Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/484/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7702899988
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7702899988.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne R.Ž. M., nar. X.X.XXXX, bytom X., H. XXXX/X,
zastúpenej F.. F. N., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v A., X. Č.. XX, proti žalovanému
F. F., S.. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, zastúpenému F. Z., bytom V. Č.. XX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce zo dňa 27.6.2012 č.k. 16C 513/2002-295 ako aj uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 27.6.2012
č.k. 16C 513/2002-298 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M en í uznesenie zo dňa 27.06.2012 č.l. 295 tak, že priznáva znalcovi E.. F. F. znalečné v sume
306,57 €.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o úprave učtárne na vyplatenie znalečného a v rozsahu zrušenia v
r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 27.06.2012 č.l. 298 vo výroku o náhrade trov konania medzi
žalobkyňou a žalovaným.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením čl. 295 súd prvého stupňa priznal znalcovi E.. F. F. odmenu za podaný znalecký
posudok v sume 331,94 eur. Zároveň upravil učtáreň Okresného súdu Michalovce vyplatiť znalcovi
uvedenú odmenu a to v sume 99,58 eur zo zálohy zloženej žalobkyňou zapísanej v registri súdu pod
číslom D 14-30/2005 a v sume 232,36 eur z prostriedkov štátu.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že uznesením zo dňa 3.4.2006 bol znalec Ing.Juraj Jevčák
poverený vypracovaním znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu konania. Tento podal znalecký
posudok dňa 3.8.2006 a zároveň predložil aj vyúčtovanie znalečného v sume 331,94 eur. Súd prvého
stupňa poukázal na to, že jeho predchádzajúce uznesenie o znalečnom bolo uznesením odvolacieho
súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s poukazom na potrebu vyporiadania sa s
námietkami žalovaného proti znaleckému posudku, keďže výsledok vyporiadania sa s týmito námietkami
má vplyv aj na primeranosť odmeny za podaný znalecký posudok.

Súd prvého stupňa konštatoval, že znalec sa vo svojom vyjadrení ako aj výpovedí na pojednávaní
vyporiadal so všetkými námietkami žalovaného a preto jeho vyúčtovanie znalečného považoval za
dôvodné. Na základe toho tomuto priznal odmenu podľa ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. v spojení
s vyhláškou č. 481/2004 Z.z. keďže nezistil žiaden rozpor pri vyúčtovaní odmeny znalcom. Znalcovi

takto priznal podielovú odmenu pozostávajúcu z východiskovej hodnoty predmetu úkonu v sume 232,49
eur, hodinovú odmenu pozostávajúcu z odmeny za preštudovanie spisu (nie prvotné) v rozsahu jednej
hodiny, miestne šetrenie v rozsahu 1 hodiny a spracovanie dokumentácie v rozsahu 1 hodiny, t.j. spolu
v rozsahu 3 hodín po 13,28 eur spolu 39,84 eur. Zároveň znalcovi priznal aj náhradu hotových výdavkov
pozostávajúcich z písomného vyhotovenia posudku 4x 2,66 eur, vyhotovenie čiernobieleho listu 120 x
0,1 eur, vyhotovenie farebného listu A4 25 x 0,83 eur t.j. 43,39 eur a taktiež paušálnu odmenu 19,92
eur ako náhradu za použitie služobného motorového vozidla za cestu z Michaloviec do Budkoviec a
späť v rozsahu 11,81 eur. Spolu takto vyčíslil výšku znalečného na sumu 347,45 eur avšak vzhľadom na
skutočnosť, že znalec túto sumu zaokrúhlil a znížil na sumu 331,94 eur, priznal mu znalečné v takejto
výške.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa mu nedoručil
vyúčtovanie znalca po uplatnení náhrady za prevedený znalecký úkon tak, aby si ho mohol preskúmať
a podať k nemu vyjadrenie o to viac, že mu priznal podľa neho neprimerane vysokú sumu. Správnosť
znaleckého posudku namietal s poukazom na to, že nepovažoval za odôvodnený záver znalca o
nemožnosti použitia porovnávacej metódy pre nedostatok podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Je
toho názoru, že za takýto podklad možno považovať vyjadrenie realitných kancelárií zaoberajúcich sa
kúpou a predajom, prípadne stanoviskom obce, ako aj výsluchom svedkov. Za pochybenie považuje aj
skutočnosť, že súd nekonkretizoval za aké konkrétne úkony znalcovi priznal odmenu. Výšku hodinovej
odmeny po 400,07 eur považuje za nadmieru vysokú.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné. Súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ znalcovi priznal ním vyúčtované
druhy odmeny bez toho, aby sa vyporiadal so skutočnosťou, že priznanie jednotlivých odmien navzájom
popri sebe nemá oporu v právnom predpise.

