Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715010201
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7715010201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.

Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. októbra 2015, v trestnej
veci obžalovaného J. U., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn.
3T/55/2015 zo dňa 7. 7. 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Rozhodujúc vo veci sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. u k l a d á obžalovanému J. U., nar. XX. X. XXXX

v J. podľa § 211 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 54 Tr. zák. trest povinnej
práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/55/2015 zo dňa 7. 7. 2015 bol obžalovaný J. U.
uznaný vinným z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3
písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako zákonný zástupca mal. Q. U., nar. XX.. XXXX, ku ktorej má povinnosť dbať o jej všestranný
vývoj, sústavnú a dôslednú starostlivosť o jej výchovu a výživu vyplývajúcu z ustanovení Zákona o

rodine, tieto svoje zákonné povinnosti vychovávať dieťa závažným spôsobom zanedbával najmä tým,
že nezabezpečil, aby školu riadne navštevovala a umožnil jej tak viesť záhaľčivý život, v dôsledku čoho
ako žiačka Základnej školy v Z. v školskom roku 2013/2014 v období od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014
vymeškalamal.Q.369neospravedlnenýchvyučovacíchhodínaakožiačkaZákladnejškolysmaterskou
školou v X. v školskom roku 2014/2015 v období od 22. 10. 2014 do 18. 2. 2015 vymeškala mal. Q. 10
neospravedlnených vyučovacích hodín.

Za to bol podľa § 211 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm.
m/ Tr. zák. odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný J. U., ktoré aj bližšie písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že jeho dcéra mal. Q. U. mu bola zverená do výchovy v roku
2006, pretože jej matka sa o ňu nestarala a hrozilo jej, že bude umiestnená do detského domova.Uviedol ďalej, že v prípade uloženia nepodmienečného testu by dcéra bola umiestnená do ústavnej
výchovy a trest by v prvom rade postihol jeho dcéru.

Nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny a účel trestu by v jeho prípade bol naplnený
trestom s podmienečným odkladom, resp. iným druhom trestu.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podaného odvolania súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Obžalovaný J. U. na hlavnom pojednávaní dňa 7. 7. 2015 učinil vyhlásenie podľa § 257 Tr. por., že je

vinný zo spáchania žalovaného skutku. Následne okresný súd prijal v zmysle § 257 ods. 7, 8 Tr. por.
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný a že dokazovanie bude vykonané len vo vzťahu k výroku o treste.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval okresný súd v súlade s ustanovením
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy významné pre

rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak k správnym
skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil zákonné a správne odôvodnenie napadnutého rozsudku a
nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd zavinenie obžalovaného aj

správne odôvodnil.

Správne a v súlade so zákonom zistený skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie
obžalovaného správne kvalifikoval ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.
1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný J. U. z
nedbanlivosti vydal osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil
viesť záhaľčivý život a taký čin spáchal závažnejším spôsobom.

Vzhľadom na uplatnené námietky v písomných dôvodoch odvolania krajský súd považuje za potrebné
uviesť tieto skutočnosti.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti, poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného J. U. krajský súd zistil jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť.

Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. vyhodnotil súd tú skutočnosť, že obžalovaný
sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval.Priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. je potrebné vidieť v tom, že obžalovaný bol už za
trestný čin odsúdený.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na vyššie uvedený pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností a vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. podľa ktorého, ak je pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnaký, neprichádza do úvahy zvyšovanie a znižovanie
hranice súdom ustanovenej trestnej sadzby. Súd je povinný v rámci rozpätia príslušnej trestnej

sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona práve výmerou uloženého trestu vyjadriť mieru
závažnosti zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

V danej veci je potrebné uviesť, že mal. Q. U. bola zverená do výchovy otca, ktorý sa o maloletú staral od
jej narodenia a pomáha matke so starostlivosťou o ďalšie 3 maloleté deti, ktoré boli zverené do výchovy
matky.

Je síce pravdou, že obžalovaný J. U. už bol doposiaľ súdne trestaný, avšak odvolací súd zobral do úvahy
aj ostatné zákonné kritériá uvedené v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. o stanovení druhu a výmery trestu,
ktoré sú spôsobom spáchania činu, jeho následok, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Krajský súd berúc do úvahy všetky uvedené kritériá dospel k záveru, že o splnenie uvedeného trestu
podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je potrebné obžalovanému uložiť trest povinnej práce vo výmere 250 hodín.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného J. U. rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.