Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/163/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231333
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1110231333.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci

navrhovateľa v 1. rade : Lawyer Partners a.s., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, v
2. rade : Lawyers Group s.r.o., Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 46 524 185 obaja v zastúpení:
Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 06 Bratislava o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.07.2010 sa navrhovateľ v 1. rade domáhal
voči odporcovi vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým mal súd určiť, že odporca je zodpovedný za
škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v 1. rade nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš, pretože tento neprijal návrhy navrhovateľa na začatie občianskeho súdneho konania podané
elektronickou formou dňa 24.07.2006 a domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu
spolu vo výške 11.357.258,01 eur titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy.
Navrhovateľ v 1. rade návrh odôvodnil tým, že dňa 15.07.2005 v súlade so svojim podnikateľským

zámerom uzatvoril so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok. O platnosti
danej zmluvy a o zachovaní jej právnych účinkov rozhodol dňa 20.10.2008 Okresný súd Bratislava I v
konaní sp. zn. 7C 144/2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2008. Predmetom rámcovej
zmluvy bolo postúpenie pohľadávok nezaplatených koncesionárskych poplatkov postupcom Slovenský
rozhlas na postupníka Lawyer Partners a.s. Dňa 20.09.2005 došlo k uzavretiu Realizačnej zmluvy
č. 1, podľa ktorej došlo k postúpeniu 265.362 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych
poplatkov na navrhovateľa za uhradenú odplatu v sume 91.619.930,- Sk. Konkretizácia pohľadávok

bola zachytená na CD nosiči, ktorý odovzdal postupca postupníkovi tak ako to potvrdzuje Protokol o
odovzdaní hmotného nosiča informácii so zoznamom postúpených pohľadávok k realizačnej zmluve č.
1 zo dňa 20.09.2005. Dňa 27.01.2006 došlo k uzavretiu Realizačnej zmluvy č. 2, podľa ktorej došlo k
postúpeniu 90.555 pohľadávok Slovenského rozhlasu z koncesionárskych poplatkov na navrhovateľa za
uhradenú odplatu v sume 14.136.760,- Sk. Konkretizácia pohľadávok bola zachytená na CD nosiči, ktorý
odovzdal postupca postupníkovi tak ako to potvrdzuje Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácii
so zoznamom postúpených pohľadávok k realizačnej zmluve č. 2 zo dňa 13.03.2006.

Navrhovateľ sa stal na základe záväzkovo - právneho vzťahu oprávneným vlastníkom 355.917
pohľadávok z koncesionárskych poplatkov. Každá pohľadávka je tvorená istinou, ktorá predstavuje
nezaplatený koncesionársky poplatok za používanie rozhlasového prijímača a príslušenstvom, ktorépredstavuje majetkovú sankciu za nesplnenie povinnosti riadne a včas zaplatiť koncesionársky poplatok
- poplatok z omeškania.
Koncesionárske poplatky boli v čase postúpenia upravené zákon č. 212/1995 Z.z., ktorý bol viackrát

novelizovaný. Navrhovateľovi sa podarilo na základe zhody na kompromisnom riešení uzavrieť s
množstvom dlžníkov dohodu o novácií ich záväzkov vyplývajúcich z neuhradených koncesionárskych
poplatkov. Voči dlžníkom, ktorí z rôznych subjektívnych dôvodov odmietli uzatvoriť dohody o novácií,
navrhovateľ v záujme ochrany svojich majetkových práv postupoval súdnou cestou a podal na
viaceré okresné súdy žaloby na plnenie podľa procesných pravidiel upravených Občianskym súdnym

poriadkom.Navrhovateľlegitímneočakával,žesúdypooboznámenísasoskutkovýmaprávnymstavom
veci a po vykonanom dokazovaní deklaratórne rozhodnú o povinnosti dlžníkov zaplatiť mu nárokované
pohľadávky. Vzhľadom na veľký počet dlžníkov a teda veľký počet žalôb sa navrhovateľ rozhodol urobiť
svoje podania elektronickými prostriedkami. S využitím počítačového systému spracoval žalobné návrhy
a umiestnil ich na optické nosiče Digital Versatile Disc (DVD), ktoré spolu s vysvetľujúcim sprievodným
listom zaslal na miestne a vecne príslušné okresné súdy. Napriek tomu, že zaslané žaloby boli bez

formálnych vád a zvolený spôsob podania bol realizovaný v súlade so zákonom niektoré okresné súdy
ich odmietli prijať a vrátili ich navrhovateľovi.
Uplatnenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa navrhovateľ domáha v dôsledku
nezákonného úradného postupu Okresného súdu Veľký Krtíš. Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. a požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, ktoré však na žiadosť navrhovateľa nereagovalo.
Vo veci nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Veľký Krtíš navrhovateľ uviedol, že Okresný
súd Veľký Krtíš odmietol prijať podania navrhovateľa zo dňa 24.07.2006 urobené elektronickými
prostriedkami. Navrhovateľ žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh doručil Okresnému
súdu Veľký Krtíš, pričom podanie urobil v zmysle § 42 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku

elektronickými prostriedkami obsahujúcimi elektronické dokumenty - žaloby - podpísané zaručeným
elektronickým podpisom. Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh navrhovateľ
Okresnému súdu Veľký Krtíš zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o
urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD. Na podanie reagoval Okresný
súd Veľký Krtíš listom, ktorým navrhovateľovi oznámil, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu,

v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a preto vracia
navrhovateľovi elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Na stanovisko Okresného súdu
Veľký Krtíš navrhovateľ reagoval písomne a trval na prijatí svojho podania, pretože bolo uskutočnené
v súlade so zákonom teda v súlade s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
upozornil Okresný súd Veľký Krtíš na nutnosť postupovať v súlade s relevantnými primárnymi a

sekundárnymi normatívnymi aktami a prijať podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom a súčasne podľa § 132 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd
a vojenské súdy pri prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným
elektronickým podpisom postupovať podľa osobitných predpisov a takto prijaté podanie odovzdať

podateľni na ďalší postup podľa § 129 cit. vyhlášky.
Postup Okresného súdu Veľký Krtíš bol nezákonný, navrhovateľovi bolo postupom Okresného súdu
Veľký Krtíš zabránené, aby sa dovolal ochrany svojich legitímnych majetkových práv v občianskom
súdnom konaní. O nezákonnosti postupu Okresného súdu Veľký Krtíš predstavujúceho porušenie
základného práva poškodeného na prístup k súdu právoplatne rozhodol Ústavný súd Slovenskej

republiky nálezom zo dňa 24.06.2008 sp.zn. II.ÚS 148/08.
Navrhovateľovi vznikla materiálna škoda z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho
protiprávnym konaním, ktorá spočíva v zániku majetkových práv, pretože došlo k premlčaniu práv
na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva, v ušlom zisku, pretože navrhovateľ
nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by nadobudol

prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok, v úročení finančného kapitálu poškodeného,
pretože mal a stále má bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý investoval do nákupu
súdne uplatnených pohľadávok, v nákladoch navrhovateľa, pretože musel bez akejkoľvek náhrady
vynaložiť náklady na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv.
Nemajetková ujma spočíva v satisfakcii, pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s

jeho protiprávnym konaním navrhovateľ utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných
práv, najmä práva na prístup k súdu a práva vlastniť majetok.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 10.533.383,12 eur, ktorá bola spôsobená
porušením práva na prístup k súdu tým, že došlo k premlčaniu práv na zaplatenie pohľadávoknavrhovateľa, čo spôsobilo nevymáhateľnosť týchto pohľadávok a zánik majetkových práv navrhovateľa
vo vzťahu k istine. Škoda vo výške 10.533.383,12 eur je súčtom majetkovej škody na istine pohľadávok
2.944,30 eur a na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania vo výške 10.530.438,82 eur.

Škoda na istine pohľadávok vo výške 2.944,30 eur je sumou jednotlivých pohľadávok, ktoré boli
uplatnené návrhmi na začatie konania podané súdu dňa 24.07.2006. Okresný súd neprijatím návrhov
vylúčil účinok § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu
k majetkovým právam navrhovateľa, bezdôvodne vystavil navrhovateľa reálnemu riziku zamietnutia
podaných návrhov v prípadoch ak odporca uplatní námietku premlčania.

Obava navrhovateľa o reálne vymoženie legálne nadobudnutých pohľadávok sa naplnila keď všetky
práva na zaplatenie pohľadávok, ktoré si navrhovateľ uplatnil elektronickým podaním na okresnom súdu
sú premlčané.
Škoda na príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania predstavuje sumu vo výške 10.530.438,82
eur. Navrhovateľ, aby mohol vymáhať poplatky z omeškania musel najprv uplatniť postup upravený v
rozhodnom čase platným § 9 zákona č. 212/1995 Z.z. a musel dodržať postup podľa § 8 zákona č.

212/1995 Z.z., aby mohol pristúpiť k uplatneniu práva na poplatok z omeškania uplatniť právo na úhradu
pohľadávky z koncesionárskeho poplatku na súde. Okresný súd však jeho návrh, ktorým uplatňoval
právo na úhradu pohľadávky z koncesionárskeho poplatku neprijal a tým spôsobil premlčanie práva
na zaplatenie pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a zamedzil uplatňovanie súvisiaceho práva na
poplatok z omeškania. Okresný súd teda spôsobil i materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania.