Podľa ust. § 2 vyhl.č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkoch a náhradách za stratu času pre
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odmene sú zahrnuté aj náklady spojené s povinným poistením
znalca, tlmočníka a prekladateľa, výdavky spojené so vzdelávaním a overovaním odbornej spôsobilosti,
výdavky spojení s obstaraním potrebného materiálneho zabezpečenia na výkon činnosti, náklady za
prípravné práce, administratívne práce a iné práce vykonané v súvislosti s výkonom činnosti, ako aj
nárok na náhradu ušlej mzdy znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.

Podľa § 3 ods. 2 hodinová odmena nepatrí znalcovi za čiastkové úkony, za ktoré mu patrí len paušálna
odmena alebo len podielová odmena.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, podielová odmena znalca sa určí iba v prípade, ak
predmetom úkonu znaleckej činnosti je ohodnocovanie nehnuteľnosti a stavieb.

Podľa §5 znalcovi patrí paušálna odmena za
a/ podanie vyžiadaného písomného stanoviska o stave rozpracovania znaleckého posudku 6,64 eura,
b/ prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom 19,92 eura,
c/ prešetrovanie pri vykonaní znaleckého úkonu 6,64 eura; prešetrovaním sa rozumie najmä nahliadnutie
do registrov, alebo archívov s prihliadnutím na § 16 ods. 2 písm. c/ zákona.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že pri poskytovaní odmeny za vypracovanie znaleckého posudku,
ktorého predmetom je ohodnotenie nehnuteľností sa znalcovi priznáva podielová odmena, ktorej výška
sa určuje podľa stanovenej sadzby z východiskovej hodnoty predmetu znaleckého úkonu. Táto odmena
bola správne vyčíslená na sumu 232,49 eur.

Popri takto priznanej odmene však znalcovi už nepatrí aj osobitná hodinová odmena vzhľadom k tomu,
že by išlo o odmenu duplicitnú.

Popri podielovej odmene patrí znalcovi aj ním vyčíslená paušálna odmena za 1 úkon a to prevzatie a
prvotné oboznámenie sa so spisom vo výške 19,92 eur. Spolu takto patrí znalcovi odmena vo výške
255,60 eur (7.700,-Sk) a s pripočítaním náhrady za hotové výdavky v uplatnenej výške 50,97 euro
(1.535,64 Sk) predstavuje výška priznaného znalečného sumu 306,57 eur (9.235,73 Sk).

V takejto výške považuje odvolací súd nárok na znalečné za dôvodný, preto uznesenie v tejto časti
zmenil a znalcovi priznal znalečné v sume 306,57 eur.

S poukazom na to, že časť znalečného je potrebné uhradiť z preddávkovaných trov štátu a to z
prostriedkov Okresného súdu Michalovce a odvolací súd nemá oprávnenie na uloženie príkazu učtárni
iného súdu na vyplatenie preddávkovaných prostriedkov, ktorých výška bude po zmene prvostupňového
uznesenia o znalečnom iná ako v predchádzajúcom uznesení, neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako
uznesenie v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne upraviť učtáreň na vyplatenie
znalečného v príslušnej výške.

Ďalším uznesením (čl. 298) súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že žalovaného zaviazal
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.545,98 eur na účet jej právnej zástupkyne a to do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť preddávkované trovy štátu
na účet Okresného súdu Michalovce vo výške 232,36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Uznesenie súd prvého stupňa založil na § 142 ods. 1 O.s.p. a mal za to, že žalobkyňa mala v konaní
plný úspech a preto jej patrí náhrada trov konania pozostávajúcich z odmeny za jej právne zastúpenie
v konaní a to v súlade s vyhl.č. 163/2002 Z.z. a vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnou od 1.1.2005. Vychádzajúc z hodnoty predmetu
sporu vo výške 1.641,37 eur (49.488,-Sk)vyčíslil jeden úkon právnej pomoci na sumu 71,37 eur . S
poukazom na to, že žalobkyňu v konaní zastupovali postupne traja právni zástupcovia, vyčíslil osobitne
odmenu pre každého z nich, keď advokátovi F.. X. Z., ktorého právne zastúpenie bolo ukončené z dôvodu
jeho nepriaznivého zdravotného stavu priznal odmenu v sume 906,73 eur s tým, že uvedenú sumu
žalobkyňa svojmu bývalému právnemu zástupcovi už aj uhradila.

