Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoKR/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219620
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114219620.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Tatra Clima, s.r.o., so sídlom Dlhé hony 4991, 058 01
Poprad, IČO: 36 491 047, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Sklenárom, Kováčska 40, 040
01 Košice, proti žalovanému: MIRABEL, spol. s r.o. Stará Ľubovňa, so sídlom Levočská 29, 064 01
Stará Ľubovňa, IČO: 31 679 099, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, Garbiarska 20,
064 01 Stará Ľubovňa, o určenie pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Prešov č. k. 1Cbi/61/2014-68 zo dňa 1.6.2015, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o trovách konania tak,
že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia vo výške 167,74 eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Mariána Gelenekyho do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána
Gelenekyho trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 9,13 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

O zastavení konania rozhodol v dôsledku späťvzatia návrhu v súlade s § 96 ods. 1 až 3 O.s.p.. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Uznesenie vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol ho

zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania za jeden úkon
právnej služby vo výške 1.860,77 eur. Namieta nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd mal
správne postupovať podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože žalobca zavinil zastavenie konania,
keďže zobral návrh na začatie konania späť. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR R 49/1993, podľa ktorého ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146
ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto

je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení z 29.4.2015 uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením a navrhuje ho potvrdiť. Odvolaciemu súdu dáva do
pozornosti jeho písomné vyjadrenie k vyčísleným trovám konania odporcu z 29.4.2015, v ktorom
poukazuje na skutočnosť, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia odporcu nie je v súlade s platnými

právnymi predpismi Slovenskej republiky a je v rozpore aj s judikatúrou Slovenskej republiky. Zároveň
poukazuje na skutočnosť, že odvolanie zo dňa 29.6.2015 nemožno považovať za účelne vynaloženétrovy konania, nakoľko odvolanie je totožné s odvolaním voči výroku o trovách konania v konaní č.
1Cbi/60/2014 zo dňa 29.6.2015.

Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§
206 ods. 3 O.s.p.), preto v odvolacom konaní v tomto výroku nebolo preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jehovýsledku.Lenvýnimočnepodľa§146ods.2O.s.p.možnoniektorémuzúčastníkovuložiťpovinnosť
nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.

tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa § 146 ods. 2 druhej vety
O.s.p. odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

Zákonným predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhej
vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa

stal návrh po jeho podaní bezpredmetným. Pritom dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne,
preto nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. O dôvodnosti
podania návrhu treba preto uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám
navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí
konania nárok navrhovateľa uspokojí, resp. splní požiadavku navrhovateľa bez toho, aby o veci

(meritórne) rozhodol súd, a to aj vtedy, ak by odporca uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu
povinnosť. Ak má byť teda také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu,
musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pričom
medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná
spojitosť. V takom prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil

na uplatňovanie svojho práva.

Zavinenie v zmysle citovaných ustanovení možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa
hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej, to znamená, že by už
po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak žalobca vzal žalobu

späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta
O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je povinný nahradiť jeho trovy.

V danej veci žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, preto mu zásadne vznikla povinnosť nahradiť
žalovanémutrovyzastavenéhokonania.Tútopovinnosťbynemal(anaopak,takátopovinnosťbyvznikla

žalovanému), ak by sa zistilo v konaní, že žaloba bola podaná dôvodne, že ju žalobca vzal späť len v
dôsledku správania sa žalovaného. O tento prípad však v prejednávanej veci nejde. Všeobecne platí,
že je vecou žalobcu uplatňovať si svoje nároky so znalosťou veci a je právom žalovaného voči žalobe
vznášať akékoľvek, podľa neho relevantné námietky. Výsledkom takéhoto kontradiktórneho procesu
môže byť situácia, kedy žalovaný subjekt poukáže na nedôvodnosť podanej žaloby, čomu zodpovedá i

výsledok konania, a to buď v podobe zamietnutia žaloby alebo zastavenia konania v dôsledku späťvzatia
žaloby.

