Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213011747
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213011747.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.1.2015, samosudcom JUDr. Jánom

Lokšom v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného M. T., nar. X.X.XXXX v E., trvale
bytom T., R. č. XX spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3Pv 795/12 zo dňa 9.12.2013
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a),
ktorého sa mal dopustiť tým,
že
v Košiciach dňa 12.11.2012 v čase o 15.35 hod. viedol po rýchlostnej komunikácii Južné nábrežie

smerom k Prešovskej ceste v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej cesty pre jeden smer jazdy osobné
motorové vozidlo zn.: Q. M., EČV T.-XXX Y. rýchlosťou 60 km/hod., kde v úseku pri Teplárni zrazil
ľavou prednou časťou motorového vozidla tesne za priechodom pre chodcov (0,7 metra) z ľavej strany
prebehujúceho chodca B. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý cez vozovku prebehoval na rozsvietený červený
signál pre chodcov a obvinený M. T. s vozidlom premával ku priechodu pre chodcov nezmenšenou
rýchlosťou, aj napriek tomu, že pre jeho smer jazdy už 3 sekundy svietil žltý svetelný signál, kedy sa
s vozidlom nachádzal vo vzdialenosti 50 metrov od priechodu pre chodcov a na zastavenie vozidla

potreboval celkovú dráhu v rozpätí 36,7 až 38,2 metra a najmenej 2 sekundy pred tým mu bolo
signalizované blikaním zeleného svetelného signálu, že dôjde k zmene signálov na cestnej svetelnej
signalizácii, kde pri dopravnej nehode chodec B. Y. utrpel trieštivú zlomeninu tela 2. driekového stavca,
poranenie medzistavcovej platničky medzi 1. a 2. driekovým stavcom, pomliaždenie hornej časti tela
11. hrudníkového a 1. driekového stavca s kostným opuchom, zlomeninu ihlice supramaleolárnu so
zlomeninou vnútorného členka a s poškodením syndezmózy a subluxáciu členkovej kosti otvorenú
1. stupňa vpravo, odreninu nad pravým vnútorným členkom, pomliaždenie hrudníkovej steny vpravo
a pomliaždenie pravej obličky s krvácaním do moču, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní

najmenej 4 mesiacov,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodeného B. Y., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom
T. G. č. XXX, okres T. - M., zastúpeného splnomocnencom I.. I. T. s uplatneným nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného B. Y.,
svedkov L. E. a Q. E., znalcov z odboru dopravy W.. I. C., PhD. a Ing. W. Y., prečítaním znaleckých

posudkov, listinných dôkazov a správ, na podklade ktorých rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku v
rozsudku.
Obžalovaný M. T. spáchanie trestného činu poprel. Vyhlásil, že je nevinný. Priznal, že bol účastný
dopravnej nehody ako vodič motorového vozidla, pri ktorej sa zranil chodec B. Y.. Z jeho výpovede súdzistil, že dňa 12.11.2012 v poobedňajších hodinách viedol motorové vozidlo značky Q. M. rýchlosťou
40-45 km/h. Používal tempomat, ktorý mal na takúto rýchlosť nastavený. Výhľadové pomery boli dobré,
bolo ešte denné svetlo, pred sebou neregistroval žiadne motorové vozidlá. Cez semafory prechádzal na

zelený signál. Mimo priechodu pre chodcov vedľa autobusovej zastávky MHD registroval náraz do ľavej
strany vozidla a až vtedy zbadal, že niekoho zrazil. Po zastavení vozidla prišiel k chodcovi, ktorý ležal
pri ceste vedľa vozovky, zavolal záchranku aj políciu. Zdravotný stav chodca v tom okamihu nehodnotil
ako vážny, pretože chodec chodil. Policajti aj záchranka prišli dosť skoro. Na mieste nehody sa zdržal
dovtedy, kým policajti miesto nehody nezaprotokolovali a kým poškodeného sanitka neodniesla.

