Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608218218
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7608218218.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí, s.r.o. IČO: 4560084618,
so sídlom Košická 56, Bratislava zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova
12, Bratislava, proti povinným: 1/D.I. X., V.. XX.XX.XXXX, K. K. XX (O. XX.XX.XXXX), X/ R. X., V..
XX.XX.XXXX, K. K. XX, X/ R. X., V.. XX.XX.XXXX, Q. X, T. V. L., X/ F. P., V.. XX.XX.XXXX, K. K. XX,
vedenejusúdnehoexekútoraJUDr.MichalaBulka,sosídlomexekútorskéhoúraduvPoprade,Námestie

sv. Egídia 95 pod sp. zn. EX 1658/2008, o vymoženie 356,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil povinnosť oprávnenému nahradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,61 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že dňa 17.12.2008 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora na
udelenie poverenia pre vymoženie istiny 10.740,- Sk s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým
je platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.08.1993 sp.zn. Ro/992/93,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.09.1993. Súd prvého stupňa vydal poverenie
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie dňa 30.12.2008. Dňa 01.08.2014 bolo súdu doručené

podanie povinných v druhom a treťom rade, ktorým vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku
vymáhaného v exekúcii. Súd vzhľadom na jeho obsah posúdil podanie povinných ako návrh na
zastavenie exekúcie.

Po citácii ustanovení § 57 ods.1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( v ďalšom texte aj: „Exekučný poriadok“) dospel

k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.08.1993 (právoplatný a vykonateľný dňa 21.09.1993)
bol podaný u súdneho exekútora dňa 03.07.2008, a to v čase, keď už bol nárok priznaný exekučným
titulom premlčaný, pretože ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§110 ods.1 veta prvá
Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že povinnosť povinných plniť vznikla dňa 21.09.1993

a k premlčaniu práva oprávneného došlo uplynutím desať ročnej premlčacej lehoty dňa 21.09.2003.
Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný až po uplynutí tejto lehoty dňa 03.07.2008. Súd je povinný
na vznesenú námietku premlčania prihliadať z úradnej povinnosti. Túto námietku súd vyhodnotil ako
dôvodnú a exekúciu zastavil, pretože vo veci je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V
odôvodnení ďalej konštatoval, že exekúciu zastavil aj voči povinnému v prvom rade, pretože z obsahu
súdneho spisu zistil, že tento zomrel dňa 29.11.2011, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Dedičské konanie po povinnom v prvom rade bolo zastavené pre bezmajetnosť v zmysle ustanovenia
§ 175h ods.1 O.s.p.O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods.1 Exekučného
poriadku, keď vyslovil záver, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, lebo pri náležitej opatrnosti

mohol predvídať dôvod, pre ktorý môže dôjsť k jej zastaveniu, keďže v čase, keď podával návrh
na vykonanie exekúcie, musel mať vedomosť o tom, že vymáhaný nárok je už premlčaný. Trovy
exekúcie v sume 63,61 eur pozostávajú z odmeny súdnemu exekútorovi v sume 33,19 eur (§ 14 ods.1
vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov za výkon exekučnej činnosti), z náhrady
hotových výdavkov v sume 19,82 eur za poštovné podľa § 22 citovanej vyhlášky a z DPH 10,60 eur.

Nepriznal súdnemuexekútorovináhraduzatelekomunikačnépoplatkyzdôvodu,žetietovkonaníneboli
preukázané.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v
zmysle ustanovenia § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p. a postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá

možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.). Vytýkal súdu prvého stupňa, že súdom
nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k vznesenej námietke premlčania. Ďalej namietal nesprávne právne
posúdenie súdom prvého stupňa, ak súd dospel k záveru o premlčaní nároku v celom rozsahu. V tej
súvislosti poukázal na ust. § 100 ods. 1 prvá a druhá veta Občianskeho zákonníka, § 110 ods. 1, 3
a § 112 Občianskeho zákonníka ako aj judikatúru všeobecných súdov Slovenskej a Českej republiky,

podľa ktorých možno uzavrieť, že na základe právoplatne priznaného práva platobným rozkazom
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.08.1993, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 21.09.1993 došlo k premlčaniu istiny, nakoľko ubehla desať ročná premlčacia doba ustanovená v §
110 ods.1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ však ide o úroky zákon výslovne rozdeľuje situáciu, kedy sa
úroky premlčujú, a to na základe skutočnosti, kedy došlo k ich zročnosti. V prvom prípade, ak zročnosť

