Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217253
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612217253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu: Y. T., W.. XX.X.XXXX, F.
F. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Čemanom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v
Spišskej Novej Vsi, Letná č. 45, proti žalovaným: 1/ Správa ciest Košického samosprávneho kraja, so
sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, IČO: 35 555 777 a 2/ Košický samosprávny kraj, so
sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, IČO: 35 541 016, v konaní o náhradu škody vo výške
20.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/89/2012-195
z 3.12.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania - preddavkovo zaplatené znalečné vo
výške 500,- eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania žalovaného v 2. rade a
štátu rozhodol tak, že žalovaný v 2. rade ani štát nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobu, doručenou súdu prvého stupňa dňa 27.9.2012 domáhal
od žalovaného v 1. rade zaplatenia sumy 20.000,- eur titulom náhrady škody a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX U. V.. Ú..
F. - C. H. L.. Č.. XXX, v ktorom aj žije. Predmetnou žalobou sa domáha odškodnenia za škody, ktoré

boli spôsobené na predmetnom rodinnom dome pôsobením zaťaženia cesty II/536, ktorú spravuje
žalovaný, autodopravou a to tým, že cesta nebola stavebne riešená na intenzitu dopravy, nedostatočne
absorbovala zaťaženie a prenášala ho cez betónové oplotenie rodinného domu a oporný múr na
obvodové múry rodinného domu. Škoda spočíva v praskline v suterénnom murive v rozmeroch 180 cm
na výšku a 3 cm na šírku a v celkovom narušení obvodových múrov rodinného domu, pričom náklady
na jeho opravu a uvedenie do predošlého stavu žalobca vyčíslil na sumu 20.000,- eur.

V odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že dom bol postavený v roku XXXX. U. C. XXXX si svojpomocne
postavil oporný múr, ktorý spája obvodový múr domu s jeho oplotením, pričom tak vytvoril zábranu pre
zosuv pôdy k ceste, ktorou sa do domu vchádza a keď v roku XXXX oporný múr búral, zistil, že počasani nie 10 rokov vplyvom prenášaných tlakov a vibrácií došlo k vtlačeniu oporného múru do obvodového
múru domu, čím bola vytvorená kolmá prasklina na obvodovom múre, ktorá je práve na mieste spojenia
oporného a obvodového múru. Prenášaním tlakov a vibrácií z cestného telesa na oplotenie rodinného

domu a oporný múr rodinného domu došlo k jeho deformácií, ktorá je očividná aj na betónovom oplotení,
ktoré je vtlačené do vnútra záhrady v smere od cesty a bola tak silná, že murivo bolo rozrušené do takej
miery, že pri búraní oporného múru vypadávali kamene osadené v betónovom základe.

Žalobca si pred doručením žaloby súdu prvého stupňa dal vyhotoviť znalecký posudok Ing. Ladislavom
Labisom, ktorý v odbornom stanovisku vyslovil záver, že záťaž cestného telesa sa prenáša aj na
oplotenie a cez oporný múr (toho času zbúraný) aj na obvodové múry rodinného domu. Reagujúc na
sťažnosť žalobcu zo dňa 26.7.2010 si dal žalovaný v 1. rade taktiež vypracovať znalecký posudok Ing.
Tomášom Vargom, PhD., č. 1/2012, ktorý konštatoval, že podstatnejší vplyv na narušenie obvodového
muriva má nekvalita jeho výstavby a skutočnosť, že nepodpivničená časť domu nie je dokonale vyplnená

zhutneným násypom. Ďalej skonštatoval, že vychýlenie oplotenia súvisí s dynamickým zaťažením
premávky na ceste, pričom súčasne dochádza k čiastočnému poklesu krajnice a samotného cestného
telesa. Žalobca s vypracovaným znaleckým posudkom v prospech žalovaného nesúhlasil. Mal za to, že
žalovaný v 1. rade ako správca cesty má ako zodpovedajúci subjekt stavebne upraviť cestu a krajnicu
tak, aby boli vylúčené alebo minimalizované akékoľvek vplyvy na jeho dom a preto zodpovedá za

vzniknutú škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) s odkazom na § 420a
OZ, keďže nedostatočne stavebne zabezpečil cestné teleso a krajnicu premávky a ako prevádzkovateľ
danej cesty má cestu zabezpečiť tak, aby nedochádzalo k poškodeniu a škodám na majetku, keďže mal
vybudovať také stavebno-technické riešenie, ktoré by eliminovalo vplyv cestného telesa a premávky na
nej, na majetok žalobcu.

