Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/348/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713210778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713210778.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky I. J., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX, zastúpenej
JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska
20 proti odporkyni Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, zastúpenej
JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce

zo dňa 11.3.2015 č.k. 16C/151/2013-134 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva
náhradu trov prvostupňového konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a odporkyňu zaviazal zaplatiť
navrhovateľke trovy konania za právne zastúpenie advokátom v sume 250,42 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (správne uznesenia).

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že navrhovateľka sa návrhom domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku sp.zn. 3C/1338/2012 vydaného Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012 z

dôvodu, že všeobecný súd bol v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa vylúčený z rozhodnutia
vo veci týkajúcej sa poistenia u odporkyne, vzhľadom na rozhodcovskú doložku v poistnej zmluve,
ktorá upravila, že o všetkých nárokoch poistnej zmluvy bude rozhodovať iba rozhodcovský súd. Súd
prvého stupňa ďalej konštatoval, že podaním zo dňa 17.2.2015 navrhovateľka vzala návrh v celom
rozsahu späť s poukazom na to, že uznesením Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 15.11.2014 bol zrušený
rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.1.2012. Na základe toho, že takýmto postupom odpadol predmet

sporu bez zavinenia navrhovateľky, založil svoje rozhodnutie o trovách konania na ust. § 146 ods. 2
vety druhej O.s.p. V nadväznosti na to uzavrel, že návrh bol podaný dôvodne a navrhovateľka ho vzala
späť z dôvodu nie jej zavinením, keďže následne bol rozhodcovský rozsudok zrušený uznesením zo dňa
5.11.2014. Mal za to, že pokiaľ odporkyňa podala návrh na Arbitrážny súd Košice a na základe jej návrhu
bolo týmto arbitrážnym súdom vydané rozhodnutie - rozsudok zo dňa 19.1.2012, týmto správaním
spôsobila,ženeskôrpopodaníodporuprotitomutorozsudkuarbitrážnehosúduboltentozrušený.Ztoho

vyvodil, že navrhovateľka v tomto konaní zobrala návrh späť pre správanie odporkyne, ktoré spočívalo v
tom, že táto podala návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku. Priznané trovy konania aj položkovite
vyčíslil.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa. Táto žiadala napadnuté uznesenie zmeniť vo výroku
o trovách konania a navrhovateľku zaviazať nahradiť trovy konania odporkyni v sume 383,06 eur. V

odvolaní uviedla, že argumentáciu súdu prvého stupňa o trovách konania považuje za absurdnú. Má
za to, že z konštrukcie ust. § 146 ods. 2 poslednej vety O.s.p. nepochybne vyplýva, že okolnosťou,ktorá oprávňuje súd zaviazať na náhradu trov konania odporcu je záver, že k späťvzatiu návrhu došlo
pre správanie sa odporcu a návrh bol podaný dôvodne. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z
procesného hľadiska. Má za to, že súd pri rozhodovaní o trovách konania opomenul vziať do úvahy

skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý navrhovateľka vzala návrh späť bolo to, že bol zrušený rozhodcovský
rozsudokinýmoprávnenýmorgánomnežsúdom.Toboldôvod,prektorýnavrhovateľkavzalanávrhspäť
tak, ako to vo svojom späťvzatí aj uviedla. Z uvedeného vyvodzuje, že dôvodom pre zastavenie konania
bola skutočnosť, že odpadol samotný predmet konania. Má za to, že zrušenie rozhodcovského rozsudku
zo strany Arbitrážneho súdu Košice nemožno vyhodnotiť ako správanie sa odporkyne, keďže táto nijaký

podnet na zrušenie rozhodcovského rozsudku nedala, naopak takýto dôvod podala navrhovateľka tým,
že podala proti rozhodcovskému rozsudku odpor. Z uvedeného vyvodzuje, že absentuje zákonný dôvod
prepriznaniepovinnostiplatiťtrovykonaniaodporcovi.Mázato,žeprávenavrhovateľkapodanímsvojho
odporu zavinila zrušenie rozhodcovského rozsudku. Má teda za to, že navrhovateľka jednoznačne
zavinila zastavenie konania.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila navrhovateľka. Táto žiadala uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že podala
návrh proti odporkyni o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorým Arbitrážny súd Košice ju zaviazal
uhradiť odporkyni v lehote 5 dní odo dňa jeho doručenia sumu 51,45 eur a trovy konania vo výške
276,00 eur. Z toho vyplýva, že náklady, ktoré mala zaplatiť z titulu predmetného arbitrážneho rozhodnutia

