Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/296/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202510
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8514202510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, P.O.BOX 41 proti žalovanej: X. T., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom I. T., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom K.. K. O., vyšším
súdnym úradníkom Okresného súdu I. T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: V., o
zaplatenie 694,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 4C/106/2014-49 zo dňa 20.05.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o vyhlásení zmluvnej podmienky upravenej v bode 8.1 zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
02.03.2010 za neprijateľnú zmluvnú podmienku a súvisiaci výrok o trovách konania.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo
výške 51 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 14.12.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemáprávonanáhradutrovkonania.Zmluvnúpodmienkuupravenúvbode8.1.zmluvyorevolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.3.2010 týkajúcu sa záväzku dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru vo výške 79,99 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 48,48 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolvingu poskytnutý vyhlásil za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 4 ods. 1, § 4
ods. 2 písm. g) a i), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods.
3 a 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo
výške 694,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy a náhrady trov konania.

Žalovaná dňa 2.3.2010 podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorým žiadala žalobcu
o poskytnutie úveru vo výške 540,- eur. Žalobca dňa 4.3.2010 podpísal uvedenú žiadosť, teda tohto
dňa došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi
úver vo výške 540,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver 36 mesačnými splátkami, splatnými k 31.dňu v kalendárnom mesiaci po 30,66 eur. Zmluvná odmena za poskytnutie peňažných prostriedkov bola
dohodnutá na 563,76 eur, RPMN za úver činila 70,03 %, ročná úroková sadzba 70,03 %, priemerná
RPMN za úver 48,66 %. Ďalej je v zmluve uvedené, že žalobca poskytuje žalovanej revolving vo výške

309,05 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola dohodnutá na 426,79 eur s predpokladanou
RPMN po poskytnutí revolvingu 56,12 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 68,45 %. Na druhej
strany zmluvy, ktorá je formulárová, je v bode 8 upravená dohoda o poskytnutí služby, ktorou sa žalobca
zaväzuje povoliť žalovanému odklad najviac 3 splátok a žalovaná sa zaväzuje zaplatiť odplatu za
poskytnutie služby, a to vo výške 79,99 eur za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a

vo výške 48,48 eur za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu. Podľa karty klienta
bola žalovanej reálne vyplatená suma 460,01 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi dohodnutým úverom
a odmenou za povolenie odkladu splátok. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu 409,01 eur.

Podľa internetových zistení súdu priemerný ročný úrok z novoposkytovaných spotrebiteľských úverov
obchodnýchbánksdobousplácaniaod1do5rokovzverejnenýNárodnoubankouSlovenskapremesiac

marec 2010 bol vo výške 12,66 %.

Súd po preskúmaní okolností uzavretie úverovej zmluvy dospel k záveru, že účastníci uzavreli o zmluvu
o úvere a nie o zmluvu o revolvingovom úvere, ako je označovaná žalobcom v návrhu a na jeho listinách.
Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy o úvere poskytuje veriteľ peňažné prostriedky, ktoré sa

dlžník v zásade zaväzuje zaplatiť v presne určenom počte splátok s presne určenou výškou splátky,
kým na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale
aj nemusí) dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po
jeho splatení ho môže opakovane čerpať bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaný v
danom prípade podpísal tlačivo označené ako žiadosť o revolvingový úver, je zrejmé, že žalobca mu

poskytol peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v presne stanovenom počte splátok
s presne určenou výškou splátky. Tento názor podporuje aj samotná zmluva o úvere, keď napr. v
bode 8 upravujúcom možnosť poskytnutia odkladu splátok rozlišuje medzi odkladom splátky úveru a
splátky revolvingového úveru. Z predložených listinných dôkazov je pritom zrejmé, že žalobca vyplatil
žalovanému iba sumu, ktorú mal uhrádzať v rovnakých splátkach počas 36 mesiacov, ale neposkytol

mu okrem toho aj úverový rámec, teda revolvingový úver.

V zmluve o revolvingovom úvere chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o
výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj keby súd považoval údaj v
oznámení o schválenom úvere zo dňa 4.3.2010 o dátume splatnosti poslednej splátky úveru za údaj

o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z predložených dokladov, najmä zo zmluvy o úvere, súd
nemal preukázané, že by táto obsahovala aj údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a
iných poplatkov. Táto zmluva obsahuje iba výšku celkovej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná
istina, úrok a iné poplatky.

Absenciu týchto údajov zákon č. 258/2001 Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá. Za takéhoto stavu
súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda žalovaná
je povinná zaplatiť iba sumu, ktorú si požičala.

Z bodu 8 zmluvy o úvere, ktorý upravuje dohodu o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu
maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, vyplýva, že cenu za túto službu si žalobca započítal s
vyplatenými prostriedkami, teda o túto sumu znížil požičané finančné prostriedky. Odplata za odklad
splátok úveru bola dohodnutá vo výške 79,99 eur, čo predstavuje 87,05 % zo súčtu 3 splátok, odklad
ktorých by sa mal povoliť. Odklad splátok je dlžníkovi povolený bez schválenia veriteľa iba v prípade

dlhodobej nezamestnanosti alebo pri skončení jeho pracovného pomeru, v ostatných prípadoch sa na
odklad splátok vyžaduje schválenie veriteľa. Za povolenie odkladu splátok dlžník platí hneď pri uzavretí
zmluvy bez ohľadu na skutočnosť, či reálne požiada o odklad splátok, resp. či mu vôbec bude odklad
povolený. Dlžník teda platí za službu, ktorá mu v konečnom dôsledku ani nemusí byť poskytnutá, resp. o
ktorú ani nemusí požiadať a využiť ju. Dohoda o odklade splátok je pritom formulárová písaná drobným

čiernym písmom na sivom podklade, čo podstatne sťažuje jej čitateľnosť (aj keď sivý podklad mal
byť zrejme vyznačením, že ide o nejakú dohodu nad rámec úverovej zmluvy, resp. označením textu
samostatnej dohody, v konečnom dôsledku čierne písmená na sivom podklade sťažujú jej čítanie).Aj keď v tejto dohode je ustanovenie o tom, že táto nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, z
úradnej činnosti súdu je známe, že v drvivej väčšine je táto dohoda podpísaná, čo naznačuje, že aj
keď si žalobca do formuláru dohody uviedol uvedené ustanovenie, prakticky sú dlžníci smerovaní k

uzavretiu tejto dohody. Z úradnej činnosti súdu je známe, že odplaty za odklad splátok, ktorý nakoniec
dlžník ani nemusí využiť, resp. mu nemusí byť povolený, sa pritom pohybujú v rozpätí od cca 50 -
70 % sumy predstavujúcej súčet 3 splátok. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k
záveru, že takáto dohoda je neprijateľná, a teda neplatná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.

túto podmienku zároveň uviedol aj do výrokovej časti tohto rozsudku.
Súdu z úradnej činnosti je známe, že uvedená podmienka bola vyhlásená za neplatnú viacerými
rozsudkami súdov napr. č.k. 6C/55/2013 zo dňa 10.2.2014 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
3.6.2015. Rozsudok bol potvrdený KS v Prešove rozsudkom 20Co99/2014 zo dňa 31.3.2015.

Súd preto na jej neprijateľnosť musí prihliadať.

Ako už bolo uvedené, žalovaná doposiaľ uhradila celkovo sumu 409,01 eur a bolo jej vyplatených 460,01
eur, teda rozdiel, ktorý by mala doplatiť, predstavuje sumu 51 eur. Na zaplatenie tejto sumy preto súd
žalovanú zaviazal a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Dôvodom, aby súd nepriznal žalobcovi aj dohodnutý úrok z úveru je aj rozpor výšky úrokovej sadzby
s dobrými mravmi. Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v
obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy (12,66 % ročne) je možné žalobcom poskytnutú ročnú
úrokovú sadzbu vo výške 70,03 % považovať za úžernícku a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a
je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú, odporujúcu dobrým mravom. Takéto navýšenie úrokovej sadzby,

v danom prípade takmer 5-násobne, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované
za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa mravným princípom spoločenského poriadku, a teda
sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. je úlohou súdu, aby podľa

svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil,
či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej

istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá
všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke
úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.

Úrok takmer 5-násobne vyšší ako bol priemer porovnateľných úverov poskytovaný obchodnými bankami
podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch.

Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto má žalobca právo požadovať úroky z
omeškania. V čase vzniku omeškania žalovanej (t.j. k 14.12.2011) bola základná sadzba Európskej

centrálnej banky vo výške 1,00%, čiže v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinnom v čase
omeškania žalovanej môže žalobca požadovať úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší, ako
bola základná sadzba Európskej centrálnej banky. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zmysle
tejto právnej úpravy, súd mu priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške, a to zo sumy, na ktorej
zaplatenie zaviazal žalovanú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.“

Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o vyhlásení zmluvnej
podmienky za neprijateľnú podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal záver o

absencii náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Z čl. 7 ods.
7.1 zmluvy vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú
súčasť. Je nesporené, že zmluva zahrňuje ako svoju súčasť aj oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Údaj o konečnej splatnosti úveru vyjadrený dátumom splatnosti poslednej splátky je uvedenýv Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy. Zmluva o úvere je uzatvorená
na dobu neurčitú, kedy jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie
revolvingu.Údajokonečnejsplatnostiúverumáinformačnýcharakter,niejevšakzhľadiskapodstatných

náležitostí úverového vzťahu rozhodujúci. Údaj o dobe trvania sa pritom uvádza v čl. 4 ods. 4.5
zmluvných dojednaní zmluvy. Údaj o konečnej splatnosti je z materiálnej stránky údajom obsahovo
zhodným s údajom dátum splatnosti poslednej splátky. Tento údaj sa objektívne ani určiť nedá. Rovnako
nie je správny záver, že zmluva neobsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku
splátky. Tvrdenie o rozpisovaní splátky nemá oporu v zákone, toto tvrdenie navyše popiera význam

a uplatnenie iných jeho ustanovení. Spôsob výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
odporuje čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008. Zákon o spotrebiteľských
úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku
a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala
reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných
termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Zmluva obsahuje výšku splátky, termín jej

splatnosti ako aj počet splátok. Súčasťou zmluvnej dokumentácie odosielanej dlžníkovi je aj splátkový
kalendár, ktorý rozpis splátky obsahuje. Na základe zmluvy bol poskytnutý spotrebiteľský úver, a teda
na základe toho sa potom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 OZ má aplikovať vo veci posúdenia
odplaty za požičanie peňažných prostriedkov ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z..
Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy je v súlade s platnou právnou úpravou. V

súvislosti s posudzovaním predmetu plnenia a ceny za toto plnenie podľa Dohody o poskytnutí služby
je žalobca názoru, že ide o zložky vylúčené z testu neprijateľnosti podľa príslušnej právnej úpravy.
Predmet plnenia vyjadruje právo spotrebiteľa svojím rozhodnutím využiť odklad splatnosti splátok. Cena
plnenia je preto vylúčená z testu neprijateľnosti, lebo je vyjadrením ekonomickej stránky. Dohoda o
poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy

o RÚ, čo vyplýva z bodu 8. ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/
Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. Dohoda o poskytnutí služby
predstavuje individuálne dojednanie a jej ustanovenia nie je možné považovať za neprijateľné. Zákon
žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by povinnosť veriteľa ho poskytnúť ak o to dlžník
požiada, mala byť bezodplatná. Uzavretie dohody zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti zákonnej

regulácii. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie
návrhu aj v zamietnutej časti a zruší výrok o neprijateľnej podmienke alternatívne, aby rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaná ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10
ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 04.03.2010 je
spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na zmluvu
o úvere je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv, upravené jednak v
Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.), jednak v zákone o spotrebiteľských úveroch číslo 258/2001 Z. z..

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ)
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru.Podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§
43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Zmyslom zákonnej úpravy o
spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených

náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo
informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v zmluve údaj o konečnej splatnosti úveru uvedený nie je.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ je však tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy, pričom jeho

absencia v zmluve spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj musí byť
v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu
splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno
stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou
splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s

náležitosťou pod písm. i/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s
konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. g) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná
splatnosťúverumusíbyťurčenádátumovo,neprichádzadoúvahy.Uvedenieúdajaokonečnejsplatnosti
v listine označenej ako oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je postačujúce, nakoľko predmetnú
listinu nie je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie

veriteľa, ktoré žalovaný písomne neodsúhlasil a o jeho obsahu v čase podpisovania zmluvy nemal
vedomosť.

Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými

náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu a
žalovanej bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška,
počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k
istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená
tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Odvolací súd sa

stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o absencii tejto náležitosti v zmluve.

Argumentácia žalobcu uvedená v odôvodnení jeho odvolania poukazujúca na znenie smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nič nemení na
vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a na správnosti výkladu slovenskej právnej normy

aplikovateľnej v predmetnej veci.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že slovenský právny poriadok definuje precíznejšie a širšie
podmienky, ktoré musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou
spočívajúcou v tom, že bude úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez

úrokov a bez poplatkov, ako sa to stalo v predmetnej veci. Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym
právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon
č. 258/2001 Z.z.) rozširuje z dôvodov ochrany spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou
komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi. Tento zákon súd prvého stupňa
aj správne vyložil a niet dôvodu, aby výklad, ktorý súd prvého stupňa použil, nebol v predmetnej veci

aplikovateľný.Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm.
g) a i) v spojení s § 4 ods. 3 ZoSÚ bol správny.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj

bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,

Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“ .

V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa preto prvostupňový súd správne zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované
do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech

spotrebiteľa. Prvostupňový súd pritom dospel k záveru, že výška úrokov uvedená v zmluve o úvere je
v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu ich neprimeranosti.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť,
že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu

dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s
pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný
hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah
jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje

úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových
sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch,
ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti
dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška
zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Preto správne postupoval súd
prvého stupňa, ak za v rozpore s dobrými mravmi považoval úroky predstavujúce viac ako 100
% oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,66 % ročne, tak ako
to vyplýva z internetovej stránky NBS:<http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank. V tejto súvislosti odvolací súd
zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa

v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.

Zmluvne „dojednaný“ úrok za poskytnutý úver vo výške 70,03 % je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
viac ako päťnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy

o úvere. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo
1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde

spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“

Odvolateľ poukazuje na „vtesnanie sa“ do administratívneho limitu. Je však potrebné rozlišovať medzi
inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera nákladov).

Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná percentuálna miera
nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver. Nariadenie vlády
č. 238/2008 Z. z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali
neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania
dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 70,03 % je úplne drastická a

nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším
úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co
67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o
12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol
pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967

rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu
26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa považuje dohodu o poskytnutí služby - ,,odmena
za odklad splátok úveru“ vo výške 79,99 Eur zakotvenú v bode 8.1. zmluvy za neplatnú.

Žalobca stiahol pri vyplatení sumy úveru žalovanej odplatu vo výške 79,99 Eur za službu v zmysle
čl. 8 ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalobca nanútil žalovanej možnosť požiadať
o odklad maximálne troch splátok úveru. Žalobca si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy
bez ohľadu na to, či žalovaná bude mať o takúto „službu“ záujem alebo nie. Zmluvné dojednanie,

ktoré oprávňuje žalobcu na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie
služby, so splatnosťou tejto odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty
s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považuje odvolací súd za
neprijateľnúzmluvnúpodmienku,atedaneplatnúivzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka,pretože
je výrazne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Táto zmluvná odmena je neprimerane vysoká,

keďže jej suma presahuje 2,5 násobok výšky splátky úveru. Žalobca nemal právo na takúto odplatu,
a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalovanej na
poskytnutie úverovej sumy. Nie je rozhodujúce, či v konečnom dôsledku žalovaná možnosť odkladu
splátok využila alebo nie. Podstatnou je celková koncepcia poplatku za možnosť odkladu splátok,
ktorého výška je s ohľadom na výšku poskytnutého úveru zjavne neprimeraná vo vzťahu k „službe“,

ktorá má byť spotrebiteľovi za tento poplatok poskytnutá a slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa.

Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby
vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu nemala
možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a
vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA CLARO). V Zmluve o revolvingovom úvere v čl.8 je upravená „Dohoda o poskytnutí služby“. Už len jej samotné zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy
nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú
podmienku. Žalobca nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienila

žalovaná, resp. že žalovaná mala možnosť výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo nepodpíše, ak
chcela, aby jej bol zo strany žalobcu poskytnutý úver. Zo strany žalovanej nešlo o zakúpenú službu, ale
išlo o službu neprijateľne vymienenú žalobcom bez možnosti žalovanej rozhodnúť sa, či bude na takejto
dohode participovať, alebo nie.

Dohodaoposkytnutíslužbyjevedľajšímzmluvnýmdojednaním,dohodouovedľajšomplnení,čovyplýva
z jej zakotvenia v rámci textu formulárovej zmluvy o úvere ako aj zo samotnej skutočnosti, že dohoda
upravuje možnosť odkladu splátok, ktorými má byť splatený úver (hlavný predmet plnenia) poskytnutý na
základe predmetnej zmluvy o úvere, za účelom získania ktorého žalovaná vstúpila do zmluvného vzťahu
so žalobcom. Dohoda o poskytnutí služby preto podlieha prieskumu súdu podľa § 53 Občianskeho
zákonníka, keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia a poplatok vo výške 79,99 Eur teda

nie je cenou hlavného predmetu plnenia.

S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že výrok o vyhlásení predmetnej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú je správny.

Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná má povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu
poskytnutého úveru. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 460,01 Eur, pričom žalovaná splatila
sumu vo výške 409,01 Eur. Preto súd prvého stupňa rozhodol správne, ak žalobu v časti o zaplatenie
sumy prevyšujúcej 51 Eur s prísl. zamietol.

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku o
vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom
konaní úspešný nebol, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.