Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202339
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8214202339.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: U. Č. - T., X. P. F. XXX XX I. XXX, G.: XX XXX XXX, právne
zastúpený JUDr. Jozefom Bujňákom, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: CAPO, s.
r. o., so sídlom T. Ševčenku 975/2, 085 01 Bardejov, IČO: 44 376 766, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č. k. 1Cb/114/2014-29 zo dňa 8.9.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania tak, že

žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške996,13eurpozostávajúceztrovprávneho
zastúpenia žalobcu vo výške 736,63 eur a z iných trov konania vo výške 259,50 eur v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.332,00 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, zo sumy 4.322,00 eur od 11.2.2012 do zaplatenia v lehote 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhou výrokovou časťou rozsudku uložil žalovanému povinnosť
nahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške899,65eur,pozostávajúceztrovprávnehozastúpeniažalobcu
vo výške 614,15 eur a z iných trov konania vo výške 259,50 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania oprel o ustanovenia § 142 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 1, 8
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s tým, že žalobca mal vo veci plný úspech a preto mu
patrí náhrada trov konania, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s týmto konaním. Trovy konania žalobcu
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a zo žaloby vo výške 250,50 eur a z trov jeho právneho
zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom, a to za tri úkony právnej služby (1. prevzatia a

príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 8.1.2014, 2. písomné podanie na súd vo veci
samej - žaloba zo dňa 17.3.2014, 3. účasť na pojednávaní konanom dňa 8.9.2014) z hodnoty predmetu
sporu vo výške 4.332,00 eur. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, podľa súdu prvého
stupňa, predstavuje sumu 161,01 eur, čomu prvostupňový súd v zmysle § 16, ods. 3 citovanej vyhlášky
priznal paušálnu náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2014 vo výške 8,04 eur. Celkovo priznal súd
odmenu a paušálne náhrady vo výške 507,15 eur. Prvostupňový súd priznal žalobcovi aj náhradu
hotových výdavkov na cestovné na cestu podľa § 15 písm. a), § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky, za účasť
na pojednávaní dňa 8.9.2014 na trase Prešov - Bardejov a späť. Podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 283/2002
Z. z. a opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z. z., patrí podľa prvostupňového súdu, žalobcovi základná
náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 eur podľa § 7 ods. 1, 4 zákona č. 283/2002,

náhrada za spotrebované pohonné látky pri priemernej spotrebe 7,93l/100km, pri vzdialenosti 2x404 km
a cene pohonných hmôt vo výške 1,467eur/l, celkovo vo výške 26,31 eur bez DPH. Odmena, náhradahotových výdavkov sa v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvyšuje o daň z pridanej
hodnoty, nakoľko právny zástupca žalobcu preukázal, že je jej platcom. Základom pri výpočte dane z
pridanej hodnoty tak podľa prvostupňového súdu bola suma 533,46 eur, z ktorej daň z pridanej hodnoty

predstavuje sumu 106,69 eur. Celkovo bola na trovách právneho zastúpenia žalobcu priznaná suma
640,15 eur (uvedená v odôvodnení rozsudku, vo výroku je uvedená suma 614,15 eur).

Prvostupňový súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkon právnej služby - vypracovanie písomného
podania vo veci samej na súd - podanie zo dňa 25.4.2014 vo výške 161,01 eur a k tomu prislúchajúci

režijný paušál vo výške 8,04 eur a daň z pridanej hodnoty k odmene a paušálnej náhrade prislúchajúcu,
pretože v tomto prípade išlo o písomné podanie žalobcu, ktoré bolo reakciou na uznesenie Okresného
súdu Bardejov zo dňa 7.4.2014 č. k. 1Rob/81/2014-9, ktorým prvostupňový súd vyzval žalobcu na
doplnenie rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa uplatneného nároku na zaplatenie príslušenstva
pohľadávky - úrokov z omeškania a priamo v návrhu uviedol skutočnosti, ktoré boli pre žalobcu
rozhodujúce, pre určenie výšky úrokov z omeškania a pre určenie počiatku omeškania dlžníka -

žalovaného (s prihliadnutím na § 768k ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov).

Prvostupňový súd nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času podľa citovanej vyhlášky za cestu na
pojednávanienatrasePrešov-Bardejovaspäť dňa8.9.2014zašesťzačatýchpolhodínpo13,40eur,vo

výške 8,40 eur a daň z pridanej hodnoty k tejto sume prislúchajúcej, nakoľko ustanovenie § 17 ods. 1 cit.
vyhlášky, presne a jasne ustanovuje, že pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času
vovýške1/60výpočtovéhozákladuzakaždú,ajzačatúpolhodinu.Pretoženapojednávaniachkonaných
na Okresnom súde Bardejov dňa 8.9.2014 sa zúčastnil na základe substitučného plnomocenstva

advokátsky (zrejme mal byť koncipient) P.. E. X., ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k advokátovi
JUDr. Jozefovi Bujňákovi, ktorý je právnym zástupcom žalobcu a jeho pracovný pomer sa spravuje
pracovnoprávnymi predpismi (§ 62 ods. 1, písm. d), § 64 ods. 1 zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácií a
o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov, prvostupňový súd nenašiel oporu v zákone pri priznaní náhrady za stratu času

advokátskeho koncipienta, na ktorú sa pri advokátovi vzťahuje ustanovenie § 24 Zákona o
advokácii, pričom Zákon
o advokácii nepredpokladá primerané použitie tohto ustanovenia aj na advokátskeho koncipienta (§ 63
ods. 2 Zákona o advokácii). Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd špecifikovanú náhradu za stratu
času advokátskeho koncipienta nepriznal.