Uznesením č.k. 7C/89/2012-66 zo dňa 31.1.2013 súd prvého stupňa pripustil do konania vstup
žalovaného v 2. rade.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil najprv v zmysle § 106 ods. 1,2
OZ v kontexte vznesenej námietky premlčania žalovanými v 1. a 2. rade. Uviedol, že žalobca sa o
škode určujúcej začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty dozvedel prvýkrát v r. XXXX, kedy zistil
porušenie rodinného domu pri búraní oporného múru, konkrétne dňa XX.X.XXXX, kedy žalobca podal

a písomne adresoval sťažnosť, ktorou sa domáhal od žalovaného v 1. rade urýchlenej opravy cesty a
finančného odškodnenia škody spôsobenej na jeho rodinnom dome. Podľa podacej pečiatky predmetná
sťažnosť podaná žalobcom bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 3.8.2010, pričom žalovaný v 1.
rade na túto sťažnosť odpovedal listami zo dňa 14.3.2011, 8.8.2011 a 29.9.2011, v ktorých sa nebránil
zodpovednosti za spôsobenú škodu a ani neodkazoval žalobcu na iný zodpovednostný subjekt. Súd

prvého stupňa konštatoval, že nakoľko žalobca podal žalobu voči žalovanému v 1. rade dňa 27.9.2012,
učinil tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula dňom 26.7.2012.

Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty titulom uplatnenia nároku na náhradu škody

voči žalovanému v 1. rade, súd prvého stupňa žalobu proti žalovanému v 1. rade z dôvodu dôvodne
vznesenej námietky premlčania zamietol.

Žalobca podaním zo dňa 16.1.2013 podal návrh na pripustenie vstupu žalovaného v 2. rade do konania,

o ktorom súd prvého stupňa rozhodol uznesením č.k. 7C/89/2012-66 z 31.1.2013.

Uviedol, že tak ako u žalovaného v 1. rade, tak aj u žalovaného v 2. rade žalobca v roku XXXX zistil
porušenierodinnéhodomupribúraníopornéhomúru.Surčitosťouovznikuškody,aktozaňuzodpovedá

(podľa jeho vtedajšieho úsudku) vedel dňa XX.X.XXXX podaním sťažnosti u žalovaného v 1. rade.
Až dňa 3.12.2012 žalobca rozšíril žalobu aj voči žalovanému v 2. rade a preto súd prvého stupňa z
dôvodu, že už dávno uplynulo dvojročná subjektívna lehota žalobcu na podanie žaloby, žalobu z dôvodu
vznesenej námietky premlčania proti žalovanému v 2. rade taktiež zamietol.Súd prvého stupňa vzhľadom aj na dôvodne vznesené námietky premlčania zo strany žalovaných, sa

zaoberal aj preskúmavaním, či žalovaný v 1. rade je v tomto konaní pasívne legitimovaný.

Vychádzal zo zák. č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce
a na vyššie územné celky s účinnosťou od 1. 1. 2004, kde článok II menil a doplnil zákon č. 135/1961

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“). Citoval § 3d ods. 2, § 24b ods. 3 Cestného
zákona a zákon č. 446/2001 o majetku vyšších územných celkov v platnom znení dňa 29.12.2003 s
odkazom na § 24b ods. 3 zák. č. 416/2001 Z.z. a dospel k záveru, že vlastníkom cesty II. triedy je
Košický samosprávny kraj, ktorý na zabezpečenie správy pozemných komunikácií v jeho vlastníctve
zriadil podľa § 21 ods. 8 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách organizáciu - Správu ciest
Košického samosprávneho kraja so sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, ako právnickú

osobu s odkazom na ust. § 3d ods. 5 písm. b/ tohto zákona v platnom znení. Z výpisu z LV č. XXX zistil,
že výlučným vlastníkom parc. č. Z. XXX U. V.. Ú. F. je Košický samosprávny kraj, pričom rozsah škôd,
za ktoré zodpovedá Správa ciest KSK, vymedzuje ustanovenie § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Mal za to, že podľa tohto ustanovenia „správcovia diaľnic,
ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií, a

ktorých príčinou boli závady zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti
tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Pri výklade a špecifikácii pojmu
„závad v zjazdnosti“ odkázal na ust. § 12 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o
pozemných komunikáciách.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi na jeho rodinnom dome,
nespĺňa ani jednu z vyššie uvedených kumulatívnych podmienok, keďže nebola spôsobená závadou v
zjazdnosti cesty II/536 a nevznikla ani pri užívaní komunikácie žalobcom. Preto žalobu o náhradu škody
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade aj z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne vecne legitimovaným

subjektom v tomto konaní, zamietol.

Keďže žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania až na poslednom pojednávaní, súd prvého
stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie na posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu na náhradu

škody voči žalovanému v 2. rade a vec právne posúdil aj v zmysle ust. § 420 ods. 1 až 3 OZ.

Súd prvého stupňa apeloval na odôvodnenie podanej žaloby a uviedol, že žalobca sa domáha
odškodnenia za škody spôsobenej na jeho rodinnom dome v kat. úz. F., ktorá mala byť spôsobená

pôsobením zaťaženia cesty K. tým, že cesta nedostatočne absorbovala zaťaženie dopravou, čo sa
prenášalo cez betónové oplotenie rodinného domu a oporný múr na obvodové múry rodinného domu.
V odôvodnení žalobca škodu vyšpecifikoval tak, že táto spočíva v praskline v suterénnom murive a v
celkovom narušení obvodových múrov rodinného domu s vyčíslením nákladov na opravu domu vo výške
20.000,- eur.