Škoda vo výške 526.669,14 eur, ktorej náhradu si navrhovateľ uplatnil predstavuje ušlý zisk, pretože
navrhovateľ nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky,
ktoré nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Suma
526.669,14 eur je sumou ušlého zisku navrhovateľa, ktorý viaže na blokáciu finančného majetku
vyjadreného v súdne uplatnených pohľadávkach a ich príslušenstve.

Súdy začali spracuvávať agendu poškodeného t.j. začali s konaním o návrhoch poškodeného až
po rozhodnutí Ústavného súdu SR konať v jednotlivých veciach. Od podania každého návrhu na
začatie konania do jeho registrácie uplynulo objektívne viac ako dvojročné obdobie nečinnosti. Počas
tohto obdobia okresné súdy bez právne relevantného dôvodu nekonali o návrhoch a blokovali jeho
finančné prostriedky vyjadrené v majetkových právach (pohľadávkach). Ak by súdy konali v primeranej

lehote, došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu vecí v primeranej lehote, navrhovateľ mohol
speňažené pohľadávky s príslušenstvom investovať minimálne formou vkladu na termínovaný účet v
banke, čím by mu priniesol zisk v podobe úroku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
k 01.01.2009 - 2,50% p.a.
Škoda vo výške 147,20 eur predstavuje úročenie finančného kapitálu poškodeného, ktorý je doposiaľ

umŕtvený v neprejednaných súdne uplatnených pohľadávkach. Ak by súd postupoval dôsledne podľa
procesných pravidiel došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranej lehote a
investovanýfinančnýkapitálbysapodľapodnikateľskéhoplánupoškodenéhozužitkovalatransformoval
na profit. Okresný súd zmaril finančnú investíciu poškodeného, ktorá mohla byť bez akéhokoľvek rizika
minimálne zúročená formou vkladu na terminovanom účte v banke.

Škoda vo výške 27.118,54 eur bola spôsobená vynaložením finančných prostriedkov na ochranu
legitímnych práv navrhovateľa t.j. na úhradu poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na
telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje. Táto suma pozostáva zo sumy
26.691,03 eur (804.094,- Sk) t.j. zo sumy z nákladov a výdavkov vynaložených na vnútroštátnej úrovni
ako trovy právneho zastúpenia zaplatené JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, za právne služby poskytnuté

navrhovateľovi v rámci zastupovania pred okresným súdom , keď sa jedná o 409 žalôb x 1.964,- Sk
= 804.094,- Sk. Suma 1.946,- Sk predstavuje výpočet náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony
právnej služby á 500,- Sk - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie vo veci samej
- predsúdna upomienka, spracovanie písomného podania - návrh na vydanie platobného rozkazu a 2
x režijný paušál á 150,- Sk, 1 x režijný paušál á 164,- Sk.

Ďalej zo sumy 427,51 eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia zaplatené JUDr. Miroslavovi
Pavelkovi a JUDr. Jaroslavovi Fridrichovi za právne služby poskytnuté navrhovateľovi v rámci
zastupovania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Navrhovateľom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 269.940,- eur je sumou všetkých
čiastkových nárokov navrhovateľa , ktoré sa viažu na porušenie práva na prístup k súdu v 409

prípadoch, pričom navrhovateľ žiadal o priznanie 660,- eur za každé jednotlivé porušenie základného
práva. Podľa navrhovateľa ním uplatnená výška nemajetkovej ujmy je spravodlivou satisfakciou za
mnohonásobné a výrazné porušovanie práva na prístup k súdu, ktoré spôsobilo navrhovateľovi trvajúci
stav nespravodlivosti a právnej neistoty. navrhovateľ za každé jednotlivé porušenie základného právažiada 660,- eur pričom sa opiera o prax, tradície a poukazuje na priznanie zadosťučinenia v iných
veciach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Mnohonásobné a výrazné porušenie práva na
prístup k súdu spôsobilo navrhovateľovi stav právnej neistoty a nespravodlivosti, stratu šancí pred

vnútroštátnym súdom vo vzťahu ku každému návrhu a to vzťahu ku každému podanému návrhu t.j.
ku každému konaniu, výsledkom, ktorého malo byť deklaratórne rozhodnutie súdu o majetkovom
práve navrhovateľa. Vzhľadom k okolností danej veci mal navrhovateľ za to, že len konštatovanie
porušenia základného práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je odôvodnené priznať navrhovateľovi
aj náhradu nemajetkovej ujmy.

OkresnýsúdBratislavaIdňa24.10.2011vecpodľa §105ods.2Občianskehosúdnehoporiadkupostúpil
Okresnému súdu Veľký Krtíš, ako súdu miestne a vecne príslušnému na prejednanie veci podľa § 84
v spojení s § 85 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku keď navrhovateľ vystupuje na Okresnom súde
Bratislava I v rôznych veciach opätovne a miestne príslušným súdom konať vo veci je Okresný súd Veľký
Krtíš, nakoľko skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo na náhradu škody nastala v jeho obvode.

Navrhovateľ voči postúpeniu veci Okresnému súdu veľký Krtíš podal dňa 13.10.2011 námietky a s
postúpením veci nesúhlasil.

Okresný súd Veľký Krtíš vec na rozhodnutie v zmysle § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

predložil Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13NcC/46/2011-134 zo dňa 02. novembra 2011 rozhodol
tak, že námietky navrhovateľa proti postúpeniu veci Okresným súdom Bratislava I Okresnému súdu
Veľký Krtíš sú dôvodné a určil, že miestne príslušným súdom je Okresný súd Bratislava I.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a žiadal návrh navrhovateľa ako neopodstatnený
v celom rozsahu zamietnuť, keď navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..
Odporca k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Veľký Krtíš uviedol, že je pravdou,

že okresný súd neprijal podania navrhovateľa urobené elektronickými prostriedkami pre technickú
nepripravenosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť dňa 24.07.2006 a teda ak navrhovateľovi
mala vzniknúť škoda neprijatím návrhov na začatie konania, lehota na uplatnenie nároku uplynula dňa
24.01.2010. Návrh vo veci samej bol podaný dňa 14.07.2010 a z toho dôvodu odporca vzniesol z
opatrnosti námietku premlčania nároku s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody odporca uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru odporca však navrhovateľ existenciu
škody nepreukázal keď nároky, ktoré si uplatňuje navrhovateľ je možné považovať za hypotetické a
podľa názoru odporcu navrhovateľ ani nebude schopný produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody
a to z dôvodov

1.formapodania,keďpodľa §42ods.1Občianskehosúdnehoporiadkupodaniemožnourobiťpísomne,
ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Navrhovateľovi nič nebránilo, aby
svojenávrhydoručilsúduajvinejformeakopráveelektronickýmiprostriedkami,akmalreálnyzáujemna
uplatnení pohľadávok súdnou cestou. Navrhovateľ svojim konaním už od počiatku nepredchádzal riziku
vzniku škody, nevyužil iné spôsoby podania svojich návrhov a ak by mu aj škoda neprijatím návrhom

súdom vznikla, je potrebné zohľadniť § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka.
2. premlčanie, keď nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že došlo k zániku jeho majetkových práv
z dôvodu ich premlčania, keďže majetkové práva premlčaním nezanikajú a nezaniká ani nárok na
ich uplatnenie. Pri návrhoch, ktoré navrhovateľ podal na okresnom súde v uvedený deň 24.07.2006
je možné konštatovať, že občiansko súdne konanie bolo začaté dňom doručenia návrhu na začatie

konania, ak návrh spĺňal náležitosti podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku. Tento účinok prípadný
nesprávny úradný postup nemohol vylúčiť, v dôsledku čoho aj konania, ktoré chcel navrhovateľ vyvolať
návrhmi na začatie konania vo forme podaní urobených elektronickou formou, boli začaté dňom
doručenia príslušného nosiča bez ohľadu na to, či ich súd prijal alebo nosič z dôvodu technickej
nepripravenosti vrátil navrhovateľovi . pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku je teda rozhodujúci

okamih podania návrhov na súd. Odporca v tejto súvislosti poukázal i na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/08 zo dňa 24.06.2008 z ktorého je nepochybné, že v zmysle tohto
rozhodnutia na zabezpečenie nápravy mali byť navrhovateľove návrhy zaregistrované tak, ako keby boli
podané ku dňu, kedy ich navrhovateľ predložil súdu po prvýkrát.3. postoj navrhovateľa, keď z vyjadrení okresných súdov vyplýva, že postup navrhovateľa vo
veci nenasvedčoval tomu, že by mal záujem o úspešné uplatnenie predmetných nárokov súdnou
cestou. Súdy po zavedení elektronickej podateľne opakovane vyzývali navrhovateľa o dodatočné

predloženie návrhov, avšak bezvýsledne, pričom súdy boli ochotné prijať tieto návrhy s právnymi
účinkami zachovanými podľa pôvodného dátumu doručenia. Okresný súd Veľký Krtíš po náležitom
technickom zabezpečení viackrát vyzýval právneho zástupcu navrhovateľa na predloženie DVD nosiča
obsahujúceho návrhy na začatie konania ale bezúspešne. Odporca tiež poukázal na tú skutočnosť, že
súdy, ktoré navrhovateľovi pôvodne predložené DVD nosiče nevrátili a následne ich prijali a oboznámili