Proti vyššie uvedenému rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania, podal žalobca včas
odvolanie. Žalobca mal za to, že postup súdu prvého stupňa, keď nepriznal žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní z dôvodu, že advokáta zastupoval advokátsky koncipient,
je nesprávny, v rozpore s ustanoveniami O.s.p. a advokátskych predpisov, ako aj s ústavnou a

rozhodovacou praxou súdov (viď. rozhodnutie KS Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 5CO/186/2013).
Rovnako na túto otázku poskytla vyjadrenie aj Slovenská advokátska Komora v Buletíne Slovenskej
advokácie č. 4/2013, podľa ktorého advokátsky koncipient je síce zamestnancom advokáta, ale úkony
právnej služby vykonáva v jeho mene a na jeho účet. Advokát by bol mohol koncipienta počas jeho cesty
na pojednávaní, využiť na inú pracovnú úlohu, teda za čas strávený cestovaním patrí náhrada stratu

času, bez ohľadu či ide o advokáta samotného alebo o jeho koncipienta. Advokáti poverujú koncipientov
úkonmi, ktoré sú podľa nadobudnutej praxe a vedomostí koncipientov primerané, teda koncipient v
danom prípade je schopný poskytnúť klientovi právnu službu na úrovni porovnateľnej s advokátom. Za
poskytnutú právnu službu zodpovedá advokát. Ako právne predpisy nerozlišujú medzi právnou službou,
poskytnutou advokátom a službou koncipienta, nie je podľa žalobcu ani logický dôvod rozlišovať takéto

služby nepriznaním práv práve náhrady za stratu času. Naviac žalobca uviedol, že ustanovenie § 63
Zákona o advokácii, rieši prípady skončenia pracovného pomeru koncipienta u advokáta a následne
vyčiarknuté a ods. 2 je blanketovým len voči ods. 1 tohto ustanovenia, nie je preto, podľa žalobcu dôvod
umelo toto ustanovenie spájať s ust. § 24 Zákona o advokácii.

Rovnako žalobca nesúhlasil z nepriznaním náhrady za podanie z 25.4.2014, ktoré prvostupňový súd
odôvodnil tým, že žalobca reagoval na výzvu súdu ohľadom špecifikácie úrokov z omeškania, naviac
všetky rozhodujúce skutočnosti uviedol už v podanej žalobe. Takéto odôvodnenie si podľa odvolateľa
vnútorne odporuje, nakoľko bez reakcie žalobcu na výzvu súdu by súd nevydal platobný rozkaz, nadruhej strane už v podanom návrhu žalobca výslovne uviedol, že riadne doručená faktúra bola splatná
10.2.2014, v petite výslovne bolo uvedené, že žalobca žiada zákonný úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry, teda súd žalobcu vyzývať na doplnenie návrhu ani nemal. Podľa

žalobcu v konaní o platobnom rozkaze súd skúma, či môže platobný rozkaz vydať na základe návrhu
a ak má za to, že nemožno, má v konaní riadne pokračovať nariadením pojednávania, v konečnom
dôsledku žalobca musel reagovať na výzvu súdu, úkon právnej služby mu bol poskytnutý, šlo o účelný
úkon právnej služby, a advokátovi zaň patrí odmena.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobca, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku o náhrade trov konania tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške
1.198,99 eur, pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 939,49 eur a náhrady
zaplateného súdneho poplatku vo výške 250,50 eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania v sume 106,26 eur, pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia pri podaní odvolania,
ktoré nie je odvolaním vo veci samej, súdny poplatok z dane sa nevyrubuje.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Rozsudok vo výroku, ktorým súd rozhodol vo veci samej, ohľadom istiny a uplatneného úroku z
omeškania, odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol

právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), a preto v odvolacom konaní v tomto výroku rozsudok preskúmavaný
nebol.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že
odvolanie žalobcu je z časti dôvodné.

Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, pri jednotlivých úkonoch

môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient, alebo aj iný zamestnanec advokáta.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa nepriznal právnemu zástupcovi
žalobcu náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 8.9.2014, dôvodiac, že tohto pojednávania
sa nezúčastnil osobne advokát, ale len jeho advokátsky koncipient.

Z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii vyplýva, že advokáta môže zastupovať
advokátsky koncipient (alebo aj iný zamestnanec advokáta).