Súd prvého stupňa mal za to, že z predmetného odôvodnenia žaloby nevyplýva, aby sa žalobca domáhal
náhrady škody aj na iných priľahlých stavbách k rodinnému domu, pričom zo záverov znaleckého
posudku nariadeného súdom vyplýva, že ani jeden z komponentov, či už dynamické zaťaženie dopravou

na ceste, ani povrchová voda nemajú degeneračný vplyv na konštrukciu rodinného domu, ani na
poškodenie rodinného domu a na vytvorenie trhliny v jeho obvodovom murive. Preto konštatoval, že
žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť svojho tvrdenia, že žalovaný v 2. rade (ako aj žalovaný v
1. rade) zodpovedá za škodu, ktorá mu bola spôsobená na jeho rodinnom dome č. XXX U. V.. Ú.. F.,
nakoľko nebolo preukázané zavinenie žalovaných na vzniku takejto škody, ani príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti žalovanými v 1. a 2. rade a škodou. Odkazoval na znalecký posudok
č. 9/2014, ako aj závery znaleckého posudku vyhotoveného Ing. T. Vargom, PhD. č. 1/2012. V ich
záveroch znalec konštatoval, že príčinou vzniku zvislej trhliny na rodinnom dome žalobcu nebol tlak od
opornej steny, resp. umelá seizmicita od dopravy, ktorú oporná stena by mohla prenášať na rodinný dom,nakoľko ďalším významným nepriaznivým účinkom vzniku škody je nekvalitná výstavba svojpomocne
vyhotovených obvodových stien rodinného domu žalobcom. Preto dynamické zaťaženie 9 m vzdialenej
cestnej komunikácie je irelevantné na vznik trhliny.

V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa dodal, že pokiaľ by žalobca v tomto
konaní zo záverov znaleckého posudku vyvodzoval, že žalovaný v 2. rade nesie zodpovednosť za
poškodenie plota, tohto nároku sa priamo svojou žalobou žalobca nedomáhal, nevyčíslil osobitne škodu

spôsobenú poškodením plota, a aj keby k tomu pristúpil, aj tento nárok tak, ako pôvodný, je voči
žalovanému v 1. aj v 2. rade premlčaný.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému v 1. rade,
náhradu ním požadovaných trov konania, ktoré pozostávajú z preddavkovo zaplateného znalečného vo

výške 500,- eur.

Keďže žalobca bol v konaní neúspešný, pričom bol oslobodený od súdnych poplatkov, v zmysle §
148 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa ho nezaviazal na náhradu preddavkovo zaplatených trov štátu a

rozhodol, že štát nemá voči žalobcovi právo na náhradu týchto trov konania, taktiež žalovaný v 2. rade,
ktorý si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti rozsudku podalvčasodvolaniežalobcazdôvodovuvedenýchvust.§205ods.2písm.a/,b/,d/ae/
O.s.p. t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (čo je podľa odvolacieho súdu odvolacím dôvodom nie v zmysle § 205 ods. 2 písm. e/
O.s.p., ale správne písm. f/ O.s.p.).

Žalobca sa domnieva, že z vykonaného dokazovania vyplýva a to najmä zo znaleckého posudku č.
9/2014 vypracovaného Doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, CSc. vznik škody ako aj príčinná súvislosť.
Mal za to, že z predmetného posudku vyplýva, že síce dynamické zaťaženie cestného telesa nemá
a ani nemalo vplyv na poškodenie rodinného domu, ale odvodnenie komunikácie vybudované v roku

2012, je podľa znalca nezodpovedajúce technickým predpisom, keďže v čase keď bola spôsobená
škoda na rodinnom dome a oplotení na ceste nebolo žiadne odvodnenie. Uviedol, že nové odvodnenie
cesty spôsobuje akumuláciu vody v žľaboch s nedostatočným spádom, a následne (po stečení alebo
rozprsknutí dopravou na ceste) pôsobí degeneratívne na rodinný dom a výjazd z rodinného domu. Voda
z cesty vteká žalobcovi do dvora cez okraj žľabu a práve preto vhodným a technicky správnym osadením

odvodnenia komunikácie by nedošlo a nedochádzalo ku škode na majetku žalobcu. Nestotožnil sa so
závermi znaleckého posudku ohľadne vplyvu dynamického zaťaženia na rodinný dom, keďže znalec
nemohol vykonať znalecké dokazovanie v rozsahu ako sám spočiatku navrhoval, a to kopanou sondou
a priamym pozorovaním podkladu vozovky, kedy by mohol jednoznačne ustáliť vplyv dynamického
zaťaženia komunikácie na rodinný dom v minulosti, vzhľadom na odmietnutie povolenia vykonať kopanie

sondy žalovaným v 1. rade (príloha č. 6 znaleckého posudku). Uviedol, že chcel vypočuť znalca
Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. ohľadne možných rozdielov vo vyhodnotení vplyvu dynamického
zaťaženianarodinnýdomspoukazomnanemožnosťvykonaťkopanúsonduoprotistavu,keďvychádzal
len z projektovej dokumentácie a neinvazívnych metód výpočtu, pričom súd prvého stupňa zamietol
dopočutie znalca ohľadne týchto skutočností na pojednávaní dňa 18.11.2014 a dokazovanie vo veci

ukončil.