sa s ich obsahom zistili, že návrhy vykazujú viaceré procesné nedostatky(nesprávne uvedené mená a
adresy odporcov, neúplné listinné doklady - bez dátumov a podpisov) a ani v jednej veci neboli zaplatené
súdne poplatky. Súdy odstraňovali nedostatky podaní a podanie, ktoré neboli doplnené a nebolo možné
na ich základe v konaní pokračovať, súdy odmietli a v ostatných prípadoch konania zastavili pre
nezaplatenie súdnych poplatkov. Je otázne či navrhovateľ, ktorý sa na konanie v merite veci vôbec
nesústredí mal resp. má na uplatňovaní svojich nárokov na zaplatenie koncesionárskych poplatkov

skutočný záujem alebo mu od začiatku ide o využitie možnosti uplatnenia nárokov na odškodnenie na
Ústavnom súde SR, EĽPP alebo nároku na náhradu škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
4.vymožiteľnosťpohľadávokkeďnavrhovateľnapreukázanievznikuškodybymuselprodukovaťdôkazy
preukazujúce pri každej individuálnej pohľadávke a) existenciu odporcu (z vyjadrenia súdov vyplynulo,
že odporcom tak ako ich označil navrhovateľ sa nepodarilo doručovať písomnosti a teda nie je zrejmé či

tieto subjekty existovali), b) právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu pre vznesené námietku
premlčania, c) vymožiteľnosť pohľadávky od odporcu v čase kedy malo dôjsť k predpokladanému
vydaniu platobného rozkazu resp. rozhodnutia súdu. Bez preukázania týchto skutočností nie je možné
hovoriť o vzniku škody ani v prípade ak by mal súd za preukázané, že postupom okresného súdu došlo
k premlčaniu pohľadávok, čo však odporca namieta.

odporca nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu uplatnenú v tomto
konaní pretože navrhovateľ vznik škody nepreukázal a nie je možné predpokladať , že ju preukáže.
nedôvodný je nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 10.533.383,12 eur odôvodňovaný
premlčaním nárokov, nakoľko k premlčaniu nárokov konaním na súde nedošlo. Poukázal i na tú
skutočnosť, že navrhovateľ sa domáhal návrhmi od odporcov zaplatenie len istiny a nie poplatkov z

omeškania, ktorých náhradu si však v tomto konaní uplatňuje. Navrhovateľ nepreukázal ani dôvodnosť
škody 523.669,14 eur, ktorá má vyjadrovať ušlý zisk, škody 147,20 eur, ktorá vyjadruje úročenie
finančnéhokapitálunavrhovateľaakoanivnákladochnasúdnespory.Nárokynemôžubyťopodstatnené
už len preto, že zatiaľ neprebieha meritórne konanie a ani jedna uplatnená pohľadávka nebola
právoplatne prisúdená takže nie je zrejmé či nároky navrhovateľa sú legitímne a či bude v konaniach

úspešný. Samotné prejednanie veci v primeranej lehote nezaručuje reálnu vymožiteľnosť priznaných
prostriedkov a nie je teda zrejmé, kedy by jednotlivé pohľadávky v skutočnosti zo strany odporcov boli
zaplatené,čibyvôbeckzaplateniudošlo.Niejemožnéreálnestanoviťtermín,odktoréhobynavrhovateľ
finančné prostriedky teda mohol využívať a akýkoľvek takto uplatňovaný zisk je hypotetický. Vo
vzťahu k uplatnenej náhrade nákladov navrhovateľa vynaložením finančných prostriedkov na ochranu

legitímnych práv t.j. úhradu poplatkov trov zastúpenia nie je odôvodnená. Trovy spojené s konaniami
vedenými pred okresným súdom mali a mohli byť uplatnené súčasne s podanými návrhmi a o týchto
nárokoch rozhodnuté nebolo. trovy konania pred Ústavným súdom SR boli navrhovateľovi priznané
predmetným nálezom.
Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujme v peniazoch odporca poukázal na

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/08 zo dňa 24.06.2008 vo veci sťažnosti
navrhovateľanapostupOkresnéhosúduVeľkýKrtíšauviedol,žeakÚstavnýsúdSRnevzhliadoldôvody
pre priznanie finančného zadosťučinenia navrhovateľovi tak má za to, že navrhovateľovi žiaden nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol pričom vzhľadom na popísané okolnosti prípadu ale najmä
neochotu navrhovateľa spolupracovať so súdmi pri vytvorení podmienok na pokračovanie v konaní,

nemožno nemajetkovú ujmu priznať. Jej priznanie by bolo v rozpore s § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. a
aj v rozpore s princípom spravodlivosti.
Vo vzťahu k príčinnej súvislosti ako ďalšiemu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu odporca
uviedol, že v danej veci nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla ním uplatnená škoda v priamej
príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Veľký Krtíš.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 10.01.2012 vzhľadom na predmet sporu navrhol, aby súd
uložil navrhovateľovi zloženie preddavku na trovy konania vo výške vypočítanej podľa § 141a ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko mal za to, že sú splnené predpoklady na postup v zmysle §141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca sa zároveň vyjadril, že je účastníkom, ktorého
majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní,
a preto nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania.

Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 21.02.2012 označeným
ako spresnenie petitu navrhol, aby súd podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil spresnenie
žalobného petitu v časti o zaplatenie istiny tak, že žiadal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 2.944,30 eur, na príslušenstve

tvorenom sumou poplatkov z omeškania 10.530.438,82 eur, na príslušenstve tvorenom sumou nákladov
spojených s uplatnením istiny 26.691,03 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 269.940,- eur.
Navrhovateľ zároveň uviedol, že po spresnení petitu ďalej netrvá na náhrade škody predstavujúcej ušlý
zisk vo výške 526.669,14 eur (nárok špecifikovaný v návrhu v časti V. písmeno A bod 2), na náhrade
škody predstavujúcej úročenie finančného kapitálu vo výške 147,20 eur (nárok špecifikovaný v návrhu
v časti V. písmeno A bod 3) a na náhrade škody uplatnenej za trovy právneho zastúpenia zaplatené

právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi Pavelkovi a JUDr. Jaroslavovi Fridrichovi za právne služby
poskytnuté navrhovateľovi v rámci zastupovania pred Ústavným súdom SR vo výške 427,51 eur (nárok
špecifikovaný v návrhu v časti VI. písmeno A bod 4).
Navrhovateľom uplatnená náhrada škody po spresnení petitu predstavovala spolu sumu 10.830.014,15
eur a náhrada škody na zaplatení, ktorej navrhovateľ už netrval predstavovala spolu sumu 527.243,85

eur (526.669,14 + 147,20 + 427,51).

Súd podanie navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd aplikoval postup podľa § 95 Občianskeho súdneho
poriadku a pripustil spresnenie petitu posúdil podľa obsahu ako späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie
sumy vo výške 527.243,85 eur, keď navrhovateľ po spresnení petitu sa domáha náhrady škody spolu

vo výške 10.830.014,15 eur teda v sume nižšej ako si ju uplatnil v návrhu na začatie konania t.j. v sume
11.357.258,01 eur.

Súd uznesením č.k. 16C 163/2011-164 zo dňa 21. marca 2012 konanie podľa § 96 ods. 1 veta tretia
Občianskeho súdneho poriadku v časti návrhu o zaplatenie 527.243,85 eur zastavil a podľa §

95 Občianskeho súdneho poriadku pripustil navrhovateľom požadovanú zmenu petitu návrhu, podľa,
ktorého sa navrhovateľ v 1. rade domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým súd určí, že odporca
je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš,
pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie občiansko súdneho konania podané elektronickou
formou dňa 24.07.2006 a vydania rozsudku, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu

1) na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 2.944,30 eur
2) na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania 10.530.438,82 eur
3) na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 26.691,03 eur a
nemajetkovú ujmu 269.940,- eur a nahradiť trovy súdneho konania.

Súd uznesením č. k. 16C/163/2011 - 161 zo dňa 21.03.2012 návrh odporcu na uloženie povinnosti
navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe odvolania odporcu uznesením č.k. 9Co/164/2012
- 195 zo dňa 30.apríla 2012 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k.

16C/163/2011 - 161 zo dňa 21.03.2012 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie s
tým , že je potrebné skúmať či navrhovateľ spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov v zmysle ustanovenia § 138 Občianskeho súdneho poriadku a po posúdení tejto otázky
následne opätovne rozhodnúť o návrhu odporcu na uloženie povinnosti navrhovateľovi v zmysle § 141a
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd dňa 20.08.2012 vyzval navrhovateľa v 1. rade na preukázanie pomerov navrhovateľa v 1.
rade podľa § 141a tretia veta Občianskeho súdneho poriadku a na zaslanie vyplneného tlačiva
dokladujúceho jeho majetkové pomery.

Navrhovateľ v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 03.09.2012 zotrval na stanovisku, že v danom
konaní je vecne oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa názoru navrhovateľa sa vecné
oslobodenie vzťahuje na celé konanie, a preto nie je dôvod, aby bol navrhovateľ posudzovaný z pohľadusplnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľ v 1. rade argumentoval ďalej
tým, že odporca neuviedol žiadne dôvody pre podanie návrhu na zloženie preddavku. Navrhovateľ v 1.
rade má za to, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu úhrady

na strane štátu, a preto zloženie preddavku na trovy konania považuje za účelové obmedzovanie práva
navrhovateľa na prístup k súdu, ako aj práva na súdnu ochranu. Navrhovateľ v 1. rade súdu požadované
tlačivo o jeho majetkových pomeroch nepredložil.

Súd uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou dňa 08.10.2012 č.k. 16C/163/2012 - 228 uložil

navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 541.500,71 eur na účet tunajšieho
súdu do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ v 1. rade podal v zákonnom stanovenej lehote proti uzneseniu č.k. 16C/163/2012-228 zo
dňa 08.10.2012 odvolanie a žiadal uznesenie zrušiť z dôvodu, že je v rozpore s ustanovením § 141a
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a so zámerom zákonodarcu, s § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a v súlade s nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 112/2012 porušuje právo na spravodlivý súdny proces a súdnu
ochranu zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Navrhovateľ v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 24.10.2012 doplneným podaním doručeným súdu
dňa 02.05.2013 navrhol zámenu účastníka konania podľa § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že v časti návrhu o náhradu škody spočívajúcej v istine, poplatku z omeškania a náhradu
nákladov spojených s uplatnením istiny na miesto doterajšieho navrhovateľa v 1. rade vstúpi do konania
ako navrhovateľ v 2. rade spoločnosť Lawyer Group s.r.o.. K podaniu navrhovateľ v 1. rade pripojil

Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2014, z ktorej súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade postúpil
pohľadávku v zmysle čl. I tejto zmluvy vo výške 3.674,90 eur s príslušenstvom vo výške 12.461.352,65
eur, pričom v zmluve je uvedené že spolu to predstavuje sumu 12.487.176,05 eur. Zároveň v zmluve
o postúpení pohľadávky v čl. I je uvedené, že bližšia špecifikácia prevádzanej pohľadávky je uvedená
v návrhu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo dňa 02.07.2010 v znení spresneného

petitu zo dňa 20.02.2012.

Na výzvu súdu navrhovateľ v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 15.04.2013 navrhol zmenu
návrhu v súvislosti s návrhom na zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa s tým, že
navrhol, aby súd v konaní pokračoval o zmenenom návrhu teda, aby súd medzitýmnym rozsudkom

rozhodol tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v 1. rade nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš, pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie
občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.7.2006 a rozsudkom tak, uloží
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade
1) na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 2.944,30 eur

2) na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania 10.530.438,82 eur
3) na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 26.691,03 eur a
navrhovateľovi v 1. rade nemajetkovú ujmu 269.940,- eur.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 16C/163/2011 - 271 zo dňa 03.06.2013 podľa § 92 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku pripustil, aby do konania vstúpil ako účastník na strane navrhovateľa a
to ako navrhovateľ v 2. rade: Lawyer Group s.r.o. a podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku zároveň
pripustil navrhovanú zmenu petitu návrhu.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 16C/163/2011-294 zo dňa 23.októbra 2013 uložil podľa §

141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účet tunajšieho súdu do 60 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia povinnosť zložiť preddavok na trovy konania navrhovateľovi v 1. rade vo výške 13.497,00 eur
a navrhovateľovi v 2. rade vo výške 528.003,70 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2013.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením 9Co/657/2013 - 315 zo dňa zo dňa 28.02.2014

odvolanie podané navrhovateľom v 1. a 2. rade proti uzneseniu č.k. 16C/163/2011-294 zo dňa
23.októbra 2013 nakoľko napadnuté uznesenie , ktorým bola uložená povinnosť navrhovateľom zložiť
preddavok na trovy konania patrí medzi uznesenie, proti rozhodnutiu, ktorému nie je odvolanie prípustné
(§ 202 ods. 3 písmeno q O. s. p. ).Navrhovateľ v 1. a 2. rade v stanovenej lehote preddavok na trovy konania nezaplatil.

Navrhovateľ v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 18.11.2013 navrhol zmenu návrhu s tým,
že navrhol, aby súd v konaní pokračoval o zmenenom návrhu teda, aby súd: medzitýmnym rozsudkom
rozhodol tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v 1. rade nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš, pretože tento neprijal návrhy navrhovateľa v 1. rade
na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24.7.2006 a je zodpovedná

za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v 1. rade nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II.ÚS 148/08 a rozsudkom rozhodol tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi v 2. rade
1) na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 2.944,30 eur
2) na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania 10.530.438,82 eur
3) na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 26.691,03 eur.

a navrhovateľovi v 1. rade nemajetkovú ujmu 72.487,70 eur a nahradiť navrhovateľovi v 1. a 2. rade
trovy súdneho konania. Zároveň vzal navrhovateľ v 1. rade návrh v časti nemajetkovej ujmy vo výške
197.452,30,-eur späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
Navrhovateľ zároveň v podaní uviedol, že súčet uplatneného nároku na istinu v sume 2.944,30 eur a
nároku na nemajetkovú ujmy v sume 72.487,70 eur predstavuje spolu 75.432,00 eur čo neprevyšuje

sumu nároku, pri ktorej je prípustné uložiť povinnosť na zloženie preddavku na trovy konania podľa §
141a Občianskeho súdneho poriadku, pretože neprevyšuje sumu 400 násobku životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu čo je 400 krát 189,83 eur teda 75.932 eur.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 16C/163/2011-317 zo dňa 15. mája 2014 konanie v časti návrhu

navrhovateľa v 2. rade podľa § 141a ods. 1 veta štvrtá Občianskeho súdneho poriadku zastavil nakoľko
navrhovateľ v 2. rade zákonným ustanovením § 141a Občianskeho súdneho poriadku predpísaný
preddavok na trovy konania v určenej lehote nezložil a konanie v časti návrhu navrhovateľa v 1. rade o
zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 197.452,30 eur zastavil podľa § 96 ods. 1 veta tretia Občianskeho
súdneho poriadku.

Súd o návrhu na zmenu časti petitu návrhu navrhovateľa v 1. rade tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi v 1. rade nemajetkovú ujmu v sume 72.487,70 eur nerozhodoval, nakoľko išlo o rozdiel
medzi pôvodným nárokom navrhovateľa v 1. rade na náhradu nemajetkovú ujmy v sume 269.940,- eur
a časťou nároku, ktorý navrhovateľ v 1. rade zobral späť a podľa obsahu teda nešlo o návrh na zmenu
návrhu.

Na základe odvolania navrhovateľa v 2. rade proti uzneseniu súdu č.k. 16C/163/2011-317 zo dňa 15.
mája 2014 rozhodol Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd a to uznesením č.k. 6Co/462/2014-334 zo
dňa 25. septembra 2014 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bolo konanie
o návrhu navrhovateľa v 2. rade zastavené a v časti trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom v 2.

rade a odporcom zrušil a vec vrátil v tom rozsahu na ďalšie konanie.

Súd na pojednávaní konanom dňa 23.03.2015 za prítomnosti účastníkov konania pripustil podľa §
95 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľom v 1. a 2. rade požadovanú zmenu petitu podľa,
ktorého mal súd medzitýmnym rozsudkom určiť, že odporca Slovenská republika jej menom Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Lawyer Partners
a.s. IČO: 35 944 471 so sídlom Prievozská 37, Bratislava 821 09 nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Veľký Krtíš, pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie občiansko súdneho
konania podané elektronickou formou dňa 24.07.2006 a rozsudkom uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi v 2. rade

1) na istine tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov 2.944,30 eur
2) na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania 10.530.438,82 eur
3) na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 26.691,03 eur a
navrhovateľovi v 1. rade nemajetkovú ujmu 72.487,70 eur a nahradiť navrhovateľovi v 1. a 2. rade trovy
súdneho konania.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol vo veci na pojednávaní
konanom dňa 26.10.2015 v neprítomnosti odporcu, keď odporca sa na nariadené pojednávanie voveci neustanovil, termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní konanom dňa 16.07.2015, svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a pojednávanie odročiť nežiadal.
Podľa názoru súdu v danom prípade súd neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom, pretože

odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil
účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo
zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len
vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia

súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo
ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa
Občianskeho súdneho poriadku, nemožno hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi
konať pred súdom (3Cdo 72/2004, 5Cdo 88/2004, 2Cdo 110/2004, 3Cdo 181/2008, 6Cdo 70/2010).

Odporca následne po pojednávaní dňa 26.10.2015 podaním doručeným súdu elektroniky dňa

28.10.2015 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní spôsobenú administratívnym pochybením pri
zaznačení nariadeného termínu pojednávania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov navrhovateľa v 1. a 2. rade - JUDr.
Daniel Paľko, predseda predstavenstva navrhovateľa v 1. rade a konateľ navrhovateľa v 2. rade, JUDr.

Martin Morong, podpredseda predstavenstva navrhovateľa v 1. rade a konateľ navrhovateľa v 2. rade,
prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa v 1. a 2. rade a prednesmi povereného zástupcu odporcu,
oboznámením listinných dokladov - Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 148/08-81 zo dňa 24.06.2008,
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 05.11.2009 doručená Ministerstvu
spravodlivosti SR dňa 02.12.2009, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C 144/2006-326 zo

dňa 20.10.2008, právoplatný dňa 05.11.2008, realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve o postúpení
pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005 zo dňa 27.01.2008, realizačná zmluva č. 2 k Rámcovej zmluve
o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005 zo dňa 20.09.2005, Rámcová zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.07.2005 uzavretá medzi postupcom Slovenský rozhlas a postupníkom BSP
Lawyer Partners a.s., úradný záznam napísaný na Okresnom súde v Čadci dňa 26.03.2008, DVD

obsahujúce komplexnú identifikáciu pohľadávok navrhovateľa ktoré boli uplatnené návrhmi na začatie
súdneho konania, úradný záznam z obsahu DVD nosiča zo dňa 10.01.2011- na CD nosiči sa nachádzajú
4 súbory so zoznamom právnických a fyzických osôb, adresy a počet mesiacov a poplatky z omeškania,
znalecký posudok číslo 01/2009 zo dňa 17.02.2009 vypracovaný znalcom Ing. Miloslav Kavický, znalec
z odboru elektrotechnika , odvetvie Elektronika, Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), Odhad

hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, Počítačové programy (softvér) elektronika, kópia
faktúry 3/2006 z 04.04.2006 na sumu 145.638.452,- Sk, č.l. - 383- až -398- výpisy z účtu v banke a
príjmové pokladničné doklady, poštové podmienky s účinnosťou od 01.07.2009, vyjadrenie Slovenskej
pošty a.s. zo dňa 24.10.2011 o potvrdení dodania doporučenej zásielky, stanovisko Ing. Jozef Kaffka,
riaditeľ správy súdu Najvyšší súd SR Spr 213/2012 zo dňa 01.03.2012, kópia zápisnice o pojednávaní

OkresnéhosúduBratislavaIvkonanísp.zn.7C125/2010zodňa27.10.2011ovýsluchusvedkyneJUDr.
Jana Hreňová, oznámenie Okresného súdu Veľký Krtíš Spr 745/15 zo dňa 09.06.2015 doručené súdu
dňa 15.06.2015, listinné doklady predložené Okresným súdom Veľký Krtíš č.l. -422- až -450- , listinné
doklady predložené navrhovateľom na pojednávaní dňa 16.07.2015 č.l. -458- až č.l. -473-a ostatným
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v 1. rade dňa 24.07.2006 doručil Okresnému súdu Veľký Krtíš návrhy na začatie konania
- vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom podanie urobil elektronickými prostriedkami
obsahujúcimi elektronické dokumenty , návrhy podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Spolu
s návrhmi na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh navrhovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš

zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme
a obsahu optického nosiča DVD.
Na podanie navrhovateľa v 1. rade reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom zo dňa 26.07.2006, v ktorom
uviedol, že v prílohe navrhovateľovi vracia DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, keďže Okresný súd Veľký Krtíš nemá k dispozícií elektronickú

podateľňu a teda nie sú vytvorené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou
formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.
Oznámenie o vrátení podania bolo navrhovateľovi v 1. rade doručené dňa 27.07.2006.Na základe sťažnosti navrhovateľa v 1. rade vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom II. ÚS 148/08-81 zo
dňa24.júna2008rozhodoltak,žeOkresnýsúdVeľkýKrtíšporušilzákladnéprávonavrhovateľav1.rade

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania z 24.
júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu Veľký Krtíš konať vo veci podania
navrhovateľa v 1. rade z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným

elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Okresnému
súdu Veľký Krtíš uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia v celkovej
sume 26.915,72 Sk (893,44 eur) a sťažnosti navrhovateľa v 1. rade vo zvyšnej časti nevyhovel.
Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v danom prípade došlo
postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania sťažovateľa - navrhovateľa v 1. rade z 24. júla 2006
urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom k takej interpretácii

a aplikácii dotknutých právnych predpisov, ktorá nie je zlučiteľná s ústavou t.j. je z ústavného hľadiska
neospravedlniteľnáaneudržateľná.Vdôsledkutohtopostupuokresnýsúdpodľazáveruústavnéhosúdu
porušil základné právo navrhovateľa v 1. rade po čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd vzhľadom k tomu, že vyslovil porušenie základného práva navrhovateľa v 1. rade
bolo v záujme ochrany jeho práv , aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona

o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv navrhovateľa v 1. rade a preto ústavný
súd vydal príkaz okresnému súdu, aby vo veci podania navrhovateľa v 1. rade z 24. júla 2006 opätovne
konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Povinnosťou okresného súdu bolo
opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa v 1. rade z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania,
ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných

ustanovené Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované
s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ústavný súd tiež uviedol, že na tomto zásadnom závere nemôže nič
zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa v
1. rade zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z
toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

Vo veci navrhovateľom v 1. rade uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia ústavný súd uviedol, že zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípade považoval samotné
deklarovanie porušenia označených práv ako aj príkaz, aby okresný súd opätovne v danej veci konal,
ktorým sa garantuje, že práva uplatnené podaním z 24. júla 2006 zostanú navrhovateľovi v 1. rade
zachované, za dostatočné na zabezpečenie ochrany označených práv navrhovateľa v 1. rade. Opierajúc

sa o skutočnosť, že týmto spôsobom sa obnoví stav pred porušením označených práv navrhovateľa v 1.
rade, čo mu umožní zákonom ustanoveným spôsobom domáhať sa práv uvedených v žalobnom návrhu
- podaní z 24. júla 2006, čím sa zároveň naplní účel, ktorý navrhovateľ v 1. rade sledoval podaním
ústavnej sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že v danej veci nie je v záujme dovŕšenia ochrany
porušených práv navrhovateľa v 1. rade potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie a preto v tejto časti

návrhu nevyhovel.

Okresný súd Veľký Krtíš po doručení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna
2008 II.ÚS 148/08-81, ktorým mu bolo prikázané konať vo veci podania navrhovateľa v 1. rade viackrát
navrhovateľa v 1. rade vyzýval na predloženie podania zo dňa 24.07.2006 a to výzvou Spr 492/08 zo

dňa 19.08.2008, zo dňa 25.08.2008, zo dňa 30.10.2008, zo dňa 07.07.2009, zo dňa 12.10.2011, zo dňa
20.02.2012, zo dňa 18.05.2012, zo dňa 17.08.2012, zo dňa 03.12.2012, zo dňa 14.01.2013 a zo dňa
07.02.2013.

Navrhovateľ v 1. rade na výzvu Okresného súdu Veľký Krtíš podaním zo dňa 03.08.2008 oznámil

Okresnému súdu Veľký Krtíš, že výzvu na predloženie DVD nosiča nie je možné splniť, pretože DVD
nosič sa stále nachádza v spise na Ústavnom súde Slovenskej republiky a podaním zo dňa 20.10.2008
oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky nevyhovel sťažnosti v časti
návrhu vzneseného na základe článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, je navrhovateľ v 1. rade v
rámci ochrany svojich legitímnych práv nútený pokračovať v konaní pred Európskym súdom pre ľudské

práva v Štrasburgu a DVD nosiče budú predložené uvedenému medzinárodnému súdu ako dôkazy

Navrhovateľ v 1. rade dňa 09.01.2013 doručil Okresnému súdu Veľký Krtíš štandardný nosič obsahujúci
žalobné návrhy spolu s prílohami, ako boli súdu doručené v roku 2006 a to za účelom naplneniarozhodnutia ústavného súdu SR resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatoval, že postup
okresného súdu pri prijímaní daných podaní nebol legálny a došlo ním k porušeniu základných práv
navrhovateľa v 1. rade.

Okresný súd Veľký Krtíš podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.06.2015 oznámil, že dňa
09.01.2013 na Okresný súd Veľký Krtíš napadlo hromadné podanie urobené elektronicky na externom
hard disku, ktoré medzi iným obsahovalo 876 návrhov určených pre Okresný súd Veľký Krtíš a 2031
návrhovurčenýchpreOkresnýsúdLučenec.Podaniabolielektronickoupodateľňouzapísanédoregistra

dňa 11.03.2013 a konanie boli ukončené zastavením konania pre nezaplatenie poplatku.

JUDr. Daniel Paľko, predseda predstavenstva navrhovateľa v 1. rade a konateľ navrhovateľa v 2. rade
vo svojej výpovedi uviedol, že Okresný súd Veľký Krtíš dodnes od roku 2006 neurobil nič okrem toho, že
zastavilkonaniaprenezaplateniesúdnehopoplatkuatoinapriektomu,žesúdnepoplatkysúpremlčané,
lebo uplynula doba viac ako 3 roky. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze výslovne prikázal súdu,

aby konal vo veciach s tým, že konanie sa musí vrátiť o 5 rokov späť Technicky však nie je možné
zapísať pôvodné návrhy v elektronickej podateľni spätne. Škoda, ktorá bola navrhovateľovi v 1. rade
spôsobená je možné rozdeliť do troch kategórii s tým, že prvá je istina, druhá poplatky z omeškania
a tretia trovy právneho zastúpenia advokátskej kancelárii. Z dôvodu, že je možné, že by navrhovateľ
v 1. rade nebol úspešný v konaniach o zaplatenie koncesionárskych poplatkoch 100%, navrhol

vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom o posúdenie výšky škody, ktorá bola spôsobená.
Istinu koncesionárskych poplatkov navrhovateľ kúpili za 100% svojho nominálu a sú vyčíslené, trovy
právneho zastúpenia zaplatil podľa vyhlášky a poplatky z omeškania si mohol uplatniť až po tom keď
bude žalovaná istina. Okresný súd veľký Krtíš však znemožnil svojim nesprávnym úradným postupom
žalovať istinu a teda poplatky z omeškania si navrhovateľ nikdy neuplatnil. Z dôvodu, že poplatky z

omeškania vo forme, ktorú vtedy stanovoval zákon t.j. 5000,- Sk za každý mesiac omeškania splatením,
by boli likvidačné pre 99% koncesionárov, navrhovateľ vo výzvach na zaplatenie, vyzýval na nováciu
a navrhoval zaplatiť namiesto poplatku z omeškania, ktoré by v tom čase v priemere predstavovali
niekoľko 100 tisíc Sk až milión SK, len čiastku 1.000 až 20.000,- Sk. V týchto intenciách zdokladoval
i predpokladanú výšku škody. Okrem majetkovej škody navrhovateľa postihla aj nemajetková ujma

vo forme odrieknutých a zmarených obchodných príležitostí, ktoré utrpel vďaka neprijatým podaniam
podaných elektronicky zaručeným podpisom dňa 24.07.2006. K neprijatiu návrhov došlo napriek
tomu, že zákon možnosť podať návrhy zo zaručeným elektronickým podpisom platí od roku 2002. Po
medializácii, ktorou vzišlo na svetlo neschopnosť podať žaloby so zaručeným elektronickým podpisom,
navrhovateľ prišiel o viacerých významných klientov.

JUDr. Martin Morong, podpredseda predstavenstva navrhovateľa v 1. rade a konateľ navrhovateľa v
2. rade vo výpovedi k zastaveniu jednotlivých konaní na Okresnom súde Veľký Krtíš vo veciach, ktoré
boli opätovne doručené tomuto súdu v roku 2013 uviedol, že v súvislosti s týmito konaniami po využitý
všetkých opravných prostriedkov podal navrhovateľ v 1. rade sťažnosť na Európsky súd pre ľudské

práva v Štrasburgu a tento súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie. Okresný súd Veľký Krtíš naďalej
porušuje práva navrhovateľa a naďalej odmieta podania navrhovateľa a vyhovára sa na nezaplatené
súdne poplatky. Konanie Okresného súdu Veľký Krtíš spôsobuje navrhovateľovi ďalšie náklady a výdaje.
K nemajetkovej ujme uviedol, že okrem toho, že odstúpili veľkí klienti, bola navrhovateľovi aj mediálne
spôsobená ujma ne mene a to tým, že boli považovaní výpalníkov, čo bolo uvedené aj na schôdzi

parlamentu.

Navrhovateľ v 1. a 2. rade predložil znalecký posudok číslo 01/2009 zo dňa 17.02.2009 vypracovaný
znalcomIng.MiloslavKavický,znaleczodboruelektrotechnika,odvetvieElektronika,Riadiacatechnika,
výpočtová technika (hardvér), Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, Počítačové

programy (softvér) elektronika, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky navrhovateľa. Znalec v
znaleckom posudku uviedol, že nie je možné z databázového systému, ktorý navrhovateľovi slúži ako
dátový sklad vyhotoviť identickú kópiu pôvodných (originálnych) DVD nosičov, ktoré obsahovali identické
dokumenty podpísané identickým zaručeným elektronickým podpisom a potvrdené identickou časovou
pečiatkou.

Z kópie faktúry č. 3/2006 zo dňa 04.04.2006 vystavenej JUDr. Miroslav Pavelka, advokát , ktorú predložil
navrhovateľ v 1. a 2. rade vyplýva, že JUDr. Miroslav Pavelka, advokát vyfakturoval navrhovateľovi v
1. rade dohodnutú odmenu advokáta za poskytnutie právnej pomoci vo veci vymáhania nedoplatkovna koncesionárskych poplatkov podľa uzavretej mandátnej zmluvy zo dňa 20.09.2005 spolu vo výške
145.638.456,- Sk (4.834.311,09 eur). Odmena je za vypracovanie návrhov na vydanie platobných
rozkazov vrátane ďalších právnych úkonov v celkovom počte 74.154 prípadov.

Zo stanoviska Ing. Jozefa Kaffku, riaditeľa správy súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zn. Spr
213/2012 zo dňa 1. marca 2012 vydaného na základe žiadosti navrhovateľa v 1. rade okrem iného
vyplýva, že systém elektronickej podateľne prideľuje dátum prijatia konkrétneho návrhu súdom zo
systémového dátumu servera elektronickej podateľne, ktorý je synchronizovaný s časovými servermi.

Systém elektronickej podateľne je uzavretým a zabezpečeným systémom a nie je v ňom možné
ľubovoľne určovať, či meniť dátum prijatia návrhu na začatie súdneho konania súdom. Spätné prijatie
návrhu na začatie konania k ľubovoľnému dátumu z minulosti v systéme elektronickej podateľne nie
je možné, zmena alebo úprava dátumu prijatia návrhu na začatie konania v systéme elektronickej
podateľne nie je možná.

Podľa §1písmenoa)Zákonač.514/2003Z.z. ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

Podľa §3ods.1Zákonač.514/2003Z.z. ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1písmeno a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 27b ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom účinným do 31.12.2008
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinným do 31.12.2008 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinným do 31.12.2008 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci účinným do 31.12.2008 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinným do 31.12.2008 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané
zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo

v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinným do 31.12.2008 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci účinným do 31.12.2008 súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinným do 31.12.2008 právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci účinným do 31.12.2008 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho
súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v 1. a 2. rade nie je dôvodný a preto návrh
v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosti medzi
vytýkaným nesprávnym úradným postupom a ním uplatnenou škodou.
Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok a to:
1. nesprávny úradný postup orgánu štátu
2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného

postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou
činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia.
V prejednávanej veci navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup postup Okresného súdu

Veľký Krtíš, ktorý neprijal podania navrhovateľa v 1. rade - návrhy na vydanie platobných rozkazov
uskutočnené elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré boli doručené
Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 24.07.2006. Navrhovateľ spolu s návrhmi na vydanie platobných
rozkazov vrátane príloh Okresnému súdu Veľký Krtíš zároveň doručil Sprievodný list k návrhu, v ktorom
súd informoval o urobenom podaní, zvolenej forme a obsahu optického nosiča DVD.

Navrhovateľ návrhy na vydanie platobných rozkazov podal v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého v znení do 28.02.2007 podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona,
telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené telegraficky,treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom
treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote
doplnené, sa neprihliada.

Okresný súd Veľký Krtíš podaním zo dňa 26.07.2006 oznámil navrhovateľovi v 1. rade, že v
prílohe navrhovateľovi vracia DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, keďže Okresný súd Veľký Krtíš nemá k dispozícií elektronickú podateľňu
a teda nie sú vytvorené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou,
prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.

Oznámenie o vrátení podania bolo navrhovateľovi v 1. rade doručené dňa 27.07.2006.
Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom II. ÚS 148/08-81 zo dňa 24. júna 2008 rozhodol, že Okresný
súd Veľký Krtíš porušil základné právo navrhovateľa v 1. rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ÚstavySlovenskejrepublikyaprávonaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.6ods.1Dohovoruoochrane
ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou
formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, prikázal Okresnému súdu Veľký Krtíš konať

vo veci podania navrhovateľa v 1. rade z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného
zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a
Okresnému súdu Veľký Krtíš uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia
v celkovej sume 26.915,72 Sk (893,44 eur) a sťažnosti navrhovateľa v 1. rade v časti uplatneného
primeraného finančného zadosťučinenia sťažnosti navrhovateľa v 1. rade nevyhovel.

Ústavný súd skonštatoval, že postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania navrhovateľa v 1.
radez24.júla2006urobenéhoelektronickouformouapodpísanéhozaručenýmelektronickýmpodpisom
došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa v 1. rade podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zároveň vydal príkaz okresnému súdu, aby vo veci podania navrhovateľa
v 1. rade z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a

opätovne sa podaním navrhovateľa v 1. rade z 24. júla 2006 zaoberať ako návrhom na začatie konania,
ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných
ustanovené Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované
s účinnosťou ku dňu jeho podania. Ústavný súd uviedol, že na tomto zásadnom závere nemôže nič
zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa v

1. rade zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z
toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.
OdporcanavrhovateľomnamietanýnesprávnyúradnýpostupOkresnéhosúduVeľkýKrtíšnerozporoval,
uviedol,žeskutočnosť,žeodmietnutieprijatiapodanídňa24.07.2006jenesprávnymúradnýmpostupom
zo strany Okresného súdu Veľký Krtíš nie je sporná.

Súd vykonaným dokazovaním a so zreteľom na vyššie uvedené, keď v konaní nebolo medzi účastníkmi
sporné, že zo strany Okresného súdu Veľký Krtíš došlo neprijatím návrhov navrhovateľa v 1. rade
uskutočnených elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom dňa 24.07.2006 k
neprávnemuúradnémupostupu,dospelkzáveru,ženavrhovateľnímvytýkanýnesprávnyúradnýpostup

preukázal.

Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku
škody a jej výšky.
Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody resp. nemajetkovej ujmy

a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla.
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Ušlý zisk podľa § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti

k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Ušlý
zisk sa teda prejavuje stratou očakávaného prínosu, teda prospechu, ktorému malo reálne dôjsť, ak
by nedošlo ku škodnej udalosti a predstavuje reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech, o ktorý
poškodený prišiel.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom prípade navrhovateľ v 1. a 2. rade nemohol byť
v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný z
dôvodu, že za daného skutkového stavu neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vznikuním uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a jej výšky. Navrhovateľ v 1. a 2. rade v priebehu
konania nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal.

Navrhovateľom uplatnená náhrada majetkovej škody predstavovala náhradu škody
vo výške 10.533.383,12 eur a navrhovateľ si ju uplatnil v dôsledku zániku majetkových práv, keď tvrdil,
že z viny Okresného súdu Veľký Krtíš a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním
došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Uplatnená
náhrada škody predstavovala súčet majetkovej škody na istine pohľadávok v sume 2.944,30 eur a na

príslušenstve pohľadávok - poplatku z omeškania v sume 10.530.438,82 eur.
Navrhovateľ odôvodňoval škodu vo výške 2.944,30 eur ako sumu vyčíslenú istinami pohľadávok, teda
ako sumu, ktorá predstavovala spolu sumu jednotlivých pohľadávok, ktoré boli uplatnené návrhmi na
začatie konania podané súdu dňa 24.07.2006. Podľa navrhovateľa neprijatím návrhov okresný súd
vylúčil účinok § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka čím spôsobil plynutie premlčacej doby vo vzťahu
k majetkovým právam navrhovateľa a bezdôvodne vystavil navrhovateľa reálnemu riziku zamietnutia

podaných návrhov v prípadoch, ak by jednotliví navrhovateľom označení odporcovia uplatnili námietku
premlčania.
Súd sa s tvrdením navrhovateľa nestotožnil a mal za to, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal,
že došlo k zániku majetkových práv z dôvodu premlčania. Navrhovateľ jednak ani v jednom prípade
nepreukázal, že by čo i len jeden z ním podaných návrhov na začatie konania na Okresnom súde Veľký

Krtíš bol z dôvodu vznesenej námietky premlčania v tom ktorom konaní zamietnutý.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že návrhmi podanými navrhovateľom elektronickou
formou dňa 24.07.2006 na Okresný súd veľký Krtíš boli začaté konania dňom doručenia týchto podaní
bez ohľadu na to, či ich okresný súd prijal alebo nie. Pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku je
rozhodujúci okamih podania návrhu na súd k čomu došlo dňa 24.07.2006. I z nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/08 nepochybne vyplýva, že povinnosťou okresného súdu je
opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa v 1. rade z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania,
ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s
účinnosťou ku dňu jeho podania. Ústavný súd tiež uviedol, že na tomto zásadnom závere nemôže nič

zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa v 1.
rade zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia, lebo i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať
z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.
Z uvedeného je zrejmé, že doručením podaní dňa 24.07.2006 došlo k spočívaniu premlčacej doby a
nároky uplatnené týmito návrhmi by mohli byť v dôsledku vznesenej námietky premlčania zamietnuté

len v prípadoch ak došlo k premlčaniu nárokov už pred podaním návrhov na súd dňa 24.07.2006.
Zo strany navrhovateľa došlo k uplatneniu nároku ním predpokladanej škody, ktorá by mu mohla
vzniknúť , ale len v prípade ak by zo strany súdu boli všetky návrhy na začatie konania o zaplatenie
koncesionárskych poplatkov zo strany súdu zamietnuté z dôvodu , že súd ich posúdil ako premlčané. K
tomu však nedošlo, navrhovateľ to nepreukázal a ani to netvrdil.

Škodu vo výške 10.530.438,82 eur navrhovateľ odôvodňoval tým, že táto mu vznikla na príslušenstve
pohľadávok - poplatku z omeškania, nakoľko, aby navrhovateľ mohol vymáhať poplatky z omeškania
musel uplatniť postup upravený v § 9 zákona č. 212/1995 Z.z. v účinnom znení a preto musel
navrhovateľ aby mohol pristúpiť k uplatneniu práva na poplatok z omeškania, uplatniť právo na úhradu

pohľadávky z koncesionárskeho poplatku na súde. Okresný súd návrhy, ktorými uplatňoval právo na
úhradupohľadávkyzkoncesionárskychpoplatkovneprijalatýmspôsobilpremlčanieprávanazaplatenie
pohľadávky z koncesionárskeho poplatku a tak zamedzil uplatňovanie súvisiaceho práva na poplatok z
omeškania a spôsobil materiálnu škodu vo výške poplatku z omeškania
Podľa§8ods.1zákonač.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkochvzneníúčinnomdo20.02.2006

ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v
omeškaní so zaplatením poplatku.
Podľa§8ods.2zákonač.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkochvzneníúčinnomdo20.02.2006
ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti
poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne

vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.
Podľa§8ods.3zákonač.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkochvzneníúčinnomdo20.02.2006
ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas
po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.Podľa§9ods.1zákonač.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkochvzneníúčinnomdo20.02.2006
ak je platiteľ poplatku (§ 3) v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a dodržal sa postup podľa §
8, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas požiada platiteľa o zaplatenie poplatku z omeškania.

Podľa§9ods.2zákonač.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkochvzneníúčinnomdo20.02.2006
poplatok z omeškania podľa ods. 1 je 5 000 Sk u fyzických osôb a 15 000 Sk u právnických osôb za
každý, aj len začatý mesiac omeškania, a to za každý prijímač, za ktorý je platiteľ v omeškaní s platbou.
Podľa§9ods.3zákonač.212/1995Z.z.okoncesionárskychpoplatkochvzneníúčinnomdo20.02.2006
ak platiteľ poplatku nezaplatí poplatok z omeškania ani do jedného mesiaca po doručení výzvy na jeho

zaplatenie (odsek 2), Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas môže uplatniť svoj nárok na súde.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, ktorá navrhovateľovi vznikla v dôsledku
znemožnenia uplatnenia príslušenstva - poplatku z omeškania v jednotlivých veciach súd uvádza, že
navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť ním uplatnenej sumy, nepreukázal, že by si návrhmi na zaplatenie
koncesionárskych poplatkov uplatňoval i príslušenstvo - poplatky z omeškania a nepreukázal ním
tvrdenú skutočnosť, že zo strany súdu došlo k zamietnutiu jednotlivých návrhov na začatie konania v

dôsledku vznesenej námietky premlčania.
Zo strany navrhovateľa i v tomto prípade došlo k uplatneniu nároku náhrady hypotetickej škody, ktorá
navrhovateľovi však nevznikla.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu škody vo výške 526.669,14 eur titulom ušlého zisku, keď tvrdil, že z

vinyokresnéhosúduavpriamejpríčinnejpríslušnostisjehoprotiprávnymkonanímnavrhovateľnemohol
po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré nadobudol prevodom
alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva. Navrhovateľ tento nárok odôvodnil
tým, že vo všeobecnosti súdy začali spracuvávať agendu t.j. začali s konaním o ním podaných návrhoch
až po rozhodnutí Ústavného súdu SR. Od podania návrhov na začatie konania do ich registrácie

uplynulo viac ako dvojročné obdobie nečinnosti. V prípade ak by súdy konali v primeranej lehote,
mohol navrhovateľ speňažené pohľadávky s príslušenstvom investovať minimálne formou vkladu na
termínovanýúčetvbanke,čobymupriniesloziskvpodobeúrokuminimálnevovýškezákladnejúrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky ktorá bola ku dňu 01.01.2009 vo výške 2,50%.
Navrhovateľ ním uplatnenú škodu však čo do výšky nešpecifikoval, nie je zrejmé ako k vyčísleniu

uplatnenej sumy dospel a na základe akých skutočností, nakoľko o nároku navrhovateľa v tom ktorom
konaní nebolo právoplatne rozhodnuté tak, že by navrhovateľovi v 1. rade bol ním uplatnený nárok na
zaplatenie koncesionárskych poplatkov právoplatne priznaný. Za daného stavu potom nie je možná ani
vyčísliť ušlý zisk keď nie je možné stanoviť základ nároku, z ktorého by bolo možné reálne vychádzať.
I v tomto prípade ide zo strany navrhovateľa o uplatnenie hypotetickej škody, ktorá navrhovateľovi

nevznikla.

Vyššie uvedené sa týka i nároku navrhovateľa na náhradu škody vo výške 147,20 eur, ktorú
si navrhovateľ uplatnil titulom náhrady za predpokladané úročenie finančného kapitálu, ktorý je
doposiaľ umŕtvený v neprejednaných súdne uplatnených pohľadávkach. Podľa navrhovateľa ak by súd

postupoval dôsledne podľa procesných pravidiel, došlo by k prejednaniu a meritórnemu rozhodnutiu
vecí v primeranej lehote a investovaný finančný kapitál by sa podľa podnikateľského plánu navrhovateľa
zužitkoval a transformoval na profit. Súd zmaril finančnú investíciu navrhovateľa, ktorá mohla byť bez
akéhokoľvek rizika minimálne zúročená formou vkladu na terminovanom účte v banke pri základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k 01.01.2009 t.j. vo výške 2,50%.

Navrhovateľ ani v tomto prípade neuviedol ako uplatnenú sumu vyčíslil a z akých podkladov vychádzal.
Za daného stavu nie je možné reálne určiť v akej výške by finančné prostriedky a či vôbec, by boli
navrhovateľovi v jednotlivých konaniach priznané, či by boli od dlžníkov vymožené teda či by boli reálne
i navrhovateľovi zaplatené a kedy by mohol nimi navrhovateľ disponovať. Navrhovateľ opäť i v tomto
prípade si uplatnil hypotetickú škodu, ktorá mu však nevznikla.

Náhradu škody vo výške 26.691,03 eur (804.094,- Sk) si navrhovateľ uplatňoval titulom náhrady
vynaložených finančných prostriedkov na ochranu legitímnych práv navrhovateľa t.j. na úhradu
poplatkov, trov právneho zastúpenia, nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a
tlmočnícke výdaje. Navrhovateľ uvádzal, že k vynaloženiu nákladov došlo z viny okresného súdu a v

priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním keď bez akejkoľvek náhrady navrhovateľ musel
vynaložiť náklady na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Išlo o
náklady a výdavky vynaložené na vnútroštátnej úrovni spočívajúce v náhrade nákladov za zastupovanie
pred okresným súdom ako trov právneho zastúpenia zaplatené právnemu zástupcovi JUDr. MiroslavoviPavelkovi, advokátovi za podanie 409 žalôb á 1.964,- Sk = 804.094,- Sk. Suma 1.946,- Sk predstavuje
náhradu za 3 úkony právnej služby á 500,- Sk, 2 x režijný paušál á 150,- Sk, 1 x režijný paušál
á 164,- Sk.

V tejto súvislosti súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku, nakoľko
ide o náhradu trov právneho zastúpenia týkajúcich sa jednotlivých konaní, na náhradu, ktorých by mal
navrhovateľ v prípade úspechu v tom ktorom konaní nárok od neúspešného odporcu. Nie je teda zrejmé
zakýchdôvodovbymalnáhradutrovkonania(trovprávnehozastúpenia)znášaťštátakonáhraduškody.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia v rámci
zastupovania navrhovateľa v 1. rade pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 427,51 eur,
súd uvádza, že o náhrade trov konania v konaní pred ústavným súdom už rozhodol Ústavný súd v
Náleze II. ÚS 148/08-81 zo dňa 24. júna 2008, keď Okresnému súdu Veľký Krtíš uložil povinnosť uhradiť
navrhovateľovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 26.915,72 Sk (893,44 eur).

Navrhovateľ v 1.rade si v konaní uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 72.487,70 eur ako
satisfakciu pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním
utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv, najmä práva na prístup k súdu a
práva vlastniť majetok.

Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a

výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková
ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom.
Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda
existencieskutočnosti,žedošlokneoprávnenémuzásahuanemajetkováujmaužvzniklaapreukázanie,
že zásah do práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje

poškodeného.
Navrhovateľ však uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne
skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany okresného
súdu došlo k negatívnym následkom v dôsledku, ktorých by mu bola spôsobená nemajetková ujma.

Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej
ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej
a nemajetkovej ujmy.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi
škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou.

V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové

hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti (R 21/1992).
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda
- majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma. V prejednávanej veci navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej a ani nemajetkovej ujmy v dôsledku
ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ preukazoval príčinnú súvislosť medzi
vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy skutočnosťou, že v prípade, že by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu zo strany okresného súdu tak by k vzniku škody nedošlo.

Takto navrhovateľom uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a
uplatnenou náhradou škody a nemajetkovej ujmy neobstojí nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť,
keďže nesprávny úradný postup zo strany Okresného súdu Veľký Krtíš nebol v príčinnej súvislosti s
navrhovateľom uplatnenou náhradou škody.Navrhovateľ v 1. a 2. rade nepreukázal v konaní, že škoda, ktorej náhradu si uplatnil mu vznikla.
Majetkovou ujmou je strata majetkového prínosu, ktorý mohol navrhovateľ ako osoba oprávnená
očakávať od svojho dlžníka (dlžníkov) pri obvyklom slede udalostí, nebyť nesprávneho úradného

postupu. Zodpovednosť štátu za škodu predpokladá, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom sa právo na plnenie proti dlžníkovi stane nevymožiteľným pričom je vylúčené, aby
bolo uspokojené iným zákonným spôsobom.
V zmysle uvedeného súd dovolil, že pokiaľ si navrhovateľ uplatnili pohľadávku na zaplatenie
koncesionárskych poplatkov voči jednotlivým dlžníkom v občianskych súdnych konaniach, v ktorých

nebolo vo veci samej právoplatne o tomto nároku navrhovateľa rozhodnuté, je vylúčené kvalifikovať
túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci tohto konania uspokojená. Totiž uplatnenie a vymáhanie
pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody sa vzájomne vylučujú a
podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z tohto pohľadu je návrh
navrhovateľov podaný predčasne, nakoľko navrhovateľom škoda ešte nevznikla a môže im vzniknúť až
po skončení občianskeho súdneho konania, kedy budú vedieť aj v akej výške a odkedy im vlastne aj

začne plynúť premlčacia lehota ( § 19 zákona č. 514/2003 Z.z.). V prvom rade si teda navrhovatelia
musia vysporiadať svoje nároky so subjektami zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si
môžu uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma zo
záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo navrhovateľov na plnenie nebolo a už nemôže
ani byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne

domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma
vznikla.

Súd poukazuje i na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky Nález II. ÚS 148/08-81 zo dňa
24. júna 2008 prikázal Okresnému súdu Veľký Krtíš konať vo veci podania navrhovateľa v 1. rade z

24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s tým, že povinnosťou okresného súdu
bolo opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa v 1. rade z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie
konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa
príslušných ustanovené Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Naplnenie tohto príkazu vyžadovalo, aby navrhovateľ
opätovne predložil okresnému súdu pôvodné podanie nakoľko pôvodné nosiče DVD boli zo strany
súdu navrhovateľovi vrátené. Navrhovateľ bol teda povinný doručiť okresnému súdu podanie pôvodne
doručené 24.07.2006, ktoré malo obsahovať návrhy na začatie konania - vydanie platobných rozkazov.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že i napriek opakovaným výzvam Okresného súdu Veľký Krtíš na

predloženie uvedeného, navrhovateľ podanie (DVD nosič), ktoré mu bolo vrátené už súdu nepredložil.
Navrhovateľ ani nedoložil dôkazy, že návrhy ním predložené súdu na externom disku dňa 09.01.2013,
sú identické s návrhmi doručenými dňa 24.07.2006. Navrhovateľ nemožnosť predloženia originálu DVD
nosiča s pôvodnými návrhmi odôvodňoval skutočnosťou, že tento bol priložený k jeho ústavnej sťažnosti
podanej na ústavnom súde a neskôr bol zaslaný Európskemu súdu pre ľudské práva.

Návrhy predložené navrhovateľom v 1. rade dňa 09.01.2013 potom Okresný súd Veľký Krtíš posúdil
ako nové návrhy a konania o nich následne v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku zamietol. Táto
skutočnosť vyplynula z vyjadrenia predsedu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 09.06.2015.

Vo vzťahu k odporcom vznesenej námietky premlčania súd uvádza, že nárok navrhovateľa na náhradu

škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu nie je premlčaný. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinným do 31.12.2008
právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Odporca
premlčanie odvodzoval odo dňa 24.07.2006, teda odo dňa kedy došlo k odmietnutiu prijatia návrhov
podaných navrhovateľom na Okresný súd Veľký Krtíš. Tento moment však nie je totožný s momentom

kedy sa navrhovateľ o vzniku škody dozvedel.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).

Navrhovateľ v 1. a 2. rade bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednalv intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľmi v návrhu a v priebehu konania, ktorými odôvodňovali
svoj nárok.

Súd upustil od vykonania dokazovania navrhnutého navrhovateľom v 1. a 2. rade a to od vykonania
výsluchusvedkov-predseduOkresnéhosúduVeľkýKrtíšvčasepodanianávrhovnavrhovateľav1.rade
t.j.dňa24.07.2006,bývalejministerkyspravodlivostiSRDr.LucieŽitňanskejkpreukázaniunesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Veľký Krtíš a od vykonania znaleckého dokazovania znaleckým
ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave pre odbor Ekonómia a manažment, odvetvie Kontroling

vo vzťahu k účtovnej hodnote istiny koncesionárskych poplatkov a účtovnej hodnote príslušenstva
koncesionárskych poplatkov. Súd navrhovateľom navrhnuté dokazovanie považoval za nadbytočné,
nakoľko nesprávny úradný postup zo strany Okresného súdu Veľký Krtíš a
na preukázanie okolností odmietnutia zápisu návrhov podaných navrhovateľom v 1. rade na
elektronickom nosiči dňa 24.07.2006 mal za preukázané a na viac odporca už na pojednávaní dňa
25.05.2015 uviedol, že nerozporuje, skutočnosť, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu

úradnému postupu vo veci neprijatia návrhov.
Od vykonania znaleckého dokazovania súd upustil z dôvodu, že navrhovateľom navrhnuté znalecké
dokazovanie bolo navrhnuté vo vzťahu k účtovnej hodnote istiny koncesionárskych poplatkov a účtovnej
hodnote príslušenstva koncesionárskych poplatkov teda na preukázanie sumy, ktorú by navrhovateľ
mohol na základe podaných návrhov dňa 24.07.2006 na DVD nosiči vymôcť keď táto suma podľa

navrhovateľa zodpovedá skutočnej škode, čo však súd považoval za irelevantné vo vzťahu k predmetu
konania a vykonania dokazovania, na ktoré sa súd prioritne zameral, nakoľko vykonaním tohto
dokazovania by nebolo preukázané, že škoda vznikla keď nie je zrejmé či bol navrhovateľ v tom ktorom
konaní úspešný a v akej sume.

Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ
nepreukázal všetky zákonom predpokladané podmienky pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. , keď v konaní nepreukázal vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy a príčinnú
súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš a vznikom
majetkovej a nemajetkovej ujmy a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol .

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teda podľa
úspešnosti v konaní , ale úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si
náhradu trov konania výslovne neuplatnil.