Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207928
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Hubináková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113207928.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred samosudkyňou

JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center,
Kčervenémudvoru3269/25a,13000Praha3,IČO26429705Českárepublika,zastúpenáadvokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 81109 Bratislava, IČO 36 864 421, proti
žalovanému N. Q., naposledy bytom Q. XXX/XXX, M., t.č. na neznámom mieste, zastúpený v konaní
opatrovníkom Y. Y., súdnou tajomníčkou I. súdu T. F., o zaplatenie zmenkovej sumy 1999 eur s prísl. a
zmenkovej odmeny 9,80 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie zmenkovej sumy 1999 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 9,80 eur sa z

a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený Návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky na príslušnom
tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nar. č. 861/2007). Žalobca sa
uvedeným návrhom domáha voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 1999 eur s 0,25% úrokom
denne zo sumy 2940 eur od 22.05.2009 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 2940 eur od
5.8.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 9,80 eur a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár

je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 9.1.2009 na zmenkovú sumu
2940 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku 0,25% denne od 22.5.2009. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Žalovaný doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 0 Eur a na úroky 0 eur.
Súdny poplatok vo výške 120,50 eur žalobca uhradil na výzvu súdu dňa 2.5.2013.
Uznesením č.k. 36CbZm/59/2013-44 zo dňa 21.3.2014 ustanovil súd žalovanému opatrovníka pre toto
konanie, nakoľko sa ani po dôkladnom šetrení nepodarilo zistiť adresu, na ktorej sa tento zdržiava a na

ktorej by tento preberal poštové zásielky. Opatrovník na žalobcom uplatnenú pohľadávku nereagoval.
V rozsudku Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD) sp.zn. C-419/2011 zo 14.3.2013 (Česká
sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný ESD v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie odporcu (ručiteľa zo zmenky) ako spotrebiteľa. Ak teda ESD skúmal
z úradnej moci, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o
skúmaní postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka. Takisto podľa rozhodnutia ESD z
16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10 bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom

štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií
obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o
právnom a skutkovom stave. Takisto v písomných pripomienkach Európskej komisie (ďalej len EK)
predsedovi a členom Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.2.2014 vo veci C-558/2013, ktorej predmetom bolnávrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, podaný rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove, EK v bode 17. poukazuje na to, že Smernica 87/102/EHS síce nezakazuje
používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva,

že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru EK je potrebné pojem
“vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle čl. 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na čl. 14
uvedenejsmernice,ktorázakazujeznížiťštandardochranyspotrebiteľa.Vhodnouochranouspotrebiteľa
v zmysle čl. 9 smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako

vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych
súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. V bode 19. EK uvádza, že rešpektovanie
abstraktného charakteru zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadol na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal,
či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky a takisto nemožnosť spotrebiteľa robiť voči majiteľovi
zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi,

ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver(bod 18.), by bolo neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho
dvora. Súdny dvor totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá (Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco Espanol

de Crédito, bod 55), čo potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. Podľa názoru EK je zrejmé, že
ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom
režimejetotižnemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,abysaspotrebiteľdomoholochranysvojich

práv, keďže v konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok
(bod20.Pripomienok).ZáveromEKnavrhlaESDposkytnúťnapredloženúprejudiciálnuotázkuodpoveď
v znení: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a články 4,9, a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa

majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, akou je úprava dotknutá vo
veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v
zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú
povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia
ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.“

Keďže v danej veci by rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky bolo neprijateľné vo svetle
judikatúry Súdneho dvora (ako uvádza EK vyššie), súd za účelom, aby nedošlo k drastickému zníženiu
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi ani k porušeniu zásady efektivity, vyzval žalobcu na
doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkového kalendára a prehľadu platieb realizovaných
dlžníkom, keďže z úradnej činnosti súdu je známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ

s.r.o., v prospech ktorého bola žalovaným zmenka vystavená a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného
prijal,vykonávasvojučinnosťprevažneposkytovanímspotrebiteľskýchúverovatentojetaktiežvedenýv
registri veriteľov a podregistri iných veriteľov (ktorý vedie Národná banka Slovenska) ako iná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Z dôvodu, že žalobca súdu nepredložil žiadnu zo žiadaných
listín, súd si ex offo vyhotovil kópiu zmluvy o úvere č. 3291510 z exekučného spisu tun. súdu sp.zn.

49Er/357/2010.
Následne súd prípisom zo dňa 16.6.2014 oznámil obom účastníkom konania, ako sa súdu predbežne
javí právne posúdenie veci, oboznámil účastníkov s tým, že si ex offo vyhotovil kópiu zmluvy o úvere
č. 3291510 z 9.1.2009 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré boli následne
založené do predmetného súdneho spisu, tieto im doručil a poskytol im lehotu na vyjadrenie sa k

predbežnému právnemu posúdeniu a k pripojeným listinám. Zároveň ich osobitne poučil podľa § 120
ods. 4 O.s.p. a ako prílohu doručil i poučenie obsiahnuté v spise na čl. 53.
Dňa 26.6.2014 bola súdu doručená Odpoveď žalobcu, v ktorej uvádza, že uvedený postup súdu je mimo
režimu Nariadenia č. 861/2007, účastníci dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli poukazujúc na
§ 120 O.s.p. podľa ktorého súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Takisto poukazoval na to, že predmetom konania je výlučne zmenka,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a teda nie je možné ju spájať
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Zároveň poukázal na Rozsudok NS
ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, v ktorom je konštatovaná samostatnosť a oddelenosťzmenkového záväzku od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku, jeho neakcesorickosť
ako aj nezávislosť zabezpečovacej zmenky na existencii zabezpečenej pohľadávky.
Žalovaný/jeho opatrovník sa žiadnym spôsobom nevyjadril.

V zmyle čl. 3 Nar. č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike,
teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod
2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach (tzv. Brusel I.), podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len

na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko..
Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a) Nar.
Č. 861/2007okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.
Keďžepodľačl.19Nar.č.861/2007sapredmetnékonanieriadislovenskýmprocesnýmprávom,žalobca
podal svoj návrh na miestne príslušnom súde podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP).

Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné predtým, ako súd pristúpil k aplikácii práva na daný spor,
určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Vzhľadom k tomu, že na záväzky vyplývajúce
zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Rím. I. (čl. 1 bod 2 písm. d/ Nariadenia Rím I.), súd určil
rozhodnéprávopodľačl.10ods.1(keďženebolopreukázanéanitvrdené,žebysižalobcasožalovaným
zvolili rozhodujúce právo) zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej

len ZMPSP) tak, že danú vec je potrebné riešiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko
jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (predchodca žalobcu a žalovaný pri
uzatváraní zmluvy o úvere- uzatvorenej podľa slovenského Obchodného zákonníka a jeho zabezpečení
zmenkou postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a teda ani nepredpokladali iný
ako slovenský právny poriadok).

Vzhľadom k tomu, že podľa čl. 5 Nar. č. 861/2007 je dané konanie písomné, pričom žalobca ani žalovaný
netrvali na nariadení ústneho pojednávania, súd pojednávanie v právnej veci nenariadil a rozhodol
na základe predložených listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu z obchodného registra, plnomocenstvom, vlastnou
zmenkou vystavenou žalovaným dňa 9.1.2009, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 18.6.2013 a

24.6.2014, zmluvou o úvere č. 3291510 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru a zistil tento
skutkový stav:
Dňa 9.1.2009 žalovaný uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava (ďalej len POHOTOVOSŤ s.r.o.) formulárovú predtlačenú Zmluvu o úvere č. 3291510,
podľa ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1400 Eur (ktoré v deň podpisu zmluvy aj prevzal), ktorý

sa zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok 1216 eur (podľa bodu 13 VPPU predstavuje tretina poplatku
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou), teda spolu sa zaviazal vrátiť 2616 eur
(186%) v 12 mesačných splátkach po 218 eur počnúc dňom 17.2.2009. V bode 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPU) je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný

ako vystaviteľ zmenky vystavil v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. (remitent) na zabezpečenie
peňažného záväzku vyplývajúceho z uvedenej úverovej zmluvy, v ktorej nebola vyplnená zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite podľa bodu 4 VPPU a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný

celý dlh v zmysle bodu 4 VPPU.
Zo zmenky vystavenej žalovaným Ladislavom Holbom (označený na zmenke identifikačným číslom
37385836), v Trenčíne dňa 9.1.2009 na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bez protestu, súd zistil, že
na zmenke je vyznačená zmenková suma 2940 eur (zhodne so slovným vyjadrením zmenkovej sumy),
zmenkový úrok 0,25% denne od 22.5.2009, splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,

splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.
Na zmenke sa nachádza číslo zmluvy 3291510. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej
zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu.
Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho
zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon (ďalej len ZZŠ), zák. č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnejinšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len z.č. 258/2001 Z.z.), Obchodného
zákonníka.Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.

Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 9 a 14 bod. 1 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. kde sú práva

veriteľa na základe úverovej zmluvy prevedené na tretiu osobu, spotrebiteľ má byť oprávnený uviesť
proti tejto osobe čokoľvek na svoju obhajobu, čo mal k dispozícii proti pôvodnému veriteľovi, vrátane
vyrovnania účtov, kde horeuvedené je vo vzťahujúcom sa členskom štáte povolené. Členské štáty
zabezpečia, že úverové zmluvy neznižujú, na škodu spotrebiteľa, ustanovenia vnútroštátnych právnych
predpisov, ktoré vyplývajú alebo sú v zhode s touto smernicou.

Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by

inak neurobil.

Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
(ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/,l/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým

sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.
Podľa § 25 ods. 1,2,5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len z.č. 129/2010 Z.z.), právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľadoterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12,
14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú

apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver. Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.
decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
Podľa čl. XII. Z.č. 129/2010 Z.z, čl. I ustanovenie § 17 ods. 3 (v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom),

nadobúda účinnosť 1. januára 2011.
Podľa § 2 písm. a/, b/ z.č. 258/2001 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. sa zákon nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,
e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,
h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme
a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných

podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za
úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

Podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek

na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa ustanovenia čl. I. § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje:
1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ to
neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente

(§§ 11 až 20),sročnosti (§§ 33 až 37),platení (§§ 38 až 42),postihu pre neplatenie (§§
43 až 50, 52 až 54),platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola

zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo
sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov

indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.

Podľa § 34 ods. 1,2 ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť. Vystaviteľ môže ustanoviť, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na
platenie pred určitým dňom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto dňa.
Podľa § 5 ods. 1,2,3 ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ

ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru
treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od
dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa § 48 ods. 1 bod 2 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti.
Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky, pôvodne vystavenej

vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy o úvere č. 3291510 (číslo zmluvy
sa nachádza aj na zmenke) zo dňa 9.1.2009, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi čiastku
2616 eur v 12 mesačných splátkach po 218 eur. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či
zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo
právo na vyplnenie blankozmenky.

Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. OZ ale i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadá právna úprava zák. č. 258/2001
Z.z. (za účinnosti ktorého došlo k uzavretiu zmluvy) a to napriek tomu, že dlžník bol v zmluve
označený aj ako podnikateľ a veriteľ v takejto zmluve zaznačil kolónku účelu úveru - na výkon
podnikania. Súd má v danom prípade pochybnosť o skutočnom účele poskytnutého úveru z toho

dôvodu, že v dnešnej dobe nie je výnimkou, ale skôr pravidlom osôb poskytujúcich úvery/pôžičky,
presviedčať, navádzať alebo inak pôsobiť na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel
úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel
úveru, účel, ktorý nie je pravdivý (čo je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005
o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie

možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky,
čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa,
každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi), aby tak vylúčili aplikáciu zákona
o spotrebiteľských úveroch na ten-ktorý prípad. Takisto sú zmluvy uvedeného veriteľa súdu známe
z úradnej činnosti (a to desiatky zmlúv), pričom doposiaľ sa súd nestretol s tým, že by pri fyzickej

osobe, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, bol označený iný účel ako účel na podnikanie (a každá
takáto fyzická osoba je zároveň v zmluve označená i ako podnikateľ), čo v každom prípade vzbudzuje
pochybnosť o tom, na aký skutočný účel bol v danom prípade úver poskytnutý. Vzhľadom k tomu,
že ide len o všeobecný údaj, ktorý vôbec neposkytuje odpoveď na to, aký súvis má uzavretie zmluvy
s podnikateľskou činnosťou tejto osoby (na aké konkrétne podnikateľské účely majú byť poskytnuté

financie použité), žalobca má dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
podnikania a že dlžník pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci podnikateľskej činnosti (viď uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 23.2.2010, sp.zn. 10CoE/5/2010-46). Keďže účel vyznačený v zmluve (na
výkon podnikania) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý nasúkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V tejto súvislosti
súd poukazuje aj nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4CoE/206/2012 zo dňa
28.6.2013, v ktorom odvolací súd (kde ako oprávnený vystupovala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. a

povinný fyzická osoba - podnikateľ, ktorý je v danom konaní žalovaným, kde v zmluve o úvere bol v
kolónke účel úveru vyznačený účel na podnikanie) okrem iného uvádza: Účel poskytnutých peňažných
prostriedkov na povolanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,

čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len
všeobecnýúdajouzavretízmluvy(poskytnutíúveru)navýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V tejto súvislosti
súd takisto dáva do pozornosti aj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. I.ÚS 1930/11 z 10.1.2012, v ktorom

vyslovil: „Porušení práva na spravedlivý proces představuje taková interpretace ustanovení na ochranu
spotřebitele,atoivevztazíchpodřízenýchrežimuobch.zákonníku,kterávedekodmítnutíjejichaplikace
na vztahy, v nichž vystupuje fyzická osoba, jež má podnikatelské oprávnění, avšak v těchto vztazích se
jako podnikatel nechová“.
Súdjetaktiežnázoru,ževdanomprípadesanejednápojmovoozmluvuoúverepodľa§497OBZ,keďže

zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi fakticky odovzdané
a prevzaté pri podpise zmluvy (teda sa jedná o zmluvu o pôžičke). Preto zámer zosnovateľa zmluvy
uzavrieť túto zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim „absolútneho obchodu“
podľa § 261 ods. 3 OBZ je vedený úmyslom, aby sa nemohli uplatniť nijaké ustanovenia chrániace
spotrebiteľa, či už v zákone o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskom

zákonníku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp.zn. 5 M
Cdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného
zákonníka (v danom prípade čl. 20 VPPU).
Bez ohľadu na to, že zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako absolútny obchod
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou aplikácie

príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.. V danom prípade je
taktiež nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z., keďže je naplnená
definícia spotrebiteľského úveru, zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj definícia veriteľa i spotrebiteľa
(uvedené § 2 písm. a/,b/, § 3 ods. 1,2), pričom sa nejedná o prípad vymedzený v § 1 ods. 2 zák.
č. 258/2001 Z.z.. Zo samotnej spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že na základe nej žalobca poskytol

žalovanému úver vo výške 1400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť zvýšený o sumu poplatku vo výške
1216 eur (z ktorého podľa bodu 13. VPPU predstavuje úrok 1/3 poplatku, t.j. 405,33 eur a zvyšné 2/3
náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou, t.j. 810,67 eur),teda o sumu
veľmi približujúcu sa výške poskytnutého úveru.
Po preskúmaní celej zmluvy vrátane jej všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru,

že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami
apovinnosťamizmluvnýchstránatonajmäalenielenvustanoveniachozabezpečovacíchprostriedkoch
(zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech
veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a
vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva

obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach - napr.
zmluvnápokuta331Eurbezohľadunavýškuposkytnutéhoúveruapod.asaméprávaavýhodyveriteľa.
Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach
zmluvy ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 58% z celého objemu úveru, sa celá zmluva

(jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V
rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor
slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom
spôsobujejejabsolútnuneplatnosť.Ztohodôvodunemohložalobcovi,resp.spoločnostiPOHOTOVOSŤ
s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa

čl. 17 VPPU, z čoho logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej
vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv.
Záverom súd poukazuje, že pri konštatovaní neplatnosti úverovej zmluvy z vyššie uvedených dôvodova teda nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007.
Súd je takisto toho názoru, že právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť ani z toho dôvodu,

že celá dohoda o vyplnení blankozmenky (čl. 17 VPPU - jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu neplatná.
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. k/ OZ, teda podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (0,25% úrok denne) ako sankciu spojenú s

nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ OZ, nakoľko
zabezpečovacím prostriedkom, akým je v danom prípade zmenka, preniesol povinnosť niesť dôkazné
bremeno na spotrebiteľa (vidˇ čl. I § 17 ZZŠ). Preto ani vzhľadom na uvedené nevzniklo pôvodnému
remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky a preto ani žalobca nie je oprávnený sa domáhať
akéhokoľvek plnenia na základe predloženej zmenky. Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne sp.zn. 16CoE/164/2011-24 z 29.2.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky

uvedenou vo VPPU zmlúv o úvere remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v ktorom vyslovil, že táto dohoda
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a o/ Obč. zák., ktorá stavia
spotrebiteľa (žalovaného) do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Predmetná dohoda je súčasťou VPPU, ktoré sú súčasťou zmluvy o
úvere, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej

sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky.
Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola
táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval jednoznačne za
bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v
spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Z úradnej činnosti súdu je takisto známe, že pôvodný remitent sa v prvom rade snažil domôcť
svojho práva voči žalovanému cestou exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, o ktorom tunajší
exekučný súd rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol, keď zistil,
že predložený rozhodcovský rozsudok je nulitný z dôvodu, že tento bol vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskejdoložky.Následne,keďpôvodnýremitentzistil,žecestouexekúcienazákladeneplatných

rozhodcovských rozsudkov sa výkonu práva nedomôže, indosoval zmenku na žalobcu v danej veci,
čím zbavil žalovaného možnosti vznášať proti dotknutej zmenke kauzálne námietky. Tieto skutočnosti
tak vzbudzujú dôvodné pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky, ktorým podľa názoru súdu
nedošlo k výkonu práva, ale práve naopak, k jeho zneužitiu. Vo všeobecnej rovine sa za zneužitie práva
považuje situácia, kedy niekto vykonáva svoje subjektívne právo k neodôvodnenej újme niekoho iného

alebo spoločnosti. V predmetnom prípade previedla spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosáciou vyplnenú
“blankozmenku“ na žalobcu, čím bol žalovaný zbavený možnosti vznášať proti dotknutej zmenke
kauzálne námietky. Pritom pri zjednanom úroku 91,25% ročne zmenkovej sumy má práve vznášanie
kauzálnych námietok pre žalovaného celkom zásadný význam. Z hľadiska práva tak konanie pôvodného
remitenta a následne žalobcu vyvoláva paradoxnú situáciu, kedy určité chovanie je na strane jednej

právom aprobované a na strane druhej sa s právom dostáva do rozporu. Záver, že určité chovanie je
zároveň dovolené a nedovolené nemôže obstáť, takže uznanie nedovolenosti zneužitia práva vyžaduje
odstránenie zmieneného paradoxu. Jedná sa však o paradox len zdánlivý. Zo zásady lex specialis
derogat generali v tomto prípade vyplýva, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané
právom. Ak právna norma určité chovanie dovoľuje a iná ho za predpokladu, že je vo vyššieuvedenom

zmysle zneužívané, zakazuje, je takéto chovanie v skutočnosti nie výkonom práva, ale protiprávnym
úkonom, čím pojem zneužitie práva prestáva byť paradoxný (zrov. Knapp, V.: Teorie púráva, C.H.Beck,
Praha 1995, s. 184-185). Výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím, tak súd nemôže poskytnúť ochranu,
nakoľko by to bolo v rozpore nielen s § 3 Obč. zák. ale i čl. 46 Ústavy SR. Súd nemôže prihliadať vzniku
takej “právnej“ praxe, v ktorej dôsledku dochádza k využitiu, resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v

neprospech jednej zo zmluvných strán.
Súd zároveň poukazuje, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a
následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, resp. k zneužitiu výkonu práva, plnenie,
ktorého sa žalobca domáha voči žalovanému, by nemohol priznať, nakoľko také rozhodnutie by navodilo
stav, že žalovaný by na svoj úver poskytnutý vo výške 1400 eur bol povinný uhradiť nielen 210%

(2940 eur) ale naviac by sa táto suma každým rokom navyšovala o 91,25% zo zmenkovej sumy
(bez ohľadu na ostatné príslušenstvo). Vydanie takéhoto absolútne nespravodlivého rozhodnutia nie
je v právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje
právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločnývšetkým demokratickým právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie ( a to nielen v prípadoch, kde vystupuje
spotrebiteľ) musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať
skrze zákon spravodlivosť (nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013, sp.zn. IV. ÚS 1241/12, v ktorom

vyslovil: „Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie
odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením
zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,
systematickásúvislosťaleboniektorýzprincípov,ktorémajúsvojzákladvústavnekonformnomprávnom
poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame

a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom
aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad“). Súd takisto poukazuje i na
nález Ústavného súdu ČR I US 199/11, v ktorom o.i. ku kritériu zjavnej nespravodlivosti uvádza, že
považuje za neakceptovatelné, aby se prípadnej súdnej ochrany dostávalo subjektom, ktoré evidentne
poškodzujúprávasvojichklientov.Ustanoveniazmlúvalebozmluvnýchpodmienok,ktorésúformulárovo
predtlačenéaneumožňujújednoznačneslabšejstraneichmodifikáciu,vsebeskýtajúmožnostvyvolania

nepriaznivých následkov na strane klienta, kedy nebude dotknutá iba jeho sféra právna, ale hlavne
sféra osobná. Postupy, kedy klientom sú vnucované zmluvné ujednania v podobe zabezpečenia
blankozmenkou (v danom príp. čl. 17 VPPU), zmluvnou pokutou vo výške 30% alebo 45% dlžnej
čiastky za omeškanie s platbou splátok, či zmluvnou pokutou vo výške 5-násobku dlžnj čiastky za hrubé
porušenie zmluvy alebo podmienok, je nutné považovať za neprijateľné a uvedené ujednania označiť

za neplatné pre jednoznačný rozpor s dobrými mravmi. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani to,
že klient takého subjektu zmluvu podpísal a to dokonca ani v situácii, keby v zmluvných podmienkach
bolo obsiahnuté ujednanie, že klientovi sa takto stanovenej zmlubvnej pokuty alebo zabezpečenia
blankozmenkou nejaví za neprimerané či odporujúce dobrým mravom. Bežný klient úverovej spoločnosti
totiž nemôže v prípade krátkodobého úveru dopredu očakávať, ba ani predpokladať, že celková splatená

čiastka bude niekoľkonásobne prevyšovať požičanú sumu. Tento predpoklad nemožno ani spravodlivo
požadovať. Z týchto dôvodov by na ochranu týchto veriteľov nemala byť poskytovaná súdna ochrana a
to ani v exekučnom konaní, pretože ochrana takto nadobudnutých práv stojí celkom mimo účel civilního
procesu, resp. mimo základný hodnotový rámec práva jako normativního systému.
Keďže sa v danom prípade jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Obč. zák. ale i o

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadá i právna úprava zák. č. 258/2001 Z.z., súd sa záverom
zaoberal naviac aj samotnou zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil, že predloženú
zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. prijať. Čo sa týka času vyplnenia zmenky,
remitent a žalovaný si v bode 17 VPPU dohodli, že remitent túto vyplní najskôr v deň, keď sa stane
splatný celý dlh. „Zmenkový úrok“ uvedený na zmenke vo výške 0,25% denne sa má začať úročiť

dňom, kedy sa stane splatný celý dlh (bod 17 VPPU). Na zmenke je za „zmenkovým úrokom“ 0,25%
denne uvedený dátum 22.5.2009, preto súd podľa bodu 17 VPPU považuje tento dátum za deň, kedy sa
stal splatný celý dlh. Keďže zo zmenky ani z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy bola zmenka remitentom
vyplnená, súd vychádza z toho, že aj keby remitent vyplnil zmenku najskôr dňa 22.5.2009, k tomu dňu by
mohla byť vyplnená na zmenke zmenková suma max. 1400 eur (nesplatená istina) a príslušenstvo max.

vo výške 420 eur (30% zo sumy poskytnutého úveru), teda už v prvý deň, kedy bol remitent oprávnený
zmenku vyplniť, mohla byť vyplnená max. na sumu 1820 eur. Zmenka však bola vyplnená na sumu
2940 eur, teda v rozpore s § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. a preto veriteľ nebol oprávnený túto zmenku
od dlžníka vôbec prijať.
Zároveň súd poukazuje, že i bez ohľadu na to, keby bola zmenková suma v čase vyplnenia zmenky

vyplnená na sumu max. 1820 eur (v danom prípade), veriteľ by nemohol podľa § 4 ods. 6 z.č.
258/2001 Z.z v žiadnom prípade túto zmenku prijať z dôvodu vyznačenia astronomického úroku 0,25%
denne. Uvedené ustanovenie zákona, ktoré stanovuje, že zmenková suma v čase vyplnenia je max. vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru, nie je možné obísť tým, že veriteľ vyplní zmenkovú sumu tak,

že táto s príslušenstvom tvorí max. 30% poskytnutého úveru, pričom zároveň príjme zmenku s takým
príslušenstvom, ktoré je v demokratickom právnom štáte neakceptovateľné (tj. s úrokom 91,25% ročne).
Európska komisia dokonca v jednom zo znepokojujúcich listov vláde Slovenskej republiky na margo
tak vysokého úroku vyjadruje pochybnosti, že sotva by útvary komisie uverili tomu, že by bol niekto
schopný považovať poplatky v takýchto rozmeroch za platné. Tak vysoký úrok znamená pre dlžníka

takmer 100%-né navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa preto nemožno považovať za
konanie v súlade s § 4 ods-. 6 z.č. 258/2001 Z.z. ale jednoznačne ide o konanie, ktorým sa snažil
veriteľ obísť zákon a teda takúto zmenku nebol oprávnený prijať. Konanie, ktorým veriteľ prijal zmenku
s takto vystaveným neuveriteľným úrokom nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol vrozpore so zásadami poctivého obchodného styku a teda ktoré by malo požívať právnu ochranu. Keďže
remitent vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a to dlhodobo, musí
mu byť zrejmé, že tak drobné úvery si berú sociálne slabší jednotlivci, u ktorých akékoľvek násobky

dlhu spôsobované neprimeranými sankciami vážne zasahujú do rozpočtov takýchto ľudí. Skutočnosť,
že remitent vybral aj pri úveroch poskytovaných sociálne slabým jedincom taký druh zmenky, pri ktorom
je možné sumu navyšovať o ďalší úrok (teda vistazmenky) v spojení s výškou úroku 91,25% ročne
a následným prijatím takejto zmenky v rozpore so zákonom, nasvedčuje tomu, že takéto konanie od
počiatku vzniku záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nebolo vykonávané zo strany veriteľa

v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a teda nie je možné od súdu očakávať, že takémuto
konaniu poskytne právnu ochranu.
Vzhľadom k tomu, že remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, nevzniklo mu z takejto zmenky ani
právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie
právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky
s úspechom domáhať na dlžníkovi - žalovanom - žiadného plnenia a právnej ochrany.

Súd ďalej poukazuje na rozpor uvedeného zmenkového úroku 91,25% ročne so zákonom. Podľa čl. I
§ 48 ZZŠ je zákonom stanovená výška zmenkového úroku a to na 6% ročne. Pokiaľ mal oprávnený zo
zmenky na mysli úrokovú doložku podľa čl. I § 5 ZZŠ, (ktorá je u vistazmeniek možná), muselo by to
byť zo zmenky jednoznačne zrejmé, keďže zmenka ako cenný papier je prísne formálna a teda nemôže
pripúšťať rôzne dohady/úvahy o tom, čo sa má daným údajom na zmenke na mysli. Preto ak uvedený

úrok označil ako „zmenkový úrok“ , jedná sa o zmenkový úrok upravený v čl. I § 48, ktorého výška je
v rozpore so zákonom.
Pokiaľ by súd akceptoval uvedenie zmenkového úroku 0,25% denne ako úrokovú doložku podľa čl. I § 5,
musel by skonštatovať neurčitosť toho údaja, keďže zo zmenky nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok
počítaťanidokedy(pričomvžalobežiadapriznaťtietoúrokydozaplatenia).Ajkeďvzmenkovomzákone

nie je výslovne uvedené dokedy je možné požadovať úroky vyplývajúce zo zmenky, výkladom ust. čl.
I § 48 ZZŠ možno dôjsť k záveru, že úroky uvedené na zmenke (podľa čl. I § 5) je možné požadovať
iba do splatnosti zmenky a od splatnosti pri nezaplatení zmenky, kedy pôvodný zmenkový záväzok je
nahradený záväzkom postižným, potom je možné požadovať už zmenkové úroky uvedené v čl. I § 48
v zákonnej výške. Prijatím opačného názoru, teda že po splatnosti zmenky možno požadovať úroky

uvedenénazmenkovejlistineakoajzmenkovéúroky,byzmenkyobsahujúceúrokovúdoložku bolizcela
bezdôvodne privilegované oproti ostatným zmenkám, pretože by oprávnený zo zmenky mohol žiadať
viac, než umožňuje ust. čl. I § 48 ( vidˇ Rozsudok Vrchního soudu v Olomouci sp.zn. 4Cmo 214/2002).
Záverom súd konštatuje, že vyššie uvedená obrana žalobcu (čl. 89) poukázaním na rozhodnutie NS
ČR sp.zn. 25 Cdo 1839/2000 z 22.8.2002, nie je relevantná a táto pred súdom neobstojí, keďže sa

jedná o rozhodnutie vydané ešte pred vstupom Českej republiky do EÚ (t.j. pred 1.5.2004), teda
keď ČR ešte nebola viazaná právom EÚ. Takisto súd poukazuje, že podľa § 120 ods. 1 posledná
veta O.s.p. súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd vykonal aj iné dôkazy ako navrhli účastníci (a to
listinné dôkazy oboznámením s obsahom vyššie uvedenej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok

poskytnutia úveru), nakoľko ich vykonanie súd považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, aby
bola zachovaná vhodná ochrana spotrebiteľa tak, ako to predpokladá a stanovuje úniové právo
(keďže súd je povinný dodržiavať zásadu aplikačnej prednosti všetkých úniových noriem bez ohľadu
na ich právnu silu pred akoukoľvek vnútroštátnou normou). Takisto súd poukazuje, že oznámením
predbežného právneho posúdenia veci a vykonaním poučenia písomnou formou nevybočuje z režimu

Nariadenia č. 861/2007 a to s poukazom na čl. 12 ods. 2 (v prípade potreby súd alebo tribunál informuje
strany o procesnoprávnych otázkach) a čl. 19 (pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie) tohto Nariadenia.
Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovsúddospelkjednoznačnémuzáveru,žežalobežalobcu

nie je možné vyhovieť a preto rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o trovy konania, je nutné konštatovať, že žalovaný by mal podľa ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p. právo na účelne vynaložené trovy konania. Tieto mu však priznané neboli, nakoľko právo na ich
náhradu neuplatnil ani žiadne nevyčíslil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)