Žalobca namieta, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní spojil nárok na náhradu škody na
rodinnom dome s nárokmi na náhradu škody na oplotení rodinného dom, ktorých vznik bol preukázaný v

odlišných časoch, ako aj odlišným spôsobom. Škodu na rodinnom dome z titulu dynamického zaťaženia
a škodu na oplotení rodinného domu taktiež z titulu dynamického zaťaženia žalobca zistil rovnako v roku
XXXX s poukazom na jeho sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX. Mal ale za to, že škodu na oplotení rodinného
domu ako aj na betónovom vjazde spôsobenú vodou, zistil až po podaní žaloby, nakoľko škoda priamosúvisí s rekonštrukciou cesty, v rámci ktorej bolo osadené nedostatočné odvodnenie cestného telesa a
predmetná rekonštrukcia sa vykonala v priebehu júna 2012 a jej vplyv zistil žalobca, až po predmetnej
rekonštrukcii. Preto až následne rozšíril žalobu podaním zo dňa 22.4.2013 o náhradu škody na oplotení

rodinného domu a betónového vjazdu a to z dvoch príčin, jednak z dôvodu dynamického zaťaženia a
jednak vplyvom vody.

Poukazoval na to, že ak celková škoda bola spôsobená opakovaným či pokračujúcim pôsobením tej istej

škodovej udalosti, môže ísť jednak buď o nedeliteľný nárok, alebo o viac samostatných nárokov, o ktoré
idevtedy,akvedľaužvzniknutejškodyvzniklineskoršieztejistejškodovejudalostiďalšienásledky,ktoré
znamenajú ďalšiu škodu, ktorých náhradu nebolo možné požadovať skôr, pretože ešte tieto následky
(t. j. škoda) neexistovali. Uviedol, že škoda na rodinnom dome vznikla v priebehu druhej polovice roku
XXXX, pričom žalobca sa domáhal opravy a odškodnenia mimosúdne u žalovaného v 1. rade a podľa
neho účelovo až na pojednávaní dňa 3.12.2012 oznámil žalovaný v 1. rade, že má pochybnosti o svojej

pasívnejvecnejlegitimácii.Pretomalzato,žehouviedoldoomyluohľadnezodpovednostnéhosubjektu.
Vzhľadom k tomu nemohla v danej veci uplynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá vyžaduje vedomosť
o škode, ako aj vedomosť o subjekte, ktorý za škodu zodpovedá.

Poukazovalnato,žeskutočnesadozvedelovznikuškodyaopríčinnejsúvislostimedzicestnýmtelesom
a škodou až z odborného stanoviska Ing. Ladislava Labisa. Vychádzajúc z vyjadrení žalovaných počas
súdneho konania, ktorí nemali ustálenú zodpovednosť za vzniknutú škodu, a až na pojednávaní dňa
19.11.2014 žalovaný v 2. rade uznal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Preto nemohlo dôjsť k uplynutiu
subjektívnej ani objektívnej premlčacej lehoty u žalovaného 2. rade.

Uviedol, že v danej veci je nutné rozlišovať škodu spôsobenú vplyvom prenášania tlakov a otrasov,
so škodou vzniknutou pôsobením vody, ktorá nastala pred oplotením rodinného domu. Zdôraznil, že
otrasy a tlaky prebiehali už v rokoch XXXX kedy cestné teleso bolo pôvodného stavu bez rekonštrukcie

a následne až po rekonštrukcii cesty v roku 2012 nastali aj problémy s vodou stekajúcou na dvor
žalobcu, resp. stojacou pred jeho oplotením, spôsobenú nedostatočným odvodnením nového cestného
telesa. Vzhľadom k tomu mal žalobca za to, že v prípade vplyvu vody sa jedná o pokračovanie
v porušovaní povinnosti predchádzať vzniku škody na cudzom majetku, resp. škody vzniknutej
prevádzkovou činnosťou žalovaného v 2. rade, pričom táto škoda podľa neho vznikla až po osadení

nového cestného telesa bez dostatočného odvodnenia. Preto, v prípade vplyvu vody na vznik škody na
oplotení a betónovom vjazde mohla začať plynúť premlčacia doba až od roku 2012, kedy bola vykonaná
rekonštrukcia cesty a osadenie nevyhovujúcich odvodňovacích žľabov. Navrhoval, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný v 2. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne ako aj
právne správny. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Mal za
to, že závery znaleckého posudku č. 9/2014 vypracovaného Doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, CSc. sú
jednoznačné a nepreukazujú žiadnu príčinnú súvislosť medzi pôsobením cesty na vznik škody. Zo
stranyžalobcusúprezentovanéskutočnostivytrhnutézkontextu.Znalecjednoznačnevovypracovanom