Vyjadril ľútosť nad tým, že bol účastníkom takejto nehody. Poškodeného v súlade so svojim svedomím
navštívil v nemocnici, kde sa informoval na jeho zdravotný stav. Poistnú udalosť ohlásil hneď v
Komunálnej poisťovni, kde má auto poistené.
Poškodený B. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 12.11.2012 bol na brigáde v Teplárni. Po
práci chcel ísť domov. Na mieste, kde došlo k nehode, svietil semafor. Keď stál na deliacom ostrovčeku,
na semafore svietila červená. Stlačil tlačidlo, ktoré malo prepnúť signál pre chodcov na zelenú. Vzápätí

prišielautobusMHD,ktorýmsachceldostaťnastanicu.Najprvvypovedal,žeperiférnevidel,ževpravom
pruhu v smere jazdy do centra mesta ostalo nejaké motorové vozidlo stáť. Vozidlo idúce v ľavom pruhu
si vôbec nevšimol. Keď chcel prejsť cez priechod, zacítil náraz. Až po náreze registroval, že pre chodcov
svietila zelená.
Na otázku prokurátora vypovedal, že na semafore čakal minimálne 3 sekundy, pretože ešte svietila

oranžová pre motorové vozidlá prichádzajúce z jeho pravej strany. Na podobnú otázku obhajcu sa však
vyjadril v tom význame, že predpokladal, že vodičovi auta idúceho v pravom pruhu svieti oranžová,
pretože stálo.
Po otázkach položených mu prokurátorom aj obhajcom bolo už jednoznačné, že keď poškodený
vchádzal na vozovku nevedel, či na semafore chodcov svietila zelená, resp. aká farba svietila pre

chodcov v čase, keď vošiel na vozovku. Sústredil sa na to, či mu tam ešte stojí autobus MHD, ktorý
chcel stihnúť.
Ešte si pamätal, že preletel cez auto, potom na chvíľku stratil vedomie. Keď sa prebral, stáli nad ním
ľudia, ktorí sa hádali. Zdalo sa mu, že ľudia útočia verbálne na obžalovaného.
Poškodený B. Y. sa vyjadril aj k zraneniam, ktoré mu boli spôsobené. Za najvážnejšie zranenia

považoval zlomeninu 2. driekového stavca a dvojnásobnú zlomeninu členka. Bol podrobený operácii,
dva týždne bol hospitalizovaný, desať dní bol pripútaný na lôžko. Až po operácii začal chodiť sám. V
súčasnosti je obmedzovaný v tom, že kvôli členku nemôže športovať - hrať futbal, nemôže dvíhať ťažké
bremená kvôli chrbtici.
V prípravnom konaní vypovedal v tom zmysle, že v čase, keď na semafore pre chodcov svietila zelená,

tak na semafore pre motorové vozidlá prichádzajúce sprava naskočila oranžová. Rozpory vo svojich
výpovediach vysvetliť nevedel, tvrdil, že v čase tohto výsluchu bol v strese.
SvedkoviaL.E.aQ.E.dopravnúnehodusledovalizmotorovéhovozidlazn.:K.,vktoromišlizavozidlom
obžalovaného vo vzdialenosti 50 -100 metrov.
Na hlavnom pojednávaní svedok L. E. vypovedal, že pred semaforom vyradil rýchlosť, pretože nevedel,

ako bude na blikajúce zelené svetlo reagovať vodič vozidla idúceho pred ním (obžalovaný). Ten po
zaváhaní prešiel cez semafor ešte na zelenú. L. E. zastavil, keďže jemu už svietila oranžová. Vtedy
zbadal vo vzduchu chodca, ktorý dopadol pred auto na chrbát. Ani svedok E. nevidel, ako chodec vstúpil
do vozovky, preto bol zarazený, keď ho zbadal vo vzduchu. Vodič Q. vzápätí brzdil. Na to aj svedok L.
E. zastavil, vystúpil z auta a išiel sa pozrieť na zrazeného chodca, ktorý komunikoval a bol pri vedomí.

Svedok L. E. sa vrátil do auta pre telefón. Keď chcel volať záchranku, chodci stojaci na zástavke mu
naznačili, že oni už záchranku volali. Opäť prišiel k zrazenému chodcovi. Mladí chlapci, ktorí stáli na
zastávke, pozbierali nejaké veci a topánky chodca zo zeme. Svedok L. E. obžalovanému vytýkal, že
vošiel do križovatky, že pred semaforom nezastavil. Obžalovaný sa ohradil dosť arogantne, svedok
taktiež bránil svoj názor, pričom kričal. Chodec bol stále pri vedomí. Na bolesť sa nesťažoval.

