Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413216721
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413216721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda

Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
navrhovateľa: C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. Y. XXX/XX, T., zastúpený JUDr. Michalom Matalom, advokátom so sídlom 984 01 Lučenec, M. Rázusa
19, proti odporcovi: Provident Financial, s.r.o., Mlynské
Nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s.r.o., Mateja Bela 6, 811 06 Bratislava,
IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/86/2013-81 zo dňa 25. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa. O trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľjepovinnýnahradiťodporcovitrovyprávnehozastúpeniavovýške400Eurnaúčetprávneho
zástupcu odporcu, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol: ,,Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu

súdu dňa 20.12.2013 domáhal, aby súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 3703007888, v ktorej je uvedený administratívny poplatok je neprijateľná a súčasne, aby
určil, že zmluvná podmienka v zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 9.4.2009, týkajúca sa
odmeny za hotovostný výber splátok úveru je neprijateľná a z uvedeného dôvodu je odporca povinný
navrhovateľovi vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 215, 04 €. V návrhu navrhovateľ uviedol, že
účastníci konania uzavreli dňa 9.4.2009 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 370300788, na základe
ktorej odporca poskytol navrhovateľovi bezúčelový úver vo výške 280,- €. V zmluve bol uvedený úrok

vo výške 23,25%, čo predstavuje 34,34 € a administratívny poplatok vo výške 48,26 €, čo spolu činí
82,60 €. V uvedený deň zrejme došlo k podpisu aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej
mal navrhovateľ zaplatiť za službu odporcovi spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške 132,44
€. Spolu mal teda zaplatiť odporcovi celkovo sumu 495,04 € ( 76,79%). Navrhovateľ odporcovi uhradil
celkom 495,04 €, pričom v súvislosti s neprijateľnými poplatkami a úžernou cenou vzniklo na strane
odporcu bezdôvodné obohatenie vo výške 215,04 €. Ďalej navrhovateľ v návrhu uviedol, že bol vo
finančnej tiesni, kedy bol nútený prijať aj neprimerané podmienky odporcu, pretože mal problém získať

v banke úver. Za neprimerané považoval navrhovateľ úverovanie za tak vysokú cenu. Poukázal na
neurčitosť predmetu administratívneho poplatku a taktiež, že odmena za zabezpečenie splátok úveru je
neprimeranáaodporujedobrýmmravom.Bezdôvodnéobohatenienavrhovateľžalovalvovýškerozdielu
medzi platbami, ktoré zaplatil a výškou úveru.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s originálom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo

dňa 9.4.2009, formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.4.2009,
originálom zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 9.4.2009, originálom karty splátok, výsluchom
navrhovateľa ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 9.4.2009 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 370300788 na
základe ktorej mu odporca poskytol spotrebiteľský úver vo výške 280,- € pri výške ročného úroku 23,25%
( t. j. 34,34€), administratívneho poplatku vo výške 48,26 €, t.j. pri celkových nákladoch 82,60 €. RPMN
v čase uzatvorenia zmluvy predstavovala výšku 70,26 %. Navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť dlžnú sumu
odporcovi v 52 - týždenných splátkach vo výške 7,- € a poslednú splátku vo výške 5,60 €. V ten istý deň
( t.j. 9.4.2009), podpísal navrhovateľ zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa zaviazal, že bude

platiť odporcovi ( poskytovateľovi ) odmenu vo výške 132,44 € v pravidelných týždenných splátkach
vo výške 2,52 € a poslednú splátku vo výške 3,92 € počas trvania zmluvy. Predmetom tejto zmluvy
bol záväzok odporcu, že bude navrhovateľovi za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v
prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení rozhodnom pre posúdenie
veci, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v čase rozhodnom pre posúdenie
veci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodne obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť v celom

rozsahu. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že dňa 9.4.2009 uzatvoril s odporcom spotrebiteľské
zmluvy, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v
stave účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy. Navrhovateľ vystupoval v danom zmluvnom vzťahu
ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý čerpal úver priamo pre svoju osobnú spotrebu a odporca ako

dodávateľ - podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. Ďalej mal súd z
vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ splatil predmetný úver v celosti, poslednou
splátkou poukázanou k rukám zástupkyne odporcu dňa 22.11.2010 vo výške 3,- €. Navrhovateľ svojim
návrhom žiadal o vydanie bezdôvodneho obohatenia dohodnutej odplaty v celkovej výške 215,04 € pre
neprijateľnosť zmluvných podmienok

