Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/578/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114222569
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114222569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľky: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. X. XX, S., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XX, S., proti
odporcovi: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, S., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.05.2015, č.k. 18C/202/2014-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa potvrdzuje stým,ženapadnutýmrozsudkom
sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 19. mája 2010, č.k. 21P/256/2009-154, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/57/2010-179, zo dňa 01.12.2010.

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky výživným v sume 150 eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2014, ktoré výživné je odporca
povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Určil zročné výživné za
obdobie od 02.09.2014 ku dňu 31.05.2015 v sume 520 eur, ktoré povolil odporcovi splácať po 15
eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd konanie zastavil a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Z

odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa domáhala určenia výživného zo strany odporcu
sumou 250 eur mesačne od 02.09.2014, t.j. od podania návrhu, keď uviedla, že od poslednej úpravy
výživného sa jej odôvodnené potreby podstatne zvýšili z dôvodu, že od 25.06.2014 je prijatá na riadne
denné štúdium na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, stavebnú fakultu, na ktoré štúdium
nastúpila dňom 01.09.2014. V priebehu konania návrh upravila a výživné žiadala určiť sumou 150 eur
mesačne. Súd prvého stupňa zistil, že výživné na navrhovateľku bolo naposledy upravené rozsudkom
zo dňa 19.05.2010, č.k. 21P/256/2009-154 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k.

10CoP/57/2010-179 zo dňa 01.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.06.2011 sumou 85 eur
mesačne, keď v tej dobe bola navrhovateľka ešte maloletá, matka dosahovala čistý mesačný príjem
763,30 eur a odporca poberal výsluhový dôchodok 243,70 eur a z podnikateľskej činnosti v roku 2009
dosiahol príjem 109,65 eur. Navrhovateľka bola žiačkou deviatej triedy základnej školy. V súčasnosti je
študentkou prvého ročníka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Matka dosahuje čistý priemerný
mesačný príjem 870,54 eur. Odporca je vyučený stolár, stále poberá výsluhový dôchodok vo výške
254,93 eur a príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré sa znížili, keď v roku 2012 sa pohybovali okolo 66 eur

mesačne, v roku 2013 okolo 23 eur mesačne. Navrhovateľka žije so svojou matkou, odporca žije sám
v trojizbovom byte. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine, § 96
ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na to, že v priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu zo strany
navrhovateľky v časti výživného v sume 100 eur mesačne, súd v tejto časti v dôsledku späťvzatia návrhukonanie zastavil. Súd skonštatoval, že návrh navrhovateľky na určenie výživného sumou vyššou ako 85
eur mesačne je dôvodný. Na jej strane došlo k podstatnej zmene pomerov, keď od 02.09.2014 nastúpila
na štúdium na vysokej škole. Práve vzhľadom na túto skutočnosť súd zvýšil od uvedenej doby výživné

na sumu 150 eur mesačne, keď túto sumu považoval za primeranú a zodpovedajúcu odôvodneným
potrebám navrhovateľky ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Súd poukázal na skutočnosť,
že odporca je vyučený stolár. V tejto oblasti vykazuje takmer nulový príjem. Daný stav odôvodňuje aj
tým, že má zdravotné problémy - ohluchol, ktorá skutočnosť podľa názoru súdu nemôže ovplyvňovať
vykonávanie stolárskych prác. Už pri poslednom určovaní výživného na navrhovateľku bolo Krajským

súdom v Trnave skonštatované, že odchod odporcu do výsluhového dôchodku na vlastnú žiadosť vo
veku 35 rokov, teda úplne v produktívnom veku treba považovať v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine za
vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, najmä ak odporca odôvodňuje nemožnosť platiť navrhovateľke
vyššie výživné neúspechom v podnikaní. Odporca bez preukázania vážnejších dôvodov sa vzdal svojho
pravidelnéhopracovnéhopríjmuzktoréhobybolschopnýnavrhovateľkoupožadovanévýživnéplatiťtak,
aby boli jej potreby uspokojené a začal podnikať v odbore, v ktorom dosahuje len približne pätinu svojho

dovtedajšieho príjmu. Keďže odporca neprispieval na výživu navrhovateľky určenou sumou, vznikol mu
na výživnom za obdobie od 02.09.2014 do 31.05.2015 nedoplatok na zročnom výživnom v sume 520
eur, ktorý mu súd povolil uhradiť v splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok. V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov konania, keď úspešnej navrhovateľke
ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca. Uviedol,
že posledná úprava výživného bola zo dňa 01.12.2010 sumou 85 eur mesačne. Už v tej dobe bol
poberateľom výsluhového dôchodku, nižšieho približne o 12 eur a mal príjem zo živnosti na úrovni
109,65 eur mesačne. Napadnutému rozsudku vytýka, že nesprávne určil povinnosť prispievať na

výživu navrhovateľky bez toho, aby sa vo výroku zaoberal existenciou predchádzajúceho rozsudku o
úprave výživného, ktorý mal byť zmenený. V prípade, ak by nepodal odvolanie, napadnutý rozsudok by
nadobudol právoplatnosť, navrhovateľka by mala dva právoplatné a vykonateľné výroku o povinnosti
prispievať na výživu sumou 85 eur a aj 150 eur mesačne. Je pravdou, že v súčasnosti je živnostník,
pracuje ako stolár, jeho príjem zo živnosti v sume 66 eur mesačne v roku 2012, 23 eur mesačne v roku