Narozdiel od výpovede poškodeného, svedok L. E. tvrdil, že v pravom pruhu vedľa obžalovaného išli
nejaké autá, ktoré prešli križovatkou na blikajúce zelené svetlo podobne, ako obžalovaný.
Svedkyňa Q. E. vypovedala, že keď prichádzali k semaforu, všimla si, že blikala oranžová. Neskôr svoju
výpoveď opravila v tom význame, že blikala zelená. Vtedy upozornila svojho brata, že za chvíľku bude
červená a že nemá význam, aby išiel rýchlo. Všimla si aj auto pred nimi, ktorého vodič najprv spomalil,

potom zrýchlil. Vzápätí registrovala, že vo vzduchu letela topánka a videla vo vzduchu nohy chodca,
ktorý dopadol na zem za prechodom.
Motorové vozidlo zn.: Q., v čase, keď začala svietiť oranžová, sa nachádzalo na čiare pred prechodom
pre chodcov. Oni išli za ním a spomaľovali.V štádiu prípravného konania boli pribratí dvaja znalci z odboru dopravy.
Z analýzy, ktorú prezentoval znalec Ing. I. C., PhD. súd zistil, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo
vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla, náhle a neočakávané vstúpenie chodca do

vozovky. Chodec sa pohyboval behom cez vozovku takým smerom, že k zrážke došlo mimo priechodu
pre chodcov. Po vyhodnotení pohybu chodca vzhľadom k nastaveniu svetelnej signalizácie znalec
dospel k záveru, že chodec vstúpil do vozovky na červený signál. Obžalovaný vchádzal cez priechod
pre chodcov svojím vozidlom podľa zistení znalca najneskôr na žltý signál. Poškodený sa v čase, keď
vstúpil do vozovky, mohol nachádzať vo vzdialenosti 8 až 10 metrov od vozidla obžalovaného, ktoré išlo

rýchlosťou 41 až 45 km/h (11-13 m/s). K zrážke s chodcom teda došlo počas reakcie vodiča na vstup
chodca do vozovky.
Obžalovaný by mohol zabrániť zrážke motorového vozidla s chodcom, ak by sa pohyboval rýchlosťou
od 12 až do 28 km/h, čo nie je možné považovať za prevádzkovú rýchlosť motorového vozidla v tomto
úseku. Jedná sa o rýchlostnú cestnú komunikáciu a maximálna dovolená rýchlosť v tomto úseku je
stanovená na 80 km/h.

Aj podľa odborného znaleckého skúmania Ing. W. Y. bol vznik nehody z technického hľadiska vyvolaný
konaním chodca, ktorý napriek tomu, že mohol vidieť približujúce sa vozidlo, vbehol do vozovky v čase,
keď bolo vozidlo od neho vo vzdialenosti 9,2 - 13,7 metra, pričom vodič potreboval na zastavenie vozidla
z dráhu v dĺžke 36,7 - 38,2 metra. Preto vodič už nemohol vykonať žiadne opatrenia na zabránenie
vzniku nehody. Ak by bol chodec počkal asi 1 sekundu, vozidlo by prešlo pred ním a k nehode by nebolo

došlo.
Znalec Ing. Igor Y. taktiež dospel k zisteniu, že poškodený nemohol vstúpiť do vozovky v čase, keď
na svetelnej signalizácii svietil pre chodcov zelený signál. Táto skutočnosť je v rozpore s výpoveďami
svedkov, že sa tak stalo v čase, keď v smere jazdy pre vozidlá svietil žltý signál. Minimálne 2 sekundy
svietil pre chodca červený signál aj po zasvietení červeného signálu pre motorové vozidlá.

Prokurátorka prítomná na hlavnom pojednávaní požiadala znalca, aby jej vysvetlil, akú povinnosť má
vodič, ktorý vchádza do križovatky riadenú svetelnou signalizáciou na prerušovaný zelený signál
a žltý signál. Znalec Ing. W. Y. okrem iného zdôraznil, že blikajúci zelený signál neukladá vodičovi
povinnosť zastaviť vozidlo pred semaforom. Blikanie je nastavené individuálne na každej takejto
svetelnej signalizácii a jej rozpätie je niekoľko sekúnd. V prípade rozsvietenia žltého signálu má vodič

povinnosť odísť z križovatky. Ak má možnosť bezpečne zastaviť pred semaforom, je tak povinný urobiť.
Ak sa nachádza v čase rozsvietenia signálu pred semaforom v takej vzdialenosti, že nie je schopný
bezpečne zastaviť vozidlo pred hranicou križovatky, resp. hranicou vodorovného dopravného značenia,
je povinný križovatku urýchlene opustiť. V prejednávanom prípade bolo zistené, že v čase rozsvietenia
žltéhosignálusavodičnachádzaltesnepredsemaforom.Zazistenýchokolnostíobžalovanýužnemohol