Vzhľadom k tomu, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania, súd sa v ďalšom zaoberal
dôvodnosťou tejto námietky a dospel k záveru, že je dôvodná. Právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Subjektívna

premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. Objektívna premlčacia
doba je 3-ročná a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je 10-ročná a začína plynúť odo dňa,
keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej
premlčacej doby a nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený

dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného
obohatenia na jeho úkor. V prejednávanej veci je týmto momentom vždy počiatok splatnosti jednotlivých
splátok. Keďže navrhovateľ poukázal na účet odporcu poslednú splátku dňa 22.11.2010 a návrh na súd
bol podaný až dňa 20.12.2013, jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané v celomrozsahu, aj pokiaľ ide o plynutie 3 ročnej objektívnej lehoty. Súd sa nestotožnil s názorom zástupcu
navrhovateľky, že v danom prípade by mala byť aplikovaná 10 ročná premlčacia doba na plnenie práva
z bezdôvodného obohatenia, keďže v konaní nezistil žiadne okolnosti svedčiace o tom, že odporca sa

mal úmyselne na úkor navrhovateľa obohatiť. Úmysel nemožno dovodiť len z tej skutočnosti, že odporca
používa zmluvy na predtlačených formulároch do ktorých nemá možnosť spotrebiteľ zasiahnuť. Súd
k tejto výhrade uvádza, že navrhovateľ ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s predkladanými
zmluvnými podmienkami, ktoré boli v zmluve formulované dostatočne určito a zrozumiteľne, obsahovali
všetky podstatné náležitosti ohľadne nákladov spotrebiteľa, ktoré bude musieť za úver vynaložiť a

nemusel takúto zmluvu, pokiaľ sa mu zdala nevýhodná uzatvárať.

Vzhľadom k tomu, že súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu premlčania jeho nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, súd sa nezaoberal meritom veci (prijateľnosťou, resp. neprijateľnosťou
zmluvných podmienok), keď tieto sú z dôvodu premlčania celého nároku navrhovateľa bezpredmetné.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§142ods.1vspojenís§150ods.2OSPapriznalúspešnému
odporcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 400,- €, pričom tieto
trovy právneho zastúpenia krátil zo sumy 788,50 €, nakoľko ide o drobný spor a vyúčtované trovy
právneho zastúpenia boli neprimerané k výške žalovanej sumy. Právnemu zástupcovi odporcu pritom

prináležala odmena za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia v
žalobe,účasťnapojednávanídňa25.9.2014),po61,17€účtovanévsúladesvyhláškouč.655/2004Z.z.
oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvsúlades§13ods.3predmetnej
vyhlášky; jedenkrát účasť na nemeritórnom pojednávaní 15,29 € (1/4 úkonu) štyrikrát režijný paušál po
8,04 €. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu za stratu času stráveného cestovaním

na pojednávanie dňa 25.9.2014 a dňa 12.09.2014 a späť vo výške po 107,20 € ( za 4 polhodiny, každá po
13,40 € bez DPH) a cestovné za použitie osobného motorového vozidla na pojednávanie dňa 25.9.2014
vo výške 105,75 € ( 348 km, základná náhrada 0,183/km) a pojednávanie dňa 12.09.2014 vo výške
105,97 + DPH, celkom trovy právneho zastúpenia 788,50 €.“

Protirozsudkupodalvzákonnej15dňovejlehote(§204ods.1vetaprváO.s.p.)odvolanienavrhovateľv
celomrozsahu,atozdôvodupodľa§205ods.2písm.f)O.s.p.,pretožerozhodnutiesúduprvéhostupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a podľa písm. a), pretože v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., keď prvostupňový súd nedostatočným odôvodnením napadnutého
rozhodnutia odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa nestotožnil zo záverom súdu, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Odporca v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Vzhľadom na túto skutočnosť
je odporca povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou

pri dodržiavaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom
na vzniknuté bezdôvodné obohatenie odporcu, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s neprijateľnými
poplatkami a úžernou cenou, je potrebné považovať jeho konanie za úmyselné, pri ktorom platí 10 ročná
objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Posledná splátka úveru
bola zaplatená najneskôr dňa 22. 11. 2010 a návrh na súd bol podaný dňa 20. 12. 2013.

Odvolateľ uviedol, že prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal a nerozhodol o neplatnosti
neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné zmluvné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. V
danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou je to, že je vopred pripravená a

nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli
neprijateľné zmluvné podmienky, a to podmienka obsahujúca administratívny poplatok a neprijateľná
zmluvná podmienka týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru. Dôvody neprijateľných
zmluvných podmienok spočívajú v neurčitosti predmetu administratívneho poplatku. V zmluve sa
nenachádza predmet vedľajšieho plnenia iba cena vedľajšieho plnenia - administratívny poplatok.

Odmena za zabezpečenie splátok úveru je neprimeraná a odporuje dobrým mravom.

Navrhovateľ tiež namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania, keď tento
neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O. s. p.. Z dôvodu hodných osobitného zreteľa, nemal súd odporcovi priznaťnáhradu trov konania a to s poukazom na existenciu viacerých okolností hodných osobitného zreteľa
na strane navrhovateľa, a to skutočnosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu a
tiež existuje nepriaznivá sociálna situácia na strane navrhovateľa. Rozhodnutie v súlade s § 150 ods.