znaleckom posudku uviedol, že voda stekajúca z cesty nemá vplyv na rodinný dom a to aj vzhľadom
na tú skutočnosť, že dom stojí pod svahom ako takým, a voda padajúca vo forme dažďa alebo snehu
steká k rodinnému domu bez ohľadu na cestu a jej odvodnenie. K nevykonaniu kopania sondou do
vozovky v kontexte namietaného nedostatočného neinvazívneho spôsobu merania, žalovaný v 2. rade
jeho vykonanie považoval za tendenčné a v rozpore s bežnou praxou, keďže neinvazívne spôsoby

zisťovania skutočného stavu sú často krát presnejšie ako priame zisťovanie. Takýto spôsob bol využitý
aj pri zisťovaní kvality betónu v základoch domu, t.j. bez jeho navŕtania, čo žalobca ani nenamietal.
Uviedol, že rodinný dom, ako aj cesta boli postavené v približne rovnakom čase, no kým cesta prešla
rekonštrukciou a prispôsobila sa novým parametrom, rodinný dom ostal v pôvodnom stave a žalobca
nevykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré by smerovali k spevneniu základov alebo ich ochrane pred

vodou. Napriek tomu, že žalobca v odvolaní uvádza, že za žalovanú škodu považoval aj škodu na
oplotení, uvedená skutočnosť nevyplýva zo žiadnych jeho podaní, ktorými by nárok rozšíril z rodinného
domu aj na oplotenie a preto ide o samostatný nárok. Apeloval na to, že skutočnosť kto je vlastníkomcesty, kto je jej správcom, sú známe nielen z katastra nehnuteľností, ktorý je verejne prístupný, ale aj zo
samotných právnych predpisov kde platí jednoznačne „Ignorantia juris non excusat“.

Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v

zákonnej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p.
verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28.4.2015 o 13.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
dňa 20.4.2016.

Žalobca v odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p.
teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 písm. a/ až h/ O.s.p..

Vadami konania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené
v § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní
dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p.), pri posudzovaní

procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o
sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva,
ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku
ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o
pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník
vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.),

aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj
keď pre to neboli splnené podmienky (§ 115 ods. 1 O.s.p.) a pod. Vadou konania (dôkazného) je i
okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami
O.s.p., napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.), svedok nebol o svojich
povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1

O.s.p., účastníkovi v rozpore s § 123 O.s.p. nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého

rozsudku, keďže ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) už dávnejšie dospela k záveru, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu zakladá (len) inú vadu konania vyjadrenú v ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. (napr.

sp.zn. 3Cdo/249/2008, 3Cdo/290/2009, 3Cdo/138/2010, 3Cdo/49/2011, 3Cdo/165/2011, 3Cdo/84/2012,
3Cdo/49/2013, 3Cdo/18/2013, 1Cdo/140/2009, 1Cdo/181/2010, 2MCdo/18/2008, 2Cdo/83/2010,
4Cdo/310/2009, 5Cdo/290/2008, 5Cdo/216/2010, 6Cdo/25/2012, 7Cdo/52/2011, 7Cdo/109/2011 a
1ECdo/10/2014). Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 184/2010, III. ÚS

184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS
208/2012, IV. ÚS 90/2013, rovnako v náleze z 30.1.2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 a v náleze z 27.3.2014
IV. ÚS 196/2014.

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim

z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné skutkové
a právne otázky.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 132 až § 135 O.s.p.

Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny

predpis ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska rozsahu a spôsobu vykonania dôkazov

ako aj ich hodnotenia na zistenie skutkového stavu veci dospel k záveru, že dokazovanie vo veci bolo
vykonané v zmysle ust. § 120 a nasl. O.s.p. a výsledky hodnotenia dôkazov zodpovedajú tomu čo
malo byť, prípadne bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až 135 O.s.p., pretože súd prvého
stupňa úplne zistil skutkový stav veci z hľadiska spôsobilosti preukázať právne významných skutočností
potrebných na rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci vzhľadom na vznesené námietky premlčania

žalovanými v 1. a 2. rade.

Žalobca namietal nevykonanie dôkazu - dopočutie znalca Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc., ohľadne
možných rozdielov vo vyhodnotení vplyvu dynamického zaťaženia na rodinný dom, s poukazom na

nemožnosť vykonať kopanú sondu oproti stavu, keď vychádzal len z projektovej dokumentácie a
neinvazívnych metód výpočtu, ktorý súd prvého stupňa zamietol na pojednávaní dňa 18.11.2014 (podľa
zistenia odvolacieho súdu dňa 19.11.2014). Na tomto na pojednávaní súd prvého stupňa uznesenímnávrh žalobcu na dopočutie znalca zamietol z dôvodu, že otázka, ktorú žalobca a jeho právny zástupca
mieni znalcovi dodatočne položiť bola vysvetlená a zodpovedaná v záveroch znaleckého posudku.