spolu predstavovali sumu 348,00 eur. Toto rozhodnutie teda smerovalo k tomu s prihliadnutím na výšku
príslušenstva, aby z jej strany nebol podaný odpor a tým by došlo k odopretiu práva na spravodlivý
proces. Práve preto nepodala proti rozhodnutiu odpor, ale iba námietky proti nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu. Svoj návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku teda podala v dôsledku
právnejneistoty.Dňa5.11.2014jejbolodoručenérozhodnutierozhodcovskéhosúdu,ktorýmbolzrušený

rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.1.2012, čím odpadol predmet sporu. Poukázala na závery Uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf 2/2011, podľa ktorého pri posudzovaní trov konania v spojení s ust. §
146 ods. 2 vety prvej O.s.p. je všeobecný súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil,
že konanie sa muselo zastaviť. K zastaveniu konania mohlo dôjsť v dôsledku procesného zavinenia
niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov zastavenia konania pre späťvzatie

žaloby, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, čo zakladá právo
navrhovateľky na náhradu trov konania. Ďalej uviedla, že v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti
platí, že žiaden z účastníkov nemá náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú iba dve
výnimky vyplývajúce z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Uviedla, že za žiadnych okolností nemohla predpokladať
tak, ako to tvrdí odporkyňa, že na základe jej námietky arbitrážny súd zruší predmetné rozhodnutie,

keďže jednak nezaplatila súdny poplatok a ani ju na túto povinnosť nikto nevyzval, pričom z poučenia
vyplýva, že podmienkou prihliadnutia na odpor je zaplatenie poplatku vo výške 72,00 eur. Na základe
toho žiada uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania podľa

§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
na základe toho dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je sčasti dôvodné. Súd prvého stupňa založil
svoj záver o tom, že zastavenie konania zavinila odporkyňa na základe dôvodov, ktoré nemajú oporu
v obsahu spisu.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ods. 2, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť

trovy konania odporca.

V cit. zákonných ustanoveniach je upravené rozhodovanie o trovách konania účastníkov v prípade, ak
toto skončilo jeho zastavením. V § 146 ods. 1 písm. c/ je upravená základná zásada, podľa ktorej v
prípade zastavenia konania nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania právo. Výnimky

z tejto zásady sú uvedené v ods. 2, ktorý sa aplikuje za situácie, pokiaľ možno vyvodiť záver o tom, že
niektorý z účastníkov zavinil zastavenie konania, resp. v prípade, ak bol dôvodne podaný návrh zobratý
späť pre správanie sa odporcu. Z dôvodov prvostupňového uznesenia vyplýva, že súd dospel k záveru,že navrhovateľka v tomto konaní zobrala návrh späť pre správanie sa odporcu, ktoré spočívalo v tom,
že tento podal návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku na arbitrážny súd.

Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku odporkyne spočívajúcu v tvrdení, že
takto označené správanie odporkyne nemožno považovať za postup, ktorým by uspokojila nárok
navrhovateľky.Zatakýtopostuptotižmožnopovažovaťibakonaniaodporkyne,ktorýmby tátouspokojila
nárok uplatnený v konaní a za takejto situácie navrhovateľke neostáva iné, než návrh zobrať späť,
keďže v opačnom prípade by došlo v meritórnom rozhodnutí k jeho zamietnutiu. Musí teda ísť o konanie,

ktoré má priamy vplyv na odpadnutie predmetu konania. Iba v takomto prípade možno uzavrieť, že
navrhovateľka zobral a dôvodne podaný návrh späť pre správanie sa odporkyne. S poukazom na tieto
závery nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, ktorý za takéto konanie odporkyne označil
skutočnosť, že táto podala návrh na rozhodcovské konanie. Skutočnosť , že konanie bolo zastavené
v dôsledku zrušenia rozhodcovského rozsudku samotným rozhodcovským súdom možno vyhodnotiť
ako skutočnosť vyvolávajúcu záver, že došlo k odpadnutiu predmetu konania bez priamej súvislosti

so zavinením ktoréhokoľvek z účastníkov a za takejto situácie je namieste rozhodnutie súdu o trovách
konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a žiadnemu z

účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom na oboma účastníkmi prednesené odvolacie návrhy možno uzavrieť, že každý z nich bol v
odvolacom konaní čiastočne úspešný, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznal
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.