Ďalšiemu právnemu zástupcovi F.. U. M. priznal odmenu za 2 úkony právnej pomoci a to prípravu a
prevzatie zastúpenia za účasť na pojednávaní 3.6.2009 (2x 71,37 eur ako aj režijného paušálu 2x 6,95
eur), teda v celkovej výške 156,64 eur. Z titulu zastúpenia advokátkou F.. F. N. priznal žalobkyni odmenu
za 4 úkony právnej pomoci vo výške po 71,37 eur (účasť na pojednávaniach 30.9.2009, 19.10.2009 a
18.11.2009, spolu v sume 214,11 eur. Za účasť na pojednávaní 17.3.2010 na ktorom došlo k vyhláseniu
rozhodnutia priznal odmenu vo výške 1/4-tiny t.j. 17,84 eur a s pripočítaním režijného paušálu 3x6,95
eur a 1x 7,21 eur to predstavuje odmenu spolu 260,01 eur a s pripočítaním náhrady za stratu času
stráveného právnym zástupcom cestou na pojednávanie vo výške 1/60-iny výpočtového základu za
každú začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, 2x 11,59 eur, ako aj z titulu náhrady cestovného
za použitie osobného motorového vozidla pri ceste na pojednávanie 30.9.1999 vo výške 13,04 eur pri
vzdialenosti 50 km, priemernej spotrebe 6,6 litrov/100 km a cene palíva 1,18 eur na liter, ako aj základne
náhrade za 1 km v sume 0.183 eur, vyčíslil trovy právneho zastúpenia na 296,23 eur.

Žalobkyni priznal aj náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 86,80 eur, ako
aj uhradeného preddavku na trovy dôkazu vo výške 99,58 eur. Spolu takto vyčíslil celkovú náhradu trov
konania žalobkyne na sumu 1.545, 98 eur.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Z obsahu jeho odvolania vyplýva, že tento žiada
napadnuté uznesenie zmeniť a účastníkom nepriznať náhradu trov konania. V odvolaní poukázal na
priebeh konania vo veci samej a je toho názoru, že rozhodnutie vo veci nebolo správne, keďže súd
nemal dostatočne zistený skutkový stav. Namietal, že neboli v konaní vypočutí svedkovia vo vzťahu k
ním uplatneným právam na náhradu ako ani na zistenie trhovej ceny a neboli požiadaní o predloženie
kúpnych zmlúv, nebol vykonaný dotaz na obecný úrad a neboli požiadané ani realitné kancelárie na
podanie trhovej ceny. Poukázal na to, že suma ktorú má žalobkyni zaplatiť na trovách konania presahuje
sumu, ktorá mu bola súdom priznaná ako náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel. Z celého konania má
dojem, že advokáti za pomoci sudcov pomáhali žalobkyni získať čo najlacnejšie jeho podiel a zároveň
mu dať príučku, aby vedel s akými ľuďmi sa má sporiť. Je toho názoru, že základ pre výpočet odmeny
mala byť hodnota predmetu sporu vo výške 39.015,-Sk, keďže suma 49.448,-Sk ktorú vyčíslil právny
zástupca F.. Z. nezodpovedá uvedenej v hodnote, ale ani hodnote uvedenej v znaleckých posudkoch.
Je toho názoru, že trovy konania by mali byť rozdelené s ohľadom na výšku spoluvlastníckych podielov
a keďže on bol spoluvlastníkom len v 1/6-ine mal by v takomto rozsahu znášať aj trovy konania.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného voči výroku uznesenia ktorým rozhodol o trovách konania účastníkov nie je
dôvodné a toto je dôvodné iba vo vzťahu k náhrade preddávkovaných trov štátu.

Podľa ust. § 142 ods. 12 O.s.p. účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ods. 3 aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia závisí
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva základná zásada pri rozhodovaní o trovách konania
účastníkov podľa ktorej úspešný účastník má nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania proti
neúspešnému účastníkovi. Z ust. ods. 3 vyplýva právo na náhradu plných trov konania aj pre takého
účastníka, ktorého úspech nebol úplný, ale jeho neúspech bol iba v nepatrnej časti, resp. ak rozhodnutie
o plnení záviselo od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.