Ako už bolo uvedené, žalobca vzal žalobu späť, a tak z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo
byť zastavené, čím mu vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Náhradu trov konania v

sume 4.485,14 eur si žalovaný uplatnil a vyčíslil v rámci súhlasu so späťvzatím žaloby za 2 úkony právnej
služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 5.8.2014 a podanie vyjadrenia k žalobe dňa 5.8.2014
v sume 3.721,54 eur, vrátane režijného paušálu v sume 16,08 eur a 20% DPH v sume 747,52 eur.Konanie o incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky trov konania určovacím sporom, bez ohľadu na
výšky pohľadávky, určenie pravosti, ktorej je predmetom konania. Preto pri určení výšky tarifnej odmeny
treba vychádzať z princípu, že žalovanému patrí náhrada ako v určovacom spore s neoceniteľnou

hodnotou veci podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Tento názor korešponduje aj so stabilizovanou súdnou praxou, podľa ktorej je konanie o určenie
pohľadávky z hľadiska určenia tarifnej odmeny advokáta za poskytnuté úkony právnej služby potrebné
považovať za určovací spor s neoceniteľnou hodnotou veci. Vzhľadom na špecifiká incidenčného

konania prichádza pri určovaní trov konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. do úvahy aplikácia ust. §
11 ods.1 vyhlášky, a nie ust. § 10 ods. 1,2 vyhlášky. Preto pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta súd
vychádza z takej istej výšky, ako v určovacích sporoch s neoceniteľnou hodnotou veci (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 27.7.2011 sp.zn. 4Obo 61/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.12.2007
sp.zn. 1Obo 136/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.5.2009 sp.zn. 3Obo 82/2008).

Nadväzne na to aj Ústavný súd SR poukazuje na obsah judikatúry Najvyššieho súdu, ktorá bola
v obdobných právnych veciach ustálená v predchádzajúcom období a bola publikovaná v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 63/2008 (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Obdo V 17/2006), podľa ktorej “žaloba o určenie pravosti, výšky
alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška
tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako v spore s
neoceniteľnou hodnotou veci”.

Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v uznesení sp.zn. 4Obo 262/2007 z 8.4.2008, v odôvodnení ktorého

uviedol, že “konanie o tzv. incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby
určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie
pravosti ktorej je predmetom konania, v tomto prípade určenia neexistencie právneho dôvodu a výšky
ktorej sa žalobca domáha. Preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z
rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou

hodnotou veci” (uznesenie Ústavného súdu SR z 13.12.2011 č.k. III. ÚS 534/2011-8).

Preto pri určení výšky tarifnej odmeny odvolací súd vychádzal z princípu, že žalovanému patrí náhrada
ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z..

Trovy konania žalovaného predstavujú trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia z 5.8.2014 a podanie vyjadrenia k žalobe z 5.8.2014). Základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je 61,85
eur, teda za 2 úkony patrí odmena vo výške 123,70 eur (2 x 61,85 eur). K tejto odmene patrí paušálna

náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov (§ 16 ods. 3 Vyhlášky) vo
výške 16,08 eur za 2 úkony vykonané v roku 2014 (2 x 8,04 eur). Súčet odmeny a náhrady (139,78 eur)
sa v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH, t.j. o sumu 27,96 eur na celkovú výšku náhrady
trov právneho zastúpenia 167,74 eur.

Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania tak, že zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 167,74 eur.

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.

vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Tarifnú hodnotu veci
v odvolacom konaní tvorí suma prisúdených trov prvostupňového konania 167,74 eur. Základná sadzba
tarifnej odmeny za úkon právnej služby (podanie odvolania z 29.6.2015) znížená na polovicu sa rovná
sume 9,13 eur (§ 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky).

Obe uvedené sumy v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť žalovanému
na účet jeho právneho zástupcu U.. P. L., Q. Q. X. X., Y..X.., F. X. Ľ., Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, Q.:
XXXXXX.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.