Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 28P/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715202067
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1715202067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinok,vkonanípredsudcomJUDr.PetromRajňákom,vprávnejvecistarostlivostisúduo

maloletédieťa:Z.L.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenákolíznymopatrovníkomÚradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: E. R., narodená
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX J., zastúpená JUDr. Nora Víglaská, advokátka, so sídlom Laurinská
18, Bratislava 811 01 a K. L., narodený 14.02.1986, bytom P. XXX, XXX XX F. o úprave práv a povinnosti
takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého Z. L., narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Z. L., narodeného XX.XX.XXXX od 11.11.2014 sumou
200 eur mesačne, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.

Zročné výživné za obdobie od 11.11.2014 do 30.04.2015 v sume 787 eur je otec povinný zaplatiť matke
spolu s bežným výživným v štyroch mesačných splátkach po 196,75 eur až do vyrovnania pod hrozbou
straty výhody splátok. Prvú splátku zaplatí otec v mesiaci máj 2015.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Z. L., narodeným XX.XX.XXXX bez obmedzenia po dohode
s matkou maloletého.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným na súd dňa 11.03.2015 domáhala, aby súd upravil rodičovské práva a
povinností k maloletému Z. L., narodenému XX.XX.XXXX. V návrhu žiadala, aby bol maloletý zverený
do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej žiadala, aby

súd zaviazal otca na platenie výživného v sume 200 eur mesačne, zročné výživné požadovala uhradiť v
30 eurových mesačných splátkach. Navrhovala, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každé
dvatýždnepodvehodinyzaprítomnostimatky.Návrhodôvodnilatým,žežilasotcommaloletého5rokov
v spoločnej domácnosti. V čase keď bola tehotná sa otec o ňu vôbec nezaujímal, po pôrode narúšal jej
situáciu stresom a apatiou. Nepracoval, neprejavoval žiaden záujem o rodinu, matka ho preto požiadala,
abyzospoločnejdomácnostiodišiel.Vpriebehukonaniamatkauviedla,žejeod01.03.2015zamestnaná
Y. C. N. J. R. v J., jej čistý mesačný príjem je 137,96 eur. Uviedla, že je na materskej dovolenke, pracuje

na polovičný úväzok, poberá dávky z poisťovne vo výške 600 eur, od mesiaca jún 2015 budú dávky
v sume 200 eur mesačne. Býva v byte, ktorý patrí manželovi jej matky, nájomné platí v sume 300 eur
mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému A. L., narodenému XX.XX.XXXX, od A. otca
dostáva 350 eur za mesiac. Pre maloletého Z. potrebuje mesačne tri balíky plienok, jeden stojí 14-15 eur.Ďalšie náklady na maloletého vyčíslila na 100 eur mesačne náklady na bývanie, 80 eur na stravu, 30 eur
na drogériu, 40 eur na hygienické potreby, 30 eur na oblečenie, 20 eur na lekársku starostlivosť, 40 eur
na uschovanie pupočníkovej krvi, 20 eur na hračky, 20 eur na benzín a 20 eur na výlety a detský kútik.

Celkové náklady na maloletého vyčíslila na 400 eur za mesiac. Matka potvrdila, že od otca maloletého
dostala výživné v sume 280 eur.

Právna zástupkyňa matky v priebehu konania uviedla, že výživné požadujú spätne odo dňa narodenia
maloletého. Podľa právnej zástupkyne matka nepodala návrh na určenie výživného skôr, preto, že na

dieťa bola úplne sama, mala povinnosti, k napísaniu návrhu sa dostala až keď k maloletému nemusela
tak často vstávať. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov si mohla právneho zástupcu dovoliť
až na termín pojednávania. Uviedla ďalej, že otec maloletého počas spoločného života s matkou zarábal
okolo 1000 eur mesačne. Podľa nej je otec schopný zarobiť vrátane tringeltov okolo 900 eur za mesiac.
Poukázala na to, že otec maloletého je mladý, zdravý človek, a mal by zarábať toľko, aby si mohol riadne
plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému. Poukázala na to, že otec na maloletého neprispieva ničím,

ani sa o neho osobne nestará.

Otec maloletého k veci uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky, hlavne čo sa týka určenia výživného, má
záujem stretávať sa so synom. Nemá problém s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky ani s tým, aby maloletého zastupovala a jeho majetok spravovala matka. Jeho predstava o

výživnom je do 100 eur. Náklady, ktoré matka uplatnila na maloletého spochybnil v položke stravovanie,
nesúhlasí s nákladmi na drogériu, podľa neho sú dostatočné náklady na drogériu v sume 10 eur
mesačne, 10 eur mesačne podľa neho stačí aj na ošatenie maloletého. Podľa neho sú náklady súvisiace
s uskladnením pupočníkovej krvi zbytočné. Náklady na hračky uzná v sume 10 eur mesačne, náklady
na benzín neuznal vôbec. Uviedol ďalej, že je zamestnaný v spoločnosti J. - H., mesačne zarába do 500

eur. Býva v byte, ktorý patrí jeho krstnej U. L., má tam izbu za 200 eur mesačne. Býva tam iba krstná,
občas sa zastavia bratranci. Spláca telefón v sume 16 eur mesačne, nemá auto, nemá žiadne pôžičky.
Dva mesiace pred súčasným zamestnaním pracoval v reštaurácii R. X. H., sú mu tam dlžní peniaze.
Ešte predtým pracoval u mamy na Záhorí majú tam distribúciu zeleniny. Uviedol, že chcel podnikať, ale
nevyšlo to. Matke maloletého zaplatil štyrikrát po 70 eur ako výživné. Otec uviedol, že spolu s tringeltami

vie zarobiť približne 700 eur za mesiac.

Kolízna opatrovníčka navrhla výživné vo výške 180 eur mesačne od narodenia maloletý, vzhľadom na
náklady, ktoré boli pri narodení maloletého, sumu ktorú otec poskytol by odrátala.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pracovnou zmluvou otca, výpisom z účtu
matky, rodným listom maloletého, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

Z výpovede účastníkov konania a rodného listu maloletého Z. L. mal súd preukázané, že maloletý Z.

L., narodený XX.XX.XXXX je synom K. L., narodeného XX.XX.XXXX a E. R., narodenej XX.XX.XXXX,
ktorí sú účastníkmi tohto konania.

Z výpovede matky maloletého mal súd preukázané, že matka maloletého má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletému A. L., narodenému 04.02.2005. Matka maloletého je zamestnaná na čiastočný

úväzok, mesačne zarobí od 100 do 130 eur.

Z výpisu účtu matky mal súd preukázané, že náklady matky súvisiace s bývaním sú 300 eur mesačne,
za pupočníkovú krv mesačne platí 34 eur.

Z výpovede otca a pracovnej zmluvy, ktorú otec predložil na pojednávaní mal súd preukázané, že otec
maloletého je zamestnaný v spoločnosti Nový háj ako čašník, zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú
so skúšobnou dobou tri mesiace. Hodinová mzda bola dohodnutá na 2,50 eur brutto. Z výpovede otca
mal súd ďalej preukázané, že otec býva u svojej krstnej, mesačne jej na bývanie platí 200 eur.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťazverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec a matka maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti. O maloletého sa stará jeho matka. Rodičia maloletého sa dohodli, že maloletý bude zverený

do osobnej starostlivosti matky, a že ho bude zastupovať a jeho majetok spravovať matka. Súd túto
dohodu rodičov akceptoval.

Pri určení výšky výživného súd v prvom rade zisťoval, či mala matka dôvody hodné osobitného zreteľa
pre ktoré nepodala návrh na určenie výživného skôr. Podľa názoru súdu mala matka po narodení

maloletého príliš veľa starostí na to, aby sa mohla zaoberať riešením situácie súdnou cestou, súd preto
akceptoval návrh na určenie výživného od narodenia maloletého, teda od XX.XX.XXXX.

Pri určení výšky výživného súd v prvom rade vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého. Náklady na
maloletého, ktoré uviedla v priebehu konania matka súd považuje za primerané vo všetkých kategóriách.

Primeranými nákladmi sú aj uskladnenie pupočníkovej krvi, podľa názoru súdu môže mať toto veľký
význam pre maloletého zo zdravotného hľadiska do budúcnosti. Námietky otca k jednotlivým položkám
k výživného súd považuje za neprimerané. Otec maloletého nemá absolútne predstavu o potrebách
maloletého a ani o finančných nárokoch na zabezpečenie jeho potrieb.

Podľa názoru súdu otec maloletého zarába dostatok finančných prostriedkov, na to, aby mohol platiť
výživné súdom v určenej výške. Súd sa stotožnil s názorom právnej zástupkyne matky podľa ktorého je
otec maloletého mladý, zdravý muž, ktorý môže pracovať a zarábať toľko peňazí, aby si mohol riadne
plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Matka maloletého je v súčasnosti na materskej dovolenke, napriek tomu pracuje na čiastočný úväzok.
Finančnézabezpečeniepotriebmaloletéhobytedamalovsúčasnostibyťvoväčšejmierenastraneotca.Pri určení zročného výživného súd od sumy zročného výživného odpočítal sumu 280 eur, ktorú otec
matke od narodenia maloletého preukázateľne zaplatil. Vzhľadom na súčasnú situáciu otca súd povolil
otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd povolil stretávať sa s maloletým bez obmedzenia po dohode s matkou maloletého. Pre maloletého
bude prospešné, aby sa s ním otec stretával čo najčastejšie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Pezinok, písomne, štvormo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého
druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo
dňa jeho doručenia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.