Súdna prax ustálila názor, že v prípade konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je potrebné úspech a neúspech v konaní vyhodnocovať porovnaním návrhu jednotlivých účastníkov na
spôsob vyporiadania ako aj z neho vyplývajúcu peňažnú náhradu ustupujúcim spoluvlastníkom so
spôsobom vyporiadania súdom v konečnom rozhodnutí.

Vzhľadom na skutočnosť, že stanoviská obidvoch účastníkov k spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva boli zhodné v tom, aby nehnuteľnosť v celosti pripadla do výlučného vlastníctva
žalobkyne oproti jej povinnosti vyplatiť žalovanému peňažnú sumu zodpovedajúcu hodnote jeho
spoluvlastníckeho podielu je potrebné vyhodnocovať úspech a neúspech oboch účastníkov podľa sumy,
ktorú navrhovali z tohto titulu uhradiť. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa v žalobe vo veci samej
poukazovala na skutočnosť, že na základe svojho listu zo dňa 16.8.2002 ponúkala žalovanému možnosť
zrušenia podielového spoluvlastníctva za poskytnutie náhrady z jej strany vo výške 50.000,-Sk a to bez

ohľadu na skutočnosť, že výška jeho spoluvlastníckeho podielu podľa ňou zabezpečeného znaleckého
posudku predstavovala iba sumu 39.015,-Sk.

Z listu žalovaného zo dňa 4.9.2002 ktorý tvorí prílohu žaloby vyplýva, že tento nesúhlasil s návrhom
žalobkyne na úhradu jeho spoluvlastníckeho podielu v sume 50.000,-Sk a z tohto titulu žiadal vyplatenie
náhrady vo výške 80.000,-Sk. Pri porovnaní takto navrhovaných súm náhrady zo strany žalobkyne aj
žalovaného so sumou, ktorá bola z titulu náhrady žalovanému priznaná v rozsudku vo veci samej vo
výške 52.991,-Sk možno uzavrieť, že táto suma sa v značnej miere približuje k sume 50.000,-Sk, ktorú
žalobkyňa žalovanému ponúkala pred začatím konania. Jej neúspech v konaní preto predstavuje iba
nepatrnú časť a výška náhrady vychádza zo znaleckého posudku, preto žalobkyni patrí v súlade s ust.
§ 142 ods. 3 O.s.p. plná náhrada trov konania.

Odvolací súd považuje za správny aj výpočet výšky trov právneho zastúpenia žalobkyne, ktoré nebolo
zo strany žalovaného ani spochybňované a preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách
konania účastníkov ako správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

K odvolacej námietke žalovaného odvolací súd udáva, že výška žalobkyni priznaných trov konania
zodpovedá sume, ktorú ona ako účastníčka konania má za povinnosť uhradiť svojim právnym
zástupcom, ktorí ju v konaní zastupovali. Do takejto sumy je teda žalobkyňa v súvislosti so súdnym
sporom finančne zaťažená a vzhľadom na priebeh konania a postoje žalovaného ktoré do značnej miery
ovplyvňovali dĺžku konania a v náväznosti na to aj jeho trovy, má odvolací súd za to, že od úspešnej
žalobkyne nemožno spravodlivo žiadať, aby za takejto situácie znášala svoje trovy konania napriek
úspechu v konaní.

Výška týchto trov je závislá od počtu úkonov právnej pomoci, ako aj výšky vynaložených nákladov v
priebehu viacročného súdneho sporu a je pre rozhodnutie právne bezvýznamné, či táto suma prevyšuje
hodnotu náhrady, ktorá žalovanému pripadla z titulu náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel.

Na základe toho odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania účastníkov podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku o náhrade preddávkovaných trov
štátu s poukazom na to, že tento výrok je predčasným vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania
odvolacieho súdu nebolo ešte právoplatne rozhodnuté a ani realizované vyplatenie znalečného z
preddávkovaných prostriedkov štátu a teda preddávkované trovy štátu ešte nevznikli. Bude preto
povinnosťou súdu prvého stupňa o náhrade trov štátu rozhodnúť až následne po realizácii úhrady
znalečného z preddávkovaných trov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.