Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/481/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230790
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115230790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa:

Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom: Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti
odporcovi:I.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXD.Ň.Č..XX,ozaplatenie521,06eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 350 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % ročne z tejto sumy od 14.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 21.10.2015 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 521,06 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 456,06 eur od 14.10.2013 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.09.2013 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- eur. Predpokladom
uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu na adrese internetového sídla
navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú môže
požiadať len spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva a prílohy

nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom.
Navrhovateľ vyjadril súhlas zaslaním predzmluvného formulára formou elektronickej pošty. Odporca
vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný navrhovateľom cez elektronickú poštu. Odporca
sa zaviazal vrátiť úver vo výške 350,- eur spolu s individuálne dohodnutou odplatou v výške 106,06 eur,
celkom teda sumu 456,06 eur. Odporca však uvedenú sumu nezaplatil, navrhovateľ preto podľa čl. IV.
bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- eur.
Nakoľko odporkyňa navrhovateľovi nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si v zmysle ust.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky
z omeškania.Navrhovateľknávrhupripojilrámcovúzmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,inéhoúveruapôžičky
a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového
účtu a 4 výzvy na úhradu dlhu.

Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu

alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec bez

nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 19.05.2015, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 05.05.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 12.09.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením

žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné

výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.

Tieto náklady sú vyrátane nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové
náklady 15 eur.

Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové
náklady vo výške 10 eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky.
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a
prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30 eur.

Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č.129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 350,- eur prevodom z účtu
v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver 350,- eur s príslušenstvom vo

výške 106,06 eur, spolu sumu 456,06 eur do 13.10.2013.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí

splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a/ a c/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c)
iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,

Podľa § 24 ods. 1 zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Navrhovateľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre
spotrebiteľov.

Súd konštatuje, že v zmysle cit. § 2 písm. c/ zákona, na neho treba hľadieť ako na tzv. iného veriteľa,
pretože ide o právnickú osobu, ktorá v rámci svojho podnikania poskytuje úvery spĺňajúce aspoň jednu z
podmienok podľa § 1 ods. 3 c/, f/ a l/ (navrhovateľom poskytnutý úver spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 3
písm. l/ zákona - ide o úver splatný v lehote do 3 mesiacov). Zároveň však ním poskytnutý úver nespĺňa
žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r) a zároveň nejde o

banku, pobočku zahraničnej banky a finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie
na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Dlžník zmluvu uzatvára ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,
povolania alebo zamestnania.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza,
že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon -
Občiansky zákonník neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky, ktorý má byť odplatou za
poskytnutie finančných prostriedkov, je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39

OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť
žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 OZ sa
uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to len na spomínaný poplatok, a
preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno
oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Okrem toho súd už len pre úplnosť konštatuje, že dohoda o poplatku za poskytnutie úveru (správne
pôžičky) fakticky aj obchádza prípadnú dohodu o úrokoch za poskytnutie pôžičky a navrhovateľ tým, že
v zmluve výslovne uvádza, že poskytovaná pôžička je bezúročná, navodzuje dojem výhodnosti pôžičky

a vzbudzuje u dlžníka dojem, ako by skutočne mal dlžník vrátiť iba to, čo si požičal (bez ďalších nákladov
naviac). V skutočnosti pod zámienkou „poplatku za poskytnutie úveru“ navrhovateľ od dlžníka získa aj
ďalšie finančné prostriedky nad rámec poskytnutej istiny (hoci uvádza, že pôžička je bezúročná) a takto
ďalšie poskytnuté finančné prostriedky fakticky predstavujú formu odplaty za poskytnutie finančnýchprostriedkov, ktorá odplata však môže mať pri pôžičke výlučne podobu úrokov (ako už bolo uvedené).
Uvedené súd hodnotí ako praktiku, ktorá spotrebiteľa zavádza a navodzuje dojem výhodnosti pôžičky
bez nutnosti poskytnutia ďalšej odmeny veriteľovi (hoci to tak nie je a odmena existuje, ibaže je skrytá

v poplatku za poskytnutie pôžičky) a podľa názoru súdu preto nemôže požívať právnu ochranu. Súd z
vyššie uvedených dôvodov považoval dohodu o poplatku za poskytnutie pôžičky za neplatnú, a preto
návrh v časti o zaplatenie sumy 106,06 eur titulom poplatku za úver zamietol.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých
podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi
ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporkyne vrátiť peniaze. Poskytnutie
peňažných prostriedkov odporcovi v sume 350,- eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu. Keďže
navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol
odporcovi peňažné prostriedky vo výške 350,- eur, pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi

vrátiť požičanú sumu do 13.10.2013 a odporca túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne
dôvodné žalobe o zapletenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 350,- eur vyhovieť.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalobca
na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v
neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a
nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporcovi
na úhradu jej dlhu, a to vo výške 65,- eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené
náklady. Navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal ani ich skutočné
odoslanie (či vôbec a akým spôsobom ich odporcovi zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp.

inou formou). Rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti so
zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ
by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv.
skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §
53 ods. 1 OZ. Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“ nie sú ničím iným len ďalším duplicitným

prostriedkom sankcionovania odporkyne za porušenie jej peňažných záväzkov (popri zákonnom práve
veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/
paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného
záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a opäť do istej miery aj neprimeraným
prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške

úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 10, 15 alebo 30,-
eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so zaslaním upomienky, ktoré
zaslanie upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa
bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s
týmtospojenýchvynaloženýchvýdavkov.Rovnakojepotrebnépoukázaťajnato,žezaslanieupomienky

z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy, ani z hľadiska vzniku
nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Nakoľko však v
tejto časti súd zamietol návrh z dôvodov nepreukázania zasielania výziev odporcovi a nepreukázania
vynaloženia nákladov za ne, bližšie sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré by súd považoval predmetné
zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 65 eur, čo predstavuje náklady
s poskytnutím úveru a náklady v súvislosti s výzvami odporcovi) ako nedôvodnú zamietol.Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,5 % z dlžnej sumy 350 eur od 14.10.2013
do zaplatenia. Dlžníkom je spotrebiteľ, súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517
OZ priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva,
ale iba z priznanej sumy 350,- eur. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 14.10.2013 ako ku dňu
nasledujúcemu po dni 13.10.2013, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 14.10.2013

sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 14.10.2013 je odporca v omeškaní s úhradou
peňažného dlhu. Ku dňu 14.10.2013 úroková sadzba predstavovala 5,5 % ročne, preto súd priznal úroky
z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku v
zmysle ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.