úrokov nastala po právoplatnosti rozhodnutia - exekučného titulu, platí trojročná premlčacia doba. V
druhom prípade, ak zročnosť úrokov nastala do právoplatnosti rozhodnutia - exekučného titulu, platí
desať ročná premlčacia doba, čo znamená, že tieto úroky sa premlčujú spolu s istinou. Zákon však v
prvom prípade nechcel opomenúť skutočnosť, že ak si oprávnený (veriteľ) uplatní právo v premlčacej
dobe na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, od tohto momentu

počas konania premlčacia doba neplynie ( § 112 Občianskeho zákonníka). Nakoľko od vykonateľnosti
exekučného titulu sa úroky v zmysle citovanej právnej úpravy premlčiavali v trojročnej lehote, nemohla
logicky v dôsledku uplatnenia práva oprávneného podaním návrhu na vykonanie exekúcie dôjsť k
premlčaniu úrokov, ktorých zročnosť nastala tri roky spätne od podania tohto návrhu, nakoľko týmto
momentom prestala premlčacia doba plynúť. Oprávnený preto vyslovil názor, že je potrebné rozlišovať

moment zročnosti úrokov, tak ako to judikovali vo svojich rozhodnutiach slovenské aj české súdy. V
súlade s označenou právnou úpravou, úroky, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného
titulu, teda odo dňa 22.09.1993 sa tieto v súlade s citovanou právnou úpravou premlčujú v trojročnej
premlčacej dobe, a teda právo oprávneného na vymoženie 6 % úroku zo sumy 356,50 eur od 22.09.1993
do 16.12.2004 je premlčané. Keďže nie všetky úroky sa doposiaľ stali zročnými a oprávnený podal návrh

na vykonanie exekúcie dňa 17.12.2007, kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného a k spočívaniu
premlčacej doby, úrok vo výške 6 % ročne z priznanej istiny od 17.12.2004 do zaplatenia premlčaný nie
je. Záverom preto oprávnený uviedol, že nárok oprávneného v časti úroku vo výške 6 % ročne zo sumy
356,50 eur od 17.12.2004 do zaplatenia premlčaný nie je a vymoženie uvedeného úroku je dôvodné. Z
uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Povinný v druhom až štvrtom rade sa k opravnému prostriedku oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2

O.s.p.,pretoženejdeovecpodľa§214ods.1O.s.p.,naprejednanie ktorejjepotrebnénariadiťodvolacie
pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods.2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na

doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti zastavenia exekúcie z dôvodu premlčania
právaoprávneného,atovčastiistinyakoajúrokovzomeškania,zasituácie,keď oprávnený vpodanomodvolaní uznal premlčanie jeho nároku na zaplatenie istiny, ako aj úrokov z omeškania do 16.12.2004.
Sporným tak zostalo premlčanie jeho nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % p.a.
zo sumy 356,50 eur ( t.j. už premlčanej istiny) od 17.12.2004 do zaplatenia. Okrem toho predmetom

odvolacieho konania je posúdenie námietky oprávneného o odňatí možnosti konať pred súdom, pretože
mu súd neumožnil vyjadriť sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie a k vznesenej námietke
premlčania.

Odvolací súd z predloženého spisu súdu prvého stupňa zistil, že exekučným titulom je platobný

rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.08.1993 sp. zn. Ro/992/93, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.09.1993, ktorým bola uložená povinnosť povinným v prvom a
štvrtom rade zaplatiť oprávnenému Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom Suché mýto 4, Bratislava sumu
10.740,- Sk ( t.j. 356,50 eur pri konvernom kurze 30,1260 Sk/ 1,- euro) so 6 % úrokom od 17.07.1993
do zaplatenia a trovy konania vo výške 528,- Sk ( 17,52 eur) s tým, že zaplatením jedného z odporcov
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého (ostatných) odporcu (- ov).

Exekučnékonaniesazačalodňa03.07.2008,kedybolsúdnemuexekútorovidoručenýnávrhpôvodného
oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods.2 Exekučného poriadku).

Súd prvého stupňa vydal dňa 30.12.2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi poverenie č.