1 O. s. p. nebude zaťažovať ani odporcu, ktorý mal podľa účtovnej uzávierky za kalendárny rok 2013
zisk po zdanení takmer 10 000 000 Eur.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,05 Eur vrátane DPH. Uviedol, že navrhovateľ v konaní

nijako nepreukázal, že odporca vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie, ani to, že
odporca chcel obohatenie získať, ani to, že vedel, že svojim konaním obohatenie získať môže, a ani to,
že s týmto následkom bol odporca pre prípad, že nastane uzrozumený, t. j. nie je daný ani nepriamy
úmysel. Pričom úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu
a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí ak povinný získal bezdôvodné
obohatenie neúmyselne.

Za dôkaz preukazujúci úmysel odporcu sa bezdôvodne obohatiť, nemožno považovať výpis z
Obchodného registra alebo obsah Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu
(ust. § 219 ods. 2 O. s. p.) v časti , v ktorej zamietol návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 215,04 Eur. V súdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť
zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné
podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozsudku.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Odvolací súd uvádza, že procesné právo podmieňuje úspech účastníka v konaní unesením dvoch
procesných bremien - bremena tvrdenia a dôkazným bremenom. Základnou normou upravujúcou
bremeno tvrdenia a dôkazného bremena je ust. § 120 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú

zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určený výsledkom vykonaného dokazovania,
pričom dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nebolo preukázané je nepriaznivé rozhodnutie pre toho
účastníka konania, ktorý neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

Po preskúmaní veci v medziach daných odvolaním navrhovateľa odvolací súd dospel k záveru, že

okresný súd správne rozhodol, keď návrh zamietol, keďže navrhovateľ právne relevantným spôsobom
nepreukázal, že zo strany odporcu išlo v danom prípade o úmyselné obohatenie sa. Navrhovateľ v
konaní nepreukázal úmyselné obohatenie sa odporcu na úkor navrhovateľa.

Všeobecne zavinenie je definované, ako vnútorný psychický vzťah človeka, jednak k vlastnému

protiprávnemu konaniu (porušeniu právnej normy), a jednak k výsledku tohto protiprávneho konania,
ktorý má za následok trestnú alebo civilnoprávnu zodpovednosť. Zavinenie môže byť: úmyselné (vôľa
porušiť právnu normu), kde úmysel môže byť priamy, alebo nepriamy. Úmysel priamy, pri bezdôvodnom
obohatení je daný vtedy, pokiaľ ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojim konaním
získa bezdôvodné obohatenie a bezdôvodné obohatenie získať chcel, o úmysel nepriamy sa jedná,

pokiaľ ten, kto sa na úkor iného obohatí vedel, že svojim konaním môže obohatenie, ktoré mu nepatrí
získať, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.Prvostupňový súd sa správne nestotožnil s názorom zástupcu navrhovateľky, že v danom prípade by
mala byť aplikovaná 10 ročná premlčacia doba na plnenie práva z bezdôvodného obohatenia, keďže
v konaní nezistil žiadne okolnosti svedčiace o tom, že odporca sa mal úmyselne na úkor navrhovateľa

obohatiť.

Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odporca mal úmysel bezdôvodne sa obohatiť vo
vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej účastníkmi konania, a že by tento úmysel existoval
v čase získania bezdôvodného obohatenia. K preukázaniu úmyslu na strane odporcu bezdôvodne

sa obohatiť nepostačuje tvrdenie navrhovateľa, že odporca vzhľadom na predmet svojej činnosti
- poskytovanie úverov, mal povinnosť postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní
všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi, nakoľko týmto tvrdením nie je
preukázaný úmysel odporcu bezdôvodne sa obohatiť na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ mal možnosť
oboznámiť sa s právnymi predpismi, teda mal možnosť nepovolené úroky, či poplatky nezaplatiť.
Účastníci uzatvorili zmluvu o úvere dňa 09. 04. 2009. V konaní bolo nesporné, že išlo o zmluvu

uzatvorenú v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tiež nebolo sporé,
že posledná úhrada dojednanej splátky zo strany navrhovateľa, ako dlžníka v prospech odporcu
bola realizovaná 22. 11. 2010. A keďže navrhovateľ nepreukázal úmysel odporcu získať bezdôvodné
obohatenie od navrhovateľa, správne prvostupňový súd potom aplikoval ust. § 107 ods. 2 prvá veta
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo. Ak k poslednému takémuto plneniu došlo
úhradou dňa 22. 11. 2010, potom lehota uplynula dňa 22. 11. 2013 a návrh bol podaný na súd dňa 20.
12. 2013.