S týmto záverom odvolací súd súhlasí a poukazuje na správne zamietnutie ďalšieho dokazovania
výsluchom znalca. Aj podľa odvolacieho súdu z obsahu znaleckého posudku vypracovaného znalcom
Doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, CSc., č. 9/2014 jasne vyplýva, že znalec sa s otázkou, ktorú opakovane
žalobca predniesol vysporiadal tak, že ohľadom únosnosti vozovky z dôvodu, že nebolo možné
realizovať sondy vo vozovke, zorganizoval meranie únosnosti vozovky pred rodinným domom v zmysle

technických podmienok Slovenskej správy ciest a meranie a hodnotenie únosnosti zariadením KUAB.
Vzhľadom k tomu aj podľa odvolacieho súdu sa znalec odborne vysporiadal a náhradným riešením
zabezpečilpotrebnémeranie,ktorýchvýsledkypotomspracovalvzávereznaleckéhoposudku.Znalecký
posudok znalec vykonal v spolupráci s ďalšími odborníkmi - znalcami, ktorých si k súdnoznaleckému
dokazovaniu prizval, pretože ide o dostatočne fundovaných znalcov s odborným postupom. Preto nie je
potrebné v tomto konaní polemizovať o tom, že sonda, ktorá by sa urobila priamo na vozovke by mala

vplyv na iný záver súdnoznaleckého dokazovania, vychádzajúc aj z odôvodnenej námietky žalovaného
v 1. rade, že by došlo k poškodeniu vozovky.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nevykonanie tohto dôkazu v odôvodnení napadnutého

rozsudku bližšie odôvodnil na str. 9 ods. 2 a 3 a na správnosť tohto odôvodnenia odvolací súd poukazuje
a naň prihliada.

Preto napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového

stavu a ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický spor, prípadne, aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúci z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, aby na zistený stav aplikoval nesprávne

zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. v
prejednávanej veci neboli preukázané.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej na jeho rodinnom dome pôsobením
zaťaženia cesty K., ktorú spravuje správne žalovaný v 2. rade, dopravou a ktorá tým, že nebola
stavebne riešená na intenzitu dopravy (nedostatočné spevnený základ cesty), ktorá na nej prebieha

v súčasnosti, nedostatočne absorbovala zaťaženie a prenášala ho cez betónové oplotenie rodinného
domu a oporný múr na obvodové múry rodinného domu. Škoda spočívala v praskline v suterénnom
murive v rozmeroch 170 cm na výšku a 3 cm na šírku a celkom narušení obvodových múrov rodinného
domu, pričom náklady na ich opravu a uvedenie do predošlého stavu žalobca vyčíslil na 20.000, eur
(viď bod I. odôvodnenia podanej žaloby). Z bodu III. odôvodnenia žaloby ďalej jednoznačne vyplýva, že

zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla na rodinnom dome bola spôsobená nedostatočným
stavebným zabezpečením cestného telesa a krajnice premávky, čo malo rozhodujúci vplyv na vznik
škody v kontexte ust. § 420 OZ.

Následne podaním zo dňa 22.4.2013 žalobca rozšíril podanú žalobu titulom náhrady škody aj o škodu
spôsobenúnaoplotenírodinnéhodomuvdĺžke30mabetónovomvjazdedorodinnéhodomuvdĺžkecca
20 m a šírke 3 m, ktorú spôsobil prenos tlaku a otrasov cestného telesa, ako aj stojaca voda. Doterajší
skutkový stav týkajúci sa predmetného rozšírenia základu nároku žalobcu odôvodňoval znaleckým
posudkom vypracovaným Ing. Tomášom Vargom, PhD. č. 1/2012 v časti 2.4. Uviedol, že cestné teleso

a jeho nekvalitná stavba má vplyv aj na oplotenie rodinného domu, ktoré je poškodené, pričom zotrval
na pôvodnej výške náhrady škody vo výške 20.000,- eur. V tomto rozšírení žaloby zároveň poukazoval
na to, že k premlčaniu nároku na náhradu škody žalobcu nedošlo ani v prípade oplotenia rodinného
domu alebo betónového vjazdu, lebo vznik škody a príčinnú súvislosť škody na rodinnom dome a jehooplotení s cestným telesom a betónovom vjazde žalobca zistil až z vypracovaného odborného vyjadrenia
k praskline v suterénnom murive rodinného domu zo dňa 16.6.2011 od Ing. Ladislava Labisa.

Podľa § 420 ods. 1,2,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Citované ustanovenie pri určovaní rozsahu náhrady škody rozoznáva skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na to,
aby sa dosiahol predchádzajúci stav).