zastaviť vozidlo pred semaforom a bol povinný križovatku urýchlene opustiť.
Zo záznamu dopravnej nehody (č.l. 65-66), zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody (č.l. 69-70)
a fotodokumentácie (č.l. 73, 75-82) súd zistil, že k zrážke motorového vozidla vedeného obžalovaným
s chodcom - poškodeným B. Y., došlo dňa 12.11.2012 v čase o 15.35 hod. v Košiciach, na rýchlostnej
komunikácii na Južnom nábreží smerom k Prešovskej ceste, pri teplárni, v ľavom jazdnom pruhu

dvojpruhovej cesty pre jeden smer jazdy, asi 4 - 4,5 metra za priechodom pre chodcov, kde premávka
bola riadená svetelnou signalizáciou. Rýchlosť jazdy v tomto úseku je stanovená na max. 80 km/hod..
Zápisy o dychovej skúške (č.l. 84-85) svedčia o tom, že obžalovaný ani poškodený neboli pod vplyvom
alkoholu.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva (č.l. 52-64) o vyšetrení B. Y. súd zistil, že poškodený

v súvislosti s dopravnou nehodou utrpel trieštivú zlomeninu tela 2. driekového stavca, poranenie
medzistavcovej platničky medzi 1. a 2. driekovým stavcom, pomliaždenie hornej časti tela 11.
hrudníkového a 1. driekového stavca s kostným opuchom, zlomeninu ihlice supramaleolárnu so
zlomeninou vnútorného členka a s poškodením syndezmózy a subluxáciu členkovej kosti otvorenú
1. stupňa vpravo, odreninu nad pravým vnútorným členkom, pomliaždenie hrudníkovej steny vpravo

a pomliaždenie pravej obličky s krvácaním do moču, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní
najmenej 4 mesiacov. Tieto zranenia znalec z medicínskeho hľadiska hodnotil ako ťažké.
V záverečnej reči prokurátorka považovala za preukázané, že obžalovaný prešiel cez križovatku na
červený signál, čim porušil závažné povinnosti vodiča, a preto čin spáchal závažnejším spôsobom
konania. Vzhľadom na osobu obžalovaného navrhla, aby súd uložil obžalovanému podmienečný trest

odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s odkladom na primeranú
skúšobnú dobu, trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, alternatívne aj uloženie
peňažného trestu.Splnomocnenec poškodeného navrhol, aby súd v prípade uznania viny zaviazal obžalovaného na
náhradu škody v rozsahu uplatneného nároku.
Podľa názoru obhajoby podanie obžaloby na M. T. nebolo dôvodné. Po vyhodnotení výpovedí

obžalovaného, svedkov a po výsluchu znalcov z odboru dopravy pred súdom obhajca obžalovaného
navrhol, aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, keďže skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
nie je trestným činom.
Obžalovaný M. T. v záverečnej reči opäť vyjadril ľútosť nad následkami dopravnej nehody, pri ktorej
došlo k vážnym zraneniam poškodeného. Svoje konanie však nepovažoval za trestný čin a navrhol, aby

bol spod obžaloby oslobodený.
V prejednávanom prípade bola obžaloba povinná preukázať, že obžalovaný inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, aby ho bolo
možnéuznaťvinnýmpre prečinublíženianazdravípodľa§157ods.l,ods.2písm.a)Trestnéhozákona.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd mal za preukázané, že k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi
boli obžalovaný aj poškodený došlo. Pochybnosti neboli ani o jej následkoch, ktorými boli vážne

zranenia poškodeného. Zavinenie obžalovaného však nemohlo byť preukázané ani vo forme vedomej,
či nevedomej nedbanlivosti.
Je potrebné zdôrazniť, že na podklade rovnako zisteného skutkového stavu bolo trestné stíhanie
obžalovaného zastavené už v prípravnom konaní, na podklade sťažnosti splnomocnenca poškodeného
bolo rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zrušené, pričom ani ďalšími dôkazmi nebol zistený