2013 a príjem z výsluhového dôchodku 255,23 eur (od júla 2014) nepostačujú na zvýšenie vyživovacej
povinnosti z pôvodných 85 eur na 150 eur mesačne. Jeho možnosti a majetkové pomery sa od poslednej
úpravy zmenili v jeho neprospech, vzhľadom k tomu, že sa mu znížil príjem zo živnosti. Prakticky žije
výlučne z výsluhového dôchodku a jeho príjmy mu neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľky
vyššou sumou ako 85 eur. Služobný pomer skončil v roku 2005, pretože sa rozhodol, že začne podnikať.

Skončenieslužobnéhopomerunebolovžiadnomprípademotivovanésnahouznížiťsipríjem,domnieval
sa, že pri výkone podnikateľskej činnosti sa jeho príjem zvýši. Nestalo sa tak, čo predstavuje riziko,
ktoré so sebou podnikanie prináša. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky
zamietnuť.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odporca uvádza, že jeho možnosti a
majetkové pomery sa zmenili v jeho neprospech, a že žije takmer výlučne z výsluhového dôchodku s
čím nesúhlasí a považuje to za zavádzanie. Odporca si nevie alebo nechce nájsť vhodné zamestnanie
a zotrváva v neúspešnom podnikaní už niekoľko rokov, s poberaním výsluhového dôchodku. Od
septembra 2014 u nej došlo k zmene pomerov z dôvodu nástupu na denné štúdium na vysokú školu, s

čím sú spojené zvýšené náklady na výživu. Preto nesúhlasí s odvolaním.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 18C/202/2014 je určenie výživného
na plnoleté dieťa a to navrhovateľku od odporcu v sume 150 eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2014.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa určil odporcovi výživné na navrhovateľku v sume 150 eur mesačne s
účinnosťou od 02.09.2014, ktoré je odporca povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúknavrhovateľky, zároveň určil zročné výživné za obdobie od 02.09.2014 do 31.05.2015 v sume 520 eur,
ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok potom, ako vo zvyšku z dôvodu späťvzatia návrhu konanie zastavil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní

navyše neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa správne
skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala u jednotlivých účastníkov konania. Správne skonštatoval, že
k najpodstatnejšej zmene pomerov došlo na strane navrhovateľky, ktorá od posledného rozhodnutia
súdu prvého stupňa o určení výšky výživného začala navštevovať vysokú školu, v dôsledku čoho sa

úmerne veku podstatne zvýšili náklady spojené s jej výživou. Na strane matky sa pomery zmenili
tým, že sa jej zvýšil príjem, na strane otca sa pomery zmenili tým, že výsluhový dôchodok sa mu
približne o 12 eur mesačne zvýšil, avšak znížil sa mu príjem z podnikateľskej činnosti zo 109 eur
mesačne na 23 eur mesačne. Správne súd prvého stupňa skonštatoval, že prístup odporcu k plneniu si
vyživovacej povinnosti je nezodpovedný, tento sa dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania keď vo

veku 35 rokov dobrovoľne odišiel do výsluhového dôchodku, ktorý poberá vo výške 255 eur mesačne.
V podnikateľskej činnosti sa mu už niekoľko rokov absolútne nedarí, keď jeho príjem z tejto činnosti
je minimálny. Napriek tomu však odporca na odvolacom pojednávaní uviedol, že býva v trojizbovom
byte kde len mesačné nájomné za byt má 120 eur. Takže nie je možné, aby otec vyžil z príjmu, ktorý
deklaroval pred súdom. Správne preto súd prvého stupňa skonštatoval potreby navrhovateľky na výžive

a výchove, ktorej sa odporca žiadnym iným spôsobom nepodieľa a správne dospel k záveru, že je
dôvodné zvýšenie výživného. Suma 150 eur mesačne predstavuje 5 eur na deň, čo nie je v žiadnom
prípade suma nezodpovedajúca odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa vysokoškoláka. Odporca,
vedomý si toho, že má vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu sa mal starať o to, aby dosiahol príjem,
ktorý by umožňoval mu zaplatiť výživné v potrebnej výške. V konaní bolo preukázané, že tento je zdravý,

práceschopný, jeho prístup k zamestnaniu sa súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako nezodpovedný,
keď v živnosti, z ktorej nemal takmer žiadny príjem zotrvával niekoľko rokov.

Vzhľadomkvšetkýmvyššieuvedenýmskutočnostiamtakodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, s tým, že rozsudkom súdu prvého

stupňa sa mení rozsudok, ktorým bolo naposledy určené výživné a to rozsudok Okresného súdu Trnava
zo dňa 19. mája 2010, č.k. 21P/256/2009-154 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k.
10CoP/57/2010-179 zo dňa 01.12.2010.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 Os..p. za

použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke ich náhradu
nepriznal, nakoľko túto si neuplatnila.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.