Odvolacísúduvádza,žesúdprvéhostupňanárokžalobcunanáhradyškodyvzmysle§420OZzamietol

voči žalovaným v 1. a 2. rade v dôsledku vznesenej námietky premlčania, s odkazom na uplynutie
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá plynie v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby.
Vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca sa na žalovaného v 1. rade obrátil sťažnosťou zo dňa 26.7.2010
doručenej žalovanému v 1. rade dňa 3.8.2010 (č.l. 43) z dôvodu opravy sklonu hlavnej cesty v F. T. H.
Č.. XXX, ktorá poškodila plot jeho rodinného domu. Náväzne na to mu tlak ich cesty poškodil dom a to

tak, že má narušené základy a popraskané múry domu. Žiadal o urýchlenú opravu cesty, ako aj finančné
odškodnenie škody spôsobenej na jeho dome. Žalovaný v 1. rade mu odpoveďou zo dňa 14.3.2011
oznámil, že nie je možné, aby pôsobením zaťaženia od cesty došlo k praskaniu stien na dome žalobcu,
keďže dom sa nachádza v dostatočnej vzdialenosti od cesty a čo sa týka úpravy cesty K. táto je zaradená
do investičného zámeru, ktorého realizácia je predpokladaná v rokoch 2011 až 2012. Žalobca práve

na základe tejto odpovede si dal vypracovať statický posudok Ing. Ladislavom Labisom v júni 2011,
k praskline v suterénnom murive rodinného domu. Tu bol vyslovený záver, že záťaž cestného telesa
sa prenáša aj na oplotenie a cez zbúraný oporný múr aj na obvodové múry rodinného domu (č.l.
12-14 spisu). Tento posudok bol podkladom pre doručenie žaloby na súd prvého stupňa dňa 27.9.2012,
ktorou si žalobca uplatňuje náhradu škody vo výške 20.000,- eur. Znalecký posudok vyhotovený na

návrh žalovaného č. 1/2012 znalcom Ing. Tomášom Vargom, PhD. zo dňa 12.12.2012 spochybnil hore
uvedené závery (č.l. 15-27 spisu).

Odvolací súd uvádza, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (§ 106 ods. 1. a 2 OZ).

Ustanovenie § 106 OZ upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu ku všetkým právam na náhradu škody.
Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. OZ, ale aj vo vzťahu k tým
ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických
právnych vzťahov (pozri napr. § 42 a § 510 OZ a pod.). Pri práve na náhradu škody je teda
stanovenádvojitákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívnaaobjektívna.Ichzačiatokjestanovený

samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo
dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný
vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí
priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a
subjektívnej premlčacej doby teda platí zásada, že lehota zo subjektívne stanoveným začiatkom nemôže

skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. V tejto
súvislosti môžu nastať rôzne okolnosti plynutia subjektívnej doby premlčania.Občiansky zákonník viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na časovú
podmienku uplynutia dvojročnej doby na vedomosť poškodeného - o škode a kto za ňu zodpovedá.
Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel

o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorú možno natoľko
objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za
škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975).

Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje teda nielen vedomosť poškodeného o
protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková
ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť, vyčísliť v peniazoch, aby
poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, str. 634 ods. 3). Nie je potrebné,
aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle
ust. § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať

žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (rozhodnutie NS
ČR z 29.11.2006 sp.zn. 25Cdo/721/2005).

K vedomosti o škodcovi a k plynutiu subjektívnej premlčacej doby treba poukázať na tú skutočnosť,
že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v zmysle § 106 ods. 1 OZ, v okamihu
preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť
dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá;
v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota

poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R/16/2014).

Vychádzajúc z uvedeného zdôvodnenia plynutia dvojročnej premlčacej doby pri práve na náhradu
skutočnej škody prameniacej z vedomosti poškodeného o škode a kto za ňu zodpovedá, odvolací súd

poukazuje na nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu.

Žalobca mal vedomosť o existencii škody, či už na rodinnom dome - jeho obvodovom múre, oplotení a
kto za ňu zodpovedá už dňa 26.7.2010, keďže vtedy podal a písomne adresoval sťažnosť žalovanému

v 1. rade, ktorou sa domáhal od žalovaného v 1. rade urýchlenej opravy cesty a finančného
odškodnenia škody spôsobenej na jeho rodinnom dome. Predmetná sťažnosť bola podľa podacej
pečiatky žalovanému v 1. rade doručená dňa 3.8.2010, čo ale nemá vplyv na plynutie premlčacej doby
v kontexte vedomostí žalobcu o vzniknutej škode, kto za túto škodu zodpovedá, bez ohľadu na to, že
v čase podania žaloby žalovaný v 1. rade nebol vo veci pasívne vecne legitimovaný a žalobca označil

ako žalovaného v 2. rade nie dňa 3.12.2012 ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku súd
prvého stupňa, ale až dňa 21.1.2013 doručením návrhu na pripustenie vstupu žalovaného v 2. rade do
konania (viď uznesenie na č.l. 66) súdu prvého stupňa.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že žaloba žalobcu podaná na
súd prvého stupňa dňa 27.9.2012 je ním podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty,
keďže k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty došlo dňom 26.7.2012, rovnako u oboch
žalovaných a to z titulu náhrady škody vzniknutej na rodinnom dome žalobcu, jeho obvodovom múre,
ako aj oplotení.

Odvolací súd uvádza, že námietka žalobcu voči správnemu posúdeniu vecnej pasívnej legitimácie vo
veci náhrady škody ním uplatnenej najprv proti žalovanému v 1. rade a až dňa 21.1.2013 správne voči
žalovanému v 2. rade, nemá vplyv na posúdenie vznesenej námietky premlčania žalovaným v 2. rade a

tosozreteľomna výpis LVč.XXXT..Č..Z.XXXV..Ú..F.,akoaj túskutočnosť,ževýpisyzLV súverejne
prístupné, so zreteľom na citované právne predpisy uvedené na strane 11-12 odôvodnenia napadnutého
rozsudku posledný a prvý odsek, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v danej veci je správcom cestnej
komunikácie žalovaný v 2. rade.Odvolací súd dodáva, že nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku škody) presne (napr. na

základe odborného posudku), ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy,
keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť
o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Keďže žalobca vzniknutú škodu vyčíslil vo výške
20.000,- eur, o výške škody mal vedomosť a teda aj o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
už dňa XX.X.XXXX, keď žalovanému v 1. rade adresoval sťažnosť. Už vtedy mal podľa odvolacieho

súdu žalobca vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá v zmysle § 106 ods. 1 OZ, keďže táto vedomosť
nastáva v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých
si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá,
pričom v uvedenom okamihu nemusí byť daná nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom
subjekte a o jeho zodpovednosti. V čase podania sťažnosti u žalovaného v 1. rade dňa XX.X.XXXX už
žalobca mal preukázateľne zistené skutkové okolnosti, kto za škodu zodpovedá, aj keď sa nesprávne

domnieval, že je to žalovaný v 1. rade, ako aj jej výške, ktorú vyčíslil vo výške 20.000,- eur.

Vzhľadom k tomu je nárok žalobcu jednoznačne premlčaný a to voči žalovanému v 1. rade, ktorý
nie je vo veci vecne pasívne legitimovaný, ako aj voči žalovanému v 2. rade, ktorý je vo veci vecne

pasívne legitimovaný, keďže obaja žalovaní dôvodne vzniesli námietky premlčania uplatneného nároku
na náhradu škody vo výške 20.000,- eur, ktorý v zmysle odôvodnenia žaloby pozostáva zo škody na
rodinnom dome a na betónovom oplotení. Táto škoda jednoznačne v zmysle súdom nariadeného
znaleckého posudku č. 9/2014 znalcom Doc. Ing. A. Sokolíkom, CSc. nie je spôsobená dynamickým
zaťažením dopravou, ani vodou, ktorá nemá degeneračný vplyv na konštrukciu rodinného domu. Ďalej

znalec dodal, že merania preukázali, že cesta č. K. U. V.. Ú. F. (v okolí domu č. súp. XXX) je vyhotovená
v kvalite a nosnosti (únosnosti), ktorá zodpovedá zaťaženiu cesty dopravou, ako aj pre daný typ
cestnej komunikácie, tak vzhľadom na intenzitu premávky, ako aj hmotnosť dopravných prostriedkov.
Geodetické meranie potvrdilo, že nivelita vozovky má plynulý priebeh a v okolí domu č. súp. XXX nebol
nameraný a zaznamenaný žiadny pokles konštrukcie vozovky. Výškové vedenie trasy komunikácie je

plynulo vedené v údolnom oblúku. Tým vplyv dopadnutého zaťaženia nebol pri vzniku škody v konaní
preukázaný.

K uplatnenej odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že až rekonštrukciou cesty vykonanej

v priebehu júna 2012 došlo k rozšíreniu žaloby podaním zo dňa 22.4.2013, podanej na súd prvého
stupňa dňa 22.4.2013 o náhradu škody na oplotení rodinného domu a betónovom vjazde a to z dôvodu
vplyvu stekajúcej vody, ako aj rekonštrukciou cesty, ktorá bola vykonaná až v roku 2012, odvolací
súd konštatuje, že tento uplatnený nárok na náhradu škody je samostatným nárokom, nakoľko vznik
tejto škody u žalobcu vznikol neskoršie, a v čase uplatnenia žaloby žalobcom ju nebolo možné ešte

žalobcom požadovať, pretože táto škoda v čase podania žaloby na súd prvého stupňa dňa 27.9.2012
ešte neexistovala a preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že vznik tejto škody, ako aj nárok z tohto titulu
možno subsumovať pod celkovú škodu uplatnenú podanou žalobou titulom náhrady škody vo výške
20.000,- eur.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, ako aj s ním súvisiaci výrok o trovách konania podľa
ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže
žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešní žalovaní si ich náhradu nežiadali.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.