Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/806/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714202617
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714202617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa G. Q. D., s.r.o., so
sídlom J., G. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária I.. S. Q., s.r.o., J., T. XX proti
odporcom 1) K. G., bytom B. O., Y. XXX/XX, 2) C. G., bytom B. O., Y. XXX/XX, o zaplatenie 1.198,72
Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo

dňa 30. júna 2014, č.k. 6C/90/2014-39, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom 1), 2) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcov 1),
2) domáhal zaplatenia sumy 1.198,72 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.05.2006, na základe ktorej poskytol odporcovi 1) úver vo výške 1.659,83

Eur, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť v 36-tich mesačných splátkach po 92,21 Eur podľa splátkového
kalendára a odporkyňa 2) pristúpila k záväzku ako spoludlžník v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah
zozmluvyospotrebiteľskomúvereuzatvorenejpodľaustanovenia§497anasl.Obchodnéhozákonníka,
v spojení s § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov. Zmluvou sa navrhovateľ v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť odporcom ako

fyzickým osobám - nepodnikateľom peňažné prostriedky a odporcovia sa tieto zaviazali
splácať v pravidelných mesačných splátkach podľa uzatvorenej zmluvy, keď odporkyňa 2) vystupovala v
uzatvorenejzmluveakospoludlžník.Poskytovaniepôžičiekaúverovnebankovýmspôsobomzvlastných
zdrojov je predmetom činnosti navrhovateľa a zo zmluvy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý odporcom
na výkon ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že súd podľa § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku vo vzťahu špeciality, prihliada
na premlčanie z úradnej povinnosti, zaoberal sa okresný súd otázkou vymáhateľnosti uplatneného

nároku. V danom prípade je zmluva uzatvorená medzi účastníkmi spotrebiteľskou zmluvou a právny
vzťah medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym, preto okresný súd pristúpil k skúmaniu plynutia
premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je stanovená trojročná premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť na súde.
Navrhovateľ z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností odporcami zosplatnil úver ku dňu
23.09.2009,čouviedolsámnavrhovateľvpodanomnávrhunazačatietohtokonania.Navrhovateľmohol

svoje právo na zaplatenie predmetnej pohľadávky prvý raz uplatniť dňa nasledujúceho po
splatnosti celej pohľadávky, t. j. dňa 24.09.2009, od ktorého dátumu začala plynúť trojročná premlčacia
doba, ktorá uplynula dňa 24.09.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že právo na zaplatenie pohľadávky vočiodporcom bolo navrhovateľom uplatnené až dňa 10.03.2014 podaním návrhu na začatie konania na
Okresnom súde Považská Bystrica, nedošlo v čase jej plynutia k spočívaniu. Okresný súd z dôvodu
premlčania práva navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky voči odporcom návrh v celom rozsahu

zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka,
§ 52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), písm. b), § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z. z., § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 23a ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), písm. b)
zákona č. 634/1992, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že prihliadal na premlčanie jeho nároku ex offo, nakoľko ide o postup založený na retroaktívnej
aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a porušil tak zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem v
konaní, ktoré bolo začaté pred 01.05.2014, keď použil ustanovenie, ktoré nebol oprávnený

aplikovať. Jeho postavenie nie je možné zmeniť tým, že súd uplatní hmotnoprávny inštitút premlčania
spätne na základe § 5b, účinného od 01.05.2014, keď toto ustanovenie sa na postup súdu mohlo
vzťahovať iba v konaní, ktoré začalo od účinnosti daného ustanovenia, pretože jeho dôsledkom je zásah
do hmotnoprávnej pozície účastníkov konania a nie do ich procesného postavenia. Aplikácia § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. v postupe a rozhodnutí súdu predstavuje retroaktívnu zmenu hmotnoprávneho

postavenia účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý existoval v deň podania návrhu na začatie konania.
Napáda postup súdu aj z hľadiska porušenia princípu legitímneho očakávania predvídateľnosti postupu
súdu, čo je považované za atribút právneho štátu. V čase podania návrhu žiadne ustanovenie o tom,
že súd na premlčanie prihliadne aj bez námietky dlžníka, neplatilo, a teda navrhovateľ ho ani nemal ako
predvídať. Uvedená skutočnosť je podstatnou z hľadiska výkladu a aplikácie § 5 a nepripúšťa, aby súd

na premlčanie prihliadal v konaní, ktoré bolo začaté pred 01.05.2014.

Odporcovia 1), 2) a sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu námietku, ktorá bola v odvolaní navrhovateľom
vznesená a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil
dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, uviedol svoje
skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne
predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietka navrhovateľa, uvedená v podanom odvolaní, preto nemohla v
danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také

skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd
osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na aktuálnu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti s novelou zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od
01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán, rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď

by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o zákonné ustanovenie,
ktoré ukladá povinnosť súdom ex offo skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k
premlčaniu, a podľa ktorého je súd povinný v zmysle Čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky postupovať pri
svojom rozhodovaní. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné
ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo

spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3MCdo/14/2014).

Odvolacísúdkonštatuje,žezmluvnývzťahmedzinavrhovateľomaodporcami nazákladezmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 16.05.2006 je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť nieje sporná. Preto bolo potrebné v danej veci otázku premlčania posúdiť podľa § 5b zákona č. 102/2014
Z. z. v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa.

Tvrdenie navrhovateľa, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je prekvapivé, odvolací súd nepovažoval
za dôvodné, nakoľko už v čase, keď podával návrh na začatie tohto konania, musel vedieť, že jeho
nárok je premlčaný a nemohol bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že odporcovia námietku
premlčania nevznesú, čiže musel byť pripravený i na situáciu, že námietka premlčania
môže byť v konaní odporcami vznesená.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. a úspešným odporcom 1), 2) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnili.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .