník,
ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých vynaložených trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Navrhovateľvosvojomodvolaníprotivýroku,ktorýmmubolauloženápovinnosťnahradiťodporcovitrovy

konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. namieta, že odporca svojím nekonaním v roku 2012, nepredložením
súdom požadovaných podkladov, v celom rozsahu zavinil vznik trov. Tvrdí, že pre správanie sa odporcu
nemohol podať žalobu proti jednotlivým členom odporcu za nájom v roku 2011. Podaným odvolaním
žiadalpriznaťtrovykonaniapodľa§147O.s.p.,alebopožadoval,abysúdúspešnémuodporcovináhradu
trov konania nepriznal postupom podľa § 150 O.s.p.

Podľa § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením, alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa
im prihodila.Otázka pasívnej legitimácie, ako aj opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť uplatneného práva je vždy
otázkou hmotného práva, ktorou sa súd zaoberá v konaní v rámci dokazovania. Pokiaľ navrhovateľ

podal žalobný návrh proti odporcovi, ktorý v konaní nie je vecne pasívne legitimovaný, nenesie odporca
zodpovednosť za vznik trov konania podľa § 147 ods. 1 O.s.p., ktoré v konaní navrhovateľovi
vznikli, a to ani v tom prípade, ak si odporca s časovým odstupom plní svoje procesné povinnosti (v
danom prípade až na opakovanú výzvu súdu predložil dňa 19.11.2012 zápis
z ustanovujúcej schôdze členov osady C.). Bolo totiž výlučne na vôli navrhovateľa, koho za odporcu

označí, a či v priebehu súdneho konania využije svoje právo na rozšírenie okruhu účastníkov alebo na
zmenu účastníkov na strane odporcu.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania moderačné právo umožňuje súdu, aby inak úspešnému
účastníkovi celkom alebo čiastočne náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi nepriznal. V
posudzovanej veci sa však odvolací súd nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa o nepriznaní

náhrady trov konania odporcovi podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. upravuje, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,

ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Zo slovného znenia citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ide o ustanovenia výnimočné,
ktoré súdu umožňujú, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a slúžia k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť výkladu
z hľadiska aplikácie citovaného zákonného ustanovenia v danej veci nemožno vidieť v okolnostiach
danej veci, ani v okolnostiach na strane účastníkov. Pokiaľ navrhovateľ vidí dôvody hodné

osobitného zreteľa v správaní sa odporcu, ktorý, pokiaľ by splnil požiadavky súdu v roku 2012, mal by
navrhovateľ dostatok podkladov pre zmenu žaloby, nejde v danej veci o relevantný dôvod, pre ktorý by
mohol súd použiť uvedené zákonné ustanovenie. Nemožno totiž prehliadnuť, že navrhovateľ žalobným
návrhomzodňa30.07.2012vyvodzovalsvojnárokzozákonač.64/1997Z.z.,ktorývýslovnevymedzuje,
kto je nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade. Nesprávne uplatnený

hmotnoprávny nárok preto nie je dôvodom pre použitie moderačného oprávnenia a nepriznania náhrady
trov konania plne úspešnému účastníkovi konania. Naviac navrhovateľ nesprávne dôvodí, že odporca
neplnil požiadavky súdu v roku 2012, ale až v roku 2015, kedy predložil doklady o vzniku odporcu, keďže
z obsahu spisu je nepochybné, že zápis z ustanovujúcej schôdze členov osady C. odporca súdu doručil
podaním zo dňa 19.11.2012.

Aj v odvolacom konaní mal procesný úspech odporca, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania
podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Predmetom odvolacieho konania bola suma
1.526,51 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového konania, a preto odporcovi patrí náhrada trov
odvolacieho konania spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.

3 b, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon
právnej pomoci 71,37 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 35,68 Eur za podanie
vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa, režijný paušál 7,63 Eur a 20 % DPH z odmeny a náhrad, t. j. 8,66
Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 51,97 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .