Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207667
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214207667.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, v konaní zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava proti odporcovi: : O. S., bytom B. R. XXX, S., o zaplatenie 108,- eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 0,19 % úroku denne z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov k zastavenej časti konania.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 108,- eur spolu s 0,06
% úrokom denne zo sumy 108,- eur od 22.2.2011 do 8.5.2011, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
108,- eur od 9.5.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 0,36 eur, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti o zaplatenie 0,06 % úroku denne zo sumy 108,- eur od 9.5.2011 do zaplatenia z
a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 17.4.2014 vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
podľačlánku4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedeným návrhom si uplatnil voči odporcovi
pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 108,- eur s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo
sumy 108,- eur od 22.2.2011 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 108,- eur od 9.5.2011 do
zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú odmenu vo výške 0,36 eur. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým,

že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú odporca vystavil dňa 4.8.2010 na zmenkovú
sumu 108,- eur, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 22.2.2011. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenková
listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“, preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť
verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ nič nezaplatil.

Navrhovateľ súdny poplatok za návrh zaplatil do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu z
16.6.2014 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a tak súd uznesením z 18.7.2014
zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a uznesením z uznesením
z 25.9.2014 prerušil dané konanie do skončenia prejudiciálneho konania vedeného Súdnym dvoromEurópskej únie v Luxemburgu pod číslom C-328/14. Keďže aj vec C-328/14 bola na základe rozhodnutia
zo 17.6.2015 vymazaná z registra Súdneho dvora, uznesenie tunajšieho súdu o prerušení konania vo
veci stratilo účinnosť, a tak súd uznesením z 19.10.2015 oznámil účastníkom konania, že pokračuje

v prerušenom konaní.

V zmysle článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu, keď navrhovateľ
je zahraničnou právnickou osobou, daná vec patrí do pôsobnosti citovaného nariadenia, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 19 citovaného nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie. Odporca po doručení návrhu a tlačiva „C“ na odpoveď (dňa 4.8.2014) podľa článku 5 ods. 2 a
3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 neodpovedal v určenej lehote, hoci bol

v tlačive „C“ na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky
spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok. S poukazom na čl. 5 bod 1 Nariadenia
č. 861/2007, keď žiadny z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a konajúci
súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné aj s poukazom na skutočnosť, že konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu je konaním písomným, tunajší súd za účelom vydania rozsudku v

zmysle čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil dňa 8.1.2016 na
úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

Navrhovateľ spolu s návrhom doručil súdu listinu - zmenku - vystavenú v S. dňa 4.8.2010 na zmenkovú
sumu 108,- eur. Podľa tejto zmenky sa odporca ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri predložení

na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť sumu 108,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 22.2.2011.
V uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......" bez protestu", „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným menom a
priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na
zmenke je podpis vystaviteľa.

Súd na danú vec aplikoval okrem citovaných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu aj článok
I. § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 11 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 13 ods. 1
citovaného zákona, článok I. § 14 ods. 1 citovaného zákona, článok I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950

Zb., článok I. § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., článok I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., článok I. § 77 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb.,
článok I. § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb..

Súd skúmal predloženú zmenku ako cenný papier. Teda či navrhovateľom predložená zmenka spĺňa

náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je
podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, keď kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany)
účastníka (odporcu), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma. Námietky zo strany odporcu uplatnené
neboli.

Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom a označenej zmenka, na základe ktorej sa navrhovateľ
domáha uplatnených nárokov, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky
náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka
vlastná. Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený

údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje
dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na
zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona
č. 191/1950 Zb.. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku,
v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaný. Indosament nie je len čiastočný,
neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovýmvyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 citovaného zákona s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k
prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného zákona zbavuje
majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre
neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na
platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové
úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na

ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na platenie,
odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí
platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu
odporcu, súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. S poukazom na čl. I § 33
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku.
Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu

zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona zročná
pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do
jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci
urobil odporca (doložka „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“). Vzhľadom na uvedené
má súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch

odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“),
čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona, teda včas.

Vistazmenka je v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. zmenkou, ktorá je splatná
dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úrok odo dňa 9.5.2011, z

čoho možno jednoznačne, s poukazom na čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., vyvodiť ako deň splatnosti
zmenky deň 9.5.2011, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom na
to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť vo forme
verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej predložením dňa
9.5.2011,ktorýmdňomvzniklaodporcovipovinnosťplniťzmenkovénároky.Pokiaľodporcanepreukázal,

že realizoval úhradu zmenkovej sumy, je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky - navrhovateľovi - zmenkovú
sumu vo výške 108,- eur, keď navrhovateľ ako majiteľ zmenky má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy
voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok.

Za dôvodný súd považoval aj návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zákonného zmenkového úroku

6 % ročne zo zmenkovej sumy vo výške 108,- eur od 9.5.2011 až do zaplatenia. Tento úrok patrí
navrhovateľovi v zmysle ustanovenia čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. od splatnosti zmenky až do dňa
zaplatenia zmenkovej sumy. Súd návrhu vyhovel aj v časti odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čo
v danom prípade zodpovedá sume 0,36 eur.

Navrhovateľ pôvodne žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy vo výške 108,- eur od 22.2.2011 až do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa
23.12.2015 navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie 0,19% zmenkového úroku denne späť, a tak
súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu zastavil. O trovách
k zastavenej časti konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri zmenke splatnej na videnie podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona sa vyžaduje, aby úroková miera
bola uvedená priamo na zmenke. V danej veci je táto zákonom určená povinnosť dodržaná, keďže

priamo v zmenke je uvedená úroková miera 0,25 % denne. Podľa čl. I § 5 ods. 3 citovaného zákona
sa úrok počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. Na
predmetnej zmenke je v danom prípade určené, že tento úrok patrí od 22.2.2011, preto možno
konštatovať, že navrhovateľ dôvodne požaduje v danej veci, zo zmenkového úroku 0,25 % denne,
zaplatenie 0,06% zmenkového úroku denne zo zmenkovej sumy 108,- eur od 22.2.2011. V zásade,

zmenky po splatnosti úročiteľné nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. úročenie
zmenkovej sumy po splatnosti zmenky nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 % úroku podľa čl. I §
48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo
preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby povystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo
zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej zmenke. Pretože je však známy deň ich splatnosti,
je známe aj obdobie úročenia, a tak možno úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme

jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon pod sankciou neplatnosti úrokovej
doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej
sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a fixnej zmenke umožňuje úročiť
zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo možné zmenkovú sumu pri
vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom vyústil do situácie, kedy

by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej
splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný, musí byť prípustný pri
každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ nejaký nárok zmenkou
uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej
sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa vzťahuje aj na
oba druhy vistazmenky. Zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti je zastávaný aj v odbornej

literatúre (Kotásek, J., Pokorná, J. Raban, P. a kol. Kurs obchodního práva. Právo cenných papírů.
3. vydání. Praha : C.H. Beck, 2003, 354 s. ; ASPI ID: LIT597SK. Rouček, František. Výklad pojmů.
Náležitosti směnky: 4. Vymíněné úroky). Keďže po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok
nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od zročnosti
zmenky je možné požadovať od vystaviteľa zmenky len zákonný úrok vo výške 6 %. Súčasné uplatnenie

dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek
a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s
účelom sledovaným v čl. I § 5 zákona č. 191/1950 Zb. (obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář-
Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo,
Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd.

Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo
dňa 16.10.2003). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje
ustanovenie čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné.
Ide o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne
pripúšťa len v prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý

úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon
nepripúšťa, navrhovateľovi patrí iba zo zmenkového úroku 0,25% denne, navrhovateľom uplatnený
0,06% úrok denne zo sumy 108,- eur od 22.2.2011 do 8.5.2011 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky,
keď navrhovateľ si uplatnil nárok na zákonný 6% úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky,
od 9.5.2011. Súd preto návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti 0,06% úroku denne zamietol.

Vo vzťahu k výške uplatneného úroku podľa § 5 zákona č. 191/1950 Zb., táto nie je zákonom obmedzená
a pre jej posudzovanie podľa kritérií dobrých mravov a poctivého obchodného styku v prejednávanej veci
nebol daný priestor, nakoľko účastníkmi neboli v konaní tvrdené žiadne kauzálne súvislosti vystavenia
zmenky, ktoré by takéto posúdenie súdom umožňovali.

Súd poznamenáva, že v tomto konaní nemal žiadnym z účastníkov tvrdené a preukázané, že by zmenka
vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o
splnenie dlhu z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

V konaní boli čiastočne úspešní obaja účastníci konania, preto súd o náhrade trov konania rozhodol

podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 108,- eur s 0,06
% zmenkovým úrokom denne zo sumy 108,- eur od 22.2.2011 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo
sumy108,- eurod9.5.2011dozaplateniaakoajnároknazmenkovúodmenuvovýške0,36eur.Konajúci
súd vychádzajúc zo zisteného pomeru úspechu účastníkov v konaní, t.j. sumy uplatnenej pohľadávky
vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá pozostáva z navrhovateľom požadovaného úroku 0,06 %

denne zo sumy 108,- eur od 22.2.2011 ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 14.1.2016 v sume 107,28 eur,
6%-ného úroku, ktorý k okamihu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 30,39 eur, istiny 108,- eur a
zmenkovej odmeny 0,36 eur, spolu v sume 246,03 eur a navrhovateľovi priznanej istiny 108,- eur, úroku
0,06 % denne do 8.5.2011, čo zodpovedá sume 4,62 eur, zmenkovej odmeny 0,36 eur a 6 % úrokuku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 30,39 eur, teda spolu 143,37 eur, úspech navrhovateľa v konaní
predstavuje 58,27 % a úspech odporcu, ktorý sa odrátava od úspechu navrhovateľa, predstavuje 41,73
%. Preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.