dôvod na podanie obžaloby.
V záverečnej reči prokurátorka navrhla uznať obžalovaného vinným, hoci jej názor, že obžalovaný vošiel
na priechod pre chodcov na červený svetelný signál, preukázaný nebol. V skutkovej vete obžaloby sa
obžalovanému v podstate kládlo za vinu, že rýchlosťou 60 km/hod. s vozidlom premával ku priechodu
pre chodcov, kde v úseku pre jeho smer jazdy už 3 sekundy svietil žltý svetelný signál a tak tesne za

priechodom pre chodcov zrazil z ľavej strany prebehujúceho chodca B. Y., ktorý cez vozovku prebehoval
na rozsvietený červený signál pre chodcov.
Svedok L. E., ktorý išiel v ľavom jazdnom pruhu za motorovým vozidlom obžalovaného vo vzdialenosti
50 - 100 metrov potvrdil, že obžalovaný prešiel cez semafor ešte cez zelený signál rovnako, ako vozidlá
idúce v pravom jazdnom pruhu. Ani on si nevšimol chodca bežiaceho cez vozovku. Svedkyňa Q. E. sa

napokon nevedela vyjadriť presne k tomu, na aký signál obžalovaný cez semafor prechádzal. Potvrdila,
že keď začala svietiť oranžová, vozidlo obžalovaného sa nachádzalo na čiare, pred prechodom pre
chodcov. Z fotodokumentácie (č.l. 77) ďalej vyplýva, že ak poškodený stál pri tlačidle semaforu pre
chodcov, nemohol vidieť, aký signál svieti na semafore pre motorové vozidlá. Jeho tvrdenie, že v pravom
jazdnom pruhu motorové vozidlá stáli je v rozpore s tvrdením svedka L. E.. Z fotografie (č.l. 76) vyplýva,

že ak by motorové vozidlo obžalovaného bolo v čase, keď začala svietiť oranžová, na čiare, pred
prechodomprechodcov,nemoholbyužobžalovanýbezpečnezastaviť. Tvrdenie,žeuž3sekundysvietil
žltý svetelný signál ničím preukázané nebolo. Zo skutkovej vety bolo preukázané iba to, že poškodený
cez vozovku prebehoval na rozsvietený červený signál pre chodcov.
Závery oboch znalcov z odboru dopravy, že chodec vytvoril vodičovi náhlu a neočakávanú prekážku

vyvrátené neboli. Chodec by nehode zabránil, ak by počkal so vstupom do vozovky 1 sekundu. Nie
je možné akceptovať, že nehode mal a mohol zabrániť obžalovaný tým, že by pred priechodom pre
chodcov išiel rýchlosťou od 12 km/h do 28 km/h v úseku riadenom svetelnou signalizáciou, ak mohol
ísť rýchlosťou do 80 km/h. Viniť obžalovaného za následky dopravnej nehody preto, že z jeho strany
nedošlo k porušeniu dopravných predpisov by bolo v prejednávanom prípade nesprávne.

Za pravdu dáva obžalovanému aj platná právna úprava.
Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na
rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť.
Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže

urobiť bez nebezpečenstva. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky MV SR č. 9/2008 Z.z. signál pre chodcov s červeným svetlom "Stoj!"
znamená, že chodec nesmie vstupovať na cestu. Podľa § 11 ods. 3 citovanej vyhlášky, tam, kde sú
svetelné signalizačné zariadenia pre chodcov vybavené tlačidlom na svetelné signály, smie chodec po
stlačenítlačidlaprechádzaťcestupopriechodeprechodcovažvtedy,keďsarozsvietisignálprechodcov

so znamením "Voľno". Poškodený B. Y. vypovedal, že vozidlo idúce v ľavom pruhu si vôbec nevšimol,
sústredil najmä na to, aby nezmeškal autobus stojaci na zastávke MHD. Znalci z odboru dopravy na
podklade odborných analýz potvrdili, že prichádzajúce motorové vozidlo vzhľadom na jeho rýchlosť a
vzdialenosť mohol vidieť.Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný nie je trestným činom.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k presvedčeniu, že dopravnú nehodu spôsobil práve

chodec - poškodený B. Y., ktorý sa rozhodol prebehnúť cez vozovku bez toho, aby sa presvedčil, že
môže cez vozovku bezpečne prejsť, pričom vo vstupe na cestu mu nedovoľoval ani signál s červeným
svetlom "Stoj!".
Keďže súd vyniesol vo vzťahu k obžalovanému oslobodzujúci rozsudok, podľa § 288 ods. 3 Trestného
poriadku odkázal poškodeného B. Y. s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne

konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Košice II.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.