Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200074
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315200074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne O. H., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C., Z. XXXX/XX, zast. JUDr. Dušanom Sitarčíkom, Staničná 11, Humenné proti žalovanému O.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., U. XXXX/XX, t.č. bytom C., Z. XXXX/XX, o zrušenie spoločného nájmu
bytu takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje spoločný nájom účastníkov k bytu č. XXX, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží,
vchod XX, bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici Z. v C., postaveného na parcele CKN č. XXXX/
X, zapísaného na LV č. XXXX kat. územia C. a určuje, že ďalším nájomcom tohto bytu je žalobkyňa.

Žalovaný je povinný byt č. XXX, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží, vchod XX bytového domu
súpisné číslo XXXX, na ulici Z. v C., postaveného na parcele CKN č. XXXX/X, zapísaného na LV č.
XXXX vypratať a odovzdať žalobkyni v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 05.01.2015 domáhala proti žalovanému zrušenia spoločného nájmu
bytu z dôvodu, že manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené a zrušenie spoločného nájmu
bytu nie je možné dohodou.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že nemá kam ísť. V byte by mohli bývať so žalobkyňou
aj po rozvode manželstva, ak by sa na tom dohodli tak, že by si byt rozdelili, alebo že by žalovaný z
bytu odchádzal, pokiaľ tam príde žalobkyňa.

Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v C. č. k. XXP/XXX/

XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Z tohto rozsudku súd
zistil, že na čas po rozvode zveril súd mal. deti O. H., nar. XX.XX.XXXX, O. H., nar. XX.XX.XXXX a O.
H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti žalobkyne. Žalovaného ako otca zaviazal prispievať na
výživu mal. detí na mal. O. mesačne po 70 eur, na výživu mal. O. mesačne po 60 eur a na výživu mal. O.
mesačne po 50 eur s tým, že styk žalovaného s mal. deťmi ponechal neobmedzený. V čase rozvodového
konaniauzavreližalobkyňaažalovanýakonájomcoviasMestomC.akoprenajímateľomzmluvuonájme
bytu č. XXXX/XXXX/XXXX d. č. X/XXXX, na základe ktorej Mesto C. ako výlučný vlastník nehnuteľnosti

prenajal žalobkyni a žalovanému do užívania byt č. XXX na ul. Z., súp. číslo XXXX, orientačné číslo XX
na dobu určitú a to do XX.XX.XXXX. Zmluva o nájme bytu bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX a manželstvo
účastníkov rozvedené dňa XX.XX.XXXX. Na základe toho súd mal za to, že medzi účastníkmi vznikol
spoločný nájom bytu, pričom z výsluchu oboch účastníkov bolo tiež zistené, že po rozvode manželstvasa účastníci nedohodli, kto z nich bude ďalej tento byt užívať a nedohodli sa teda na zrušení spoločného
nájmu k tomuto bytu. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa sa pre nezhody v manželstve a
správanie sa žalovaného odsťahovala zo spoločnej domácnosti už v septembri 2014 s deťmi a od tej

doby prebýva u svojich rodičov v dva a pol izbovom byte, kde spolu s rodičmi žije aj jej brat a to v
stiesnených pomeroch. Napriek tomu, že opustila spoločnú domácnosť, úhrady za služby spojené s
užívaním bytu a nájomné platí žalobkyňa a aj rok pred rozvodom manželstva platila tieto úhrady sama,
pretože žalovaný podľa žalobkyne nikdy ničím neprispel na úhradu za nájomné a služby spojené s
užívaním bytu. Na čas po rozvode bolo určené výživné v celkovej sume 180 eur pre všetky tri deti,

pričom podľa žalobkyne žalovaný zaplatil výživné iba raz a to v decembri 2014, kedy poslal žalobkyni
200 eur s tým, že 20 eur po odpočítaní výživného je na nájomné. Od uvedenej doby žalovaný neplatí
výživné pre mal. deti a neplatí ani nájomné, ani úhradu za služby spojené s užívaním bytu napriek tomu,
že v tomto byte žije.

Toto tvrdenie žalobkyne žalovaný nepoprel. Poukázal na to, že nemá kam ísť, nemá dostatočne vysoký

príjem, aby si zabezpečil vlastné bývanie, a preto nesúhlasí so žalobou a so zrušením spoločného nájmu
bytu. Podľa žalovaného by žalobkyňa aj žalovaný mohli žiť v byte naďalej aj po rozvode manželstva, ak
by si reálne rozdelili bývanie v tomto byte, resp. uviedol, že ak by žalobkyňa prišla do bytu s deťmi v
čase, keď by tam ona sa zdržiavala, on by odišiel z bytu preč. Taktiež nepoprel, že mešká so zaplatením
výživného, ale iba pár dní za mesiac január chce túto sumu vyrovnať a nepoprel ani to, že neplatí úhradu

za služby spojené s užívaním bytu a nájomné. Nesúhlasil však s tým, aby súd zrušil spoločný nájom k
tomuto bytu a zaviazal ho k vyprataniu bytu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku poukazujúc na
to, že za takú krátku dobu nemá kam ísť. Má síce matku, ktorá žije v rodinnom dome, avšak v okrese
S. D. H. a nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby dochádzal z tohto miesta do práce.

Žalobkyňa trvala na podanej žalobe a nesúhlasila s tým, aby byt po rozvode užívali spoločne so
žalovaným naďalej a to najmä preto, že počas spolužitia v tomto byte dochádzalo k vážnym nezhodám
medzi manželmi, k agresívnemu správaniu sa žalovaného pod vplyvom alkoholu vo vzťahu k nej,
za čo bol aj právoplatne odsúdený. Predložila do konania rozsudok Okresného súdu Humenné, č.
k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo

spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu
k žalobkyni, za čo mu bol uložený aj trest odňatia slobody v trvaní X mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní XX mesiacov. Žalobkyňa predložila do konania aj ďalšie listinné
dôkazy svedčiace o tom, že počas spolužitia mala so žalovaným vážne problémy, ktoré vyplývajú z
jeho agresívneho správania voči nej, v dôsledku čoho musela nakoniec opustiť spoločnú domácnosť

ešte pred rozvodom manželstva. Z potvrdenia OO PZ SR C. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že
dňa XX.XX.XXXX podala žalobkyňa na OO PZ SR C. oznámenie o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, v ktorom uviedla, že v uvedený deň jej žalovaný spôsobil zranenia, keď ju sotil na
posteľ a chytil ju rukami. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného OO PZ SR C.
dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný bol dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. vykázaný zo spoločného

obydlia ohrozenej osoby žalobkyne s tým, že musel odovzdal kľúče od spoločného obydlia policajtovi.
Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok, ktorý vydal Okresný úrad C., odbor všeobecnej vnútornej
správy C. dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť dňa XX.XX.XXXX okolo XX.XX hod. v mieste
bydliska na ul. Z., keď hrubým spôsobom sa vyhrážal a vulgárne nadával manželke, t.j. žalobkyni, za čo

mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur. Rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z ďalšieho
rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného Okresným úradom C. dňa XX.XX.XXXX súd zistil,
že žalovaný sa opätovne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to dňa XX.XX.XXXX o
XX.XX hod., keď opäť sa vulgárne vyhrážal a nadával žalobkyni, za čo mu bola uložená pokuta vo výške
10 eur. Rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok

vydaného Okresným úradom C. dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX
bolo zistené, že žalovaný sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dňa XX.XX.XXXX,
keď sa vyhrážal žalobkyni a vulgárne jej nadával, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur.

Žalovaný pravdivosť týchto správ a výpoveď žalobcu nepopieral.

Súd si vyžiadal stanovisko k žalobnému návrhu aj od vlastníka bytu Mesta C. s tým, komu doporučuje
ponechať vo výlučnom nájme byt, na čo Mestský úrad C. v stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, žepredmetný byt doporučuje ponechať vo výlučnom nájme O. H., ktorá platí nájomné a služby spojené s
užívaním bytu a taktiež jej boli zverené do starostlivosti nezaopatrené deti.

Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd
na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z

manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o zrušení spoločného
nájmu bytu, preto o tomto žalobnom návrhu rozhodoval súd. Po vykonanom dokazovaní súd dospel
k záveru, že žalobný návrh je dôvodný a spoločný nájom k predmetnému bytu zrušil s tým, že
rozhodol zároveň, že ďalším nájomcom a výlučným nájomcom tohto bytu je žalobkyňa. Zároveň zaviazal

žalovaného vypratať predmetný byt v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nepriznal
žalovanému bytovú náhradu z dôvodu, že správanie sa žalovaného počas trvania manželstva, ale aj po
rozvode manželstva vo vzťahu k žalobkyni bolo v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi,
v dôsledku čoho je žalobkyňa spolu s tromi mal. deťmi už dlhú dobu v nevyhovujúcich podmienkach u
svojich rodičov. Prihliadol súd aj na tú okolnosť, že žalovaný dlhodobo neplatí žiadne nájomné, úhradu

za služby spojené s užívaním bytu. V byte pritom býva, neplatí ani výživné, ktoré mu súd stanovil v
rozsudku o rozvode manželstva. Práve toto považoval súd na okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by žalovanému nemala byť priznaná bytová náhrada po zrušení spoločného nájmu bytu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p. tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov právo

na náhradu trov konania a to napriek tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná. Prihliadol na nízky
príjemžalovaného,jehožiadosťooslobodenieodsúdnychpoplatkovskutočnosť,žežalovanémunebola
priznaná bytová náhrada a že jeho sociálne pomery odôvodňujú použitie ustanovenia § 150 O.s.p. v
prípade rozhodnutia o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.