Vzhľadom na postavenie advokátskeho koncipienta nepochybne vyplýva, že úkony, ktoré vykonáva v

súvislosti so zastupovaním advokáta, u ktorého je zamestnaný, vykonáva v mene zamestnávateľa -
advokáta, a tiež na jeho účet.

Úkon uskutočnený advokátskym koncipientom, je v konečnom dôsledku úkonom právnej služby
advokáta, za ktorý zodpovedá samotný advokát.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné v tom smere, že
advokát má nárok na náhradu za stratu času, bez ohľadu na skutočnosť, či príslušný úkon právnej služby
vykonal osobne alebo na základe jeho poverenia ho vykonal jeho zástupca, advokátsky koncipient,
ktorý je u advokáta zamestnaný. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa

nepostupoval správne, keď nepriznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu za stratu času advokáta
za účasť na pojednávaní dňa 8.9.2014 za že šesť začatých polhodín po 13,40 eur vo výške 80,40 eur,
čomu prináleží aj príslušná 20 % daň z pridanej hodnoty vo výške 16,08 eur, teda celkovo náhrada
za stratu času právneho zástupcu žalobcu, spojená s účasťou jeho koncipienta na pojednávaní dňa
8.9.2014, predstavuje sumu 96,48 eur.

Ako nedôvodným sa však odvolaciemu súdu javí jeho odvolanie v tej časti uplatnených trov konania,
pozostávajúcich z ním uplatnenej odmeny za úkon právnej služby - vypracovanie písomného podania
vo veci samej zo dňa 25.4.2014, keď odvolací súd v plnomrozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti. Zároveň považuje za
potrebné dodať, že žalobca je už v podanom návrhu povinný uviesť v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p.
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých odvodzuje svoj nárok, naviac, keď ako to bolo v prejedávanej veci,

navrhol vo veci rozhodnúť v skrátenom konaní platobným rozkazom, v ktorom súd ďalšie dokazovanie,
okrem oboznámenia s podaným návrhom a jeho
prílohami nevykonáva, teda nevyhnutnou náležitosťou takéhoto návrhu na vydanie platobného rozkazu
je skutkové a právne zdôvodnenie nároku uplatňovaného týmto návrhom s tým, že žalobca uplatnený
nárok, pokiaľ sa týka príslušenstva pohľadávky, najmä ohľadom určenia výšky úrokov z omeškania

a počiatku omeškania, v žalobe nijako nezdôvodnil. Žalobcom uvádzané, že ak súd prvého stupňa
mal za to, že nemôže rozhodnúť platobným rozkazom, mal v konaní riadne pokračovať a nariadiť vo
veci pojednávanie, nijako neobstojí, a to z toho dôvodu, že žaloba mala formálne vady (neúplnosť
odôvodnenia žaloby v časti príslušenstva pohľadávky), a nie vady skutkového charakteru, z ktorých
by vyplývalo, že nie je možné vydať platobný rozkaz. Naviac uvedený postup, uvádzaný žalobcom v
odvolaní, by bol v rozpore so základnou zásadou občianskeho súdneho konania, a to so zásadou

hospodárnosti a rýchlosti konania, keď rozkazné konanie je tzv. skrátené konanie, bez nariadenia
pojednávania, s vydaním rozhodnutia, v ktorom absentuje odôvodnenie na rozdiel od následného
konania, a to v prípade, ak je platobný rozkaz, či už podaním odporu alebo dôvodu nemožnosti
doručenia, zrušený.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti vo výroku o trovách konania tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy
konania v celkovej výške 996,13 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 736,63 eur
a z tzv. iných trov konania vo výške 259,50 eur. Zároveň je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa
v odôvodnení rozsudku správne uviedol celkové trovy právneho zastúpenia, vrátane DPH, bez ním

nepriznanej náhrady za stratu času vo výške 640,15 eur, avšak vo výroku rozsudku uviedol tieto trovy
len vo výške 614,15 eur, čo odvolací súd rovnako zohľadnil, okrem dôvodnosti nároku na náhradu za
stratu času, spojenú z účasťou na pojednávaní dňa 8.9.2014, pri rozhodovaní o trovách prvostupňového
konania.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2, v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p., keď žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v časti uplatnených trov za náhradu, za stratu
času spojenú s účasťou na pojednávaní, konanom dňa 8.9.2014 vo výške 80,40 eur, spolu s príslušnou
20 % DPH vo výške 16,08 eur, čo spolu predstavuje sumu 96,48 eur priznanú ako náhradu za stratu
času žalobcu. Zároveň si však žalobca odvolacím návrhom uplatnil v rámci trov pred prvostupňovým

konaním, aj trovy za písomné podanie vo veci samej zo dňa 25.4.2014, a to z hodnoty predmetu sporu vo
výške 4.332,- eur, kde podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 161,01 eur. K uvedenému si žalobca uplatnil
aj v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálnu náhradu vo výške 8,04 eur, všetko navýšené o
príslušnú 20 % DPH, teda žalobca bol v prevažnej miere v odvolacom konaní neúspešný, preto odvolací

súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Priznané trovy prvostupňového konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Jozefa Bujňáka (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.