V 10 ročnej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné

obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí
existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získal bezdôvodné
obohatenie neúmyselne.

Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal, že sa na daný prípad vzťahuje objektívna

desaťročná premlčacia lehota, a keďže žiadne iné relevantné tvrdenia vo vzťahu k existencii úmyslu na
strane odporcu, bezdôvodne sa na jeho úkor obohatiť, v konaní neprodukoval a nepreukázal, odvolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu pre premlčanie
uplatneného nároku zamietol, je vecne správne.

Keďže vzhľadom na vyššie uvedené došlo k zamietnutiu návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia
vecne správne je aj rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý zamietol návrh vo zvyšku a nezaoberal sa
prijateľnosťou, resp. neprijateľnosťou zmluvných podmienok, keď tieto sú z dôvodu premlčania celého
nárokunavrhovateľabezpredmetné. Vdanomprípadeneboldanýnaliehavýzáujemnaurčení,keďže
návrhbolzamietnutýzinýchdôvodov, t.j.niezdôvoduposúdenianeprijateľnostizmluvných podmienok.

Nedošlo zo strany prvostupňového súdu k odňatiu možnosti navrhovateľovi konať pred súdom. Určením
neprijateľnosti zmluvných podmienok by nedošlo k zmene právneho postavenia navrhovateľa ani k
vyriešeniu ich vzájomných vzťahov.

Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomsarozumietakýnežiaducipostupsúdu,ktorýmsúdúčastníkovi

konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Rozhodnutie prvostupňového súdu jasne a zrozumiteľne
dalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetnou vecou, t. j.
uplatnením nároku. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa sú zrejme úvahy, akými sa riadil, aj ako vec
právne posúdil. Vzhľadom k tomu, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy bol z

dôvodu premlčania zamietnutý a navrhovateľovi teda nevyplývajú voči odporcovi v tomto smere žiadne
práva, potom nemôže byť daný záujem ani na rozhodnutí, že navrhovateľ plnil na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

Správne prvostupňový súd rozhodol aj o náhrade trov konania v súlade s § 150 ods. 2 O. s. p.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol o trovách, keď neaplikoval
ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a mal za to, že súd nemal odporcovi priznať náhradu trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa a za tieto okolnosti považoval skutočnosť, že na strane odporcu došlok bezdôvodnému obohateniu a tiež nepriaznivú sociálnu situáciu navrhovateľa, pričom nepriznanie
náhrady trov nebude zaťažovať odporcu, ktorý je finančne silný.

Odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. je, aby išlo o prípady
hodné osobitného zreteľa. Avšak aj vtedy má byť jeho použitie výnimočné. Ide o odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 142 O. s. p.) i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Aplikácia
tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla
v konkrétnych prípadoch viesť k tvrdosti. Vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu a to tak

na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak
patriaci nárok nie je priznaný, t. j. či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez
nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Konkrétnejšie hľadiská pre použitie tohto ustanovenia
možno čerpať zo súdnej praxe, podľa ktorej pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba
prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov, treba brať do úvahy tiež okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a prihliadnuť aj k postoju účastníkov v konaní.

V danom prípade navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok, pričom nárok bol zamietnutý z dôvodu, že uplynula premlčacia
lehota a nie je už dôvod rozhodovať o neprijateľných podmienkach. Táto skutočnosť nie je okolnosťou
hodnou osobitného zreteľa. Navrhovateľ mal možnosť uplatniť svoje práva v lehote. Pokiaľ tvrdí

navrhovateľ nepriaznivú sociálnu situáciu na svojej strane, v konaní nebola preukázaná navrhovateľom
táto skutočnosť, tj., že by išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, kedy by bolo na mieste aplikovať
ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na to v súlade s § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania.

Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania potvrdil ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p., keď výška priznaných trov nebola zo strany navrhovateľa namietaná,
preto sa nestala predmetom skúmania odvolacieho súdu.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1, v spojení

s § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nepatrí náhrada
trov odvolacieho konania. Odporca bol z hľadiska výsledku odvolacieho konania v odvolacom konaní
úspešný, a keďže odvolací súd nezistil dôvody na aplikáciu ustanovenia § 150 ods.1 O. s. p. odporcovi
patrí náhrada trov konania. Súd v súlade
s § 151 ods. 1, 2 O. s. p. nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odporca si

trovy odvolacieho konania nevyčíslil, uviedol len, že žiada uhradiť sumu
83,05 Eur vrátane DPH, takéto uvedenie sumy nezodpovedá ustanoveniu zákona, ktoré pre priznanie
náhrady trov právneho zastúpenia vyžaduje vyčíslenie trov právneho zastúpenia (t.j. uvedenie z čoho
pozostávajú - počet úkonov, hodnota úkonu, paušálna náhrada, DPH ...).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.