5810033038*, v exekučnej veci oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 so sídlom
Suché mýto 4, Bratislava, zast. JUDr. Petrom Herzegom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Iljušinova
1042/12 proti povinným: 1/. D. X., V.. XX.XX.XXXX, K. K. XX, X/ R. X.B., V.. XX.XX.XXXX, K. K. XX, X/
R. X., V.. XX.XX.XXXX, E., X/ F. P., V.. XX.XX.XXXX, K. K. XX, a to na vymoženie uloženej povinnosti
istiny 10.740,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 17.07.1993 do zaplatenia a trov konania 528,- Sk

ako aj trov exekúcie. V priebehu konania na základe návrhu na pripustenie zmeny oprávneného v
exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11.07.2014 č.k. 15Er/679/2008-29 pripustil
zmenu účastníkov konania tak, že namiesto pôvodného oprávneného sa oprávneným stala spoločnosť
Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava. Dňa 01.08.2014 bol súdu prvého stupňa
doručený návrh povinných v prvom, druhom, treťom a štvrtom rade na zastavenie exekučného konania,

z obsahu ktorého vyplýva, že povinný v prvom rade zomrel dňa 29.11.2011 a povinný v druhom, treťom
a štvrtom rade vznášajú námietku premlčania vymáhaného nároku, odôvodnenú tým, že oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 28.11.2007, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej desať ročnej
premlčacej doby (táto oprávnenému uplynula v roku 2003).

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa keď k uznaniu došlo; ak
bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, po nej plynie premlčacia doba od plynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods.3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak

však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba len pokiaľ ide
o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v trojročnej lehote sa nepremlčujú tie práva na
úroky, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím za dobu minulú, t.j. zročnosť ktorých nastala do

právoplatnosti rozhodnutia súdu, nakoľko tieto sa premlčujú v desať ročnej lehote. Naproti tomu úroky,
ktorých splatnosť nastala až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa premlčujú v lehote troch rokov.
Zároveň ale platí, že ak dôjde k premlčanou pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu, nie je
možné priznať toto príslušenstvo pohľadávky za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.04.2006 sp.zn. 32 Odo/466/2004).

Z uvedeného vyplýva, že po premlčaní istiny sa všetky úroky z omeškania premlčia spolu s istinou,
pretože iný výklad by mal praktický následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného
záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom ( môže vyplývaťzo zmluvy alebo zo zákona), by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie
hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň
bynebolrešpektovaný jedenzozákladnýchprincípov súkromnéhopráva„vigilantibusiurascriptasunt“,

t.j. bdelým patrí právo.

Aksadlžníkmôžebrániťnámietkoupremlčaniaprotisplneniuhlavnéhozáväzku,týmviacsamôžebrániť
námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia
premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2005). Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 1 Cdo 157/2009 uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením
dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň,
v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť
premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

Opačný výklad by viedol k záveru, že za každý deň omeškania malo vzniknúť veriteľovi nové právo na
úrok z omeškania, čím by bolo vo svojich dôsledkoch v rozpore so zákonom popreté, že by povinnosť
platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom
pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala
vedľajší záväzkový právny vzťah. V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 21.09.1993, uplynutím desať ročnej premlčacej lehoty dňom 21.09.2003 sa právo
priznané týmto exekučným titulom premlčalo a rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané
týmto exekučným titulom, ktorých splatnosť nastala či už ku dňu právoplatnosti platobného rozkazu
alebo po jeho právoplatnosti. Preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany povinných
niejemožnépriznaťaniprávonazaplatenieúrokovzomeškaniaod17.12.2004tak, akosatohodomáha

oprávnený. Pri inom výklade by oprávnený mal nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k
plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde a takýto výklad je neprípustný. Súd
prvého stupňa teda nepochybil, pokiaľ v dôsledku vznesenej námietky premlčania povinnými považoval
za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Účinným vznesením námietky premlčania
dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné a tento účinok

sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok
alebo úrok z omeškania.
Pokiaľ ide o oprávneným namietanú nemožnosť vyjadriť sa k dôvodom zastavenia exekučného konania
pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu vznesenia námietky premlčania pohľadávky
oprávneného povinnými, k tejto odvolací súd uvádza, že toto právo mu bolo konvalidované priamo zo

zákona,keďoprávnenýpodalriadnyopravnýprostriedokprotidôvodomzastaveniaexekučnéhokonania
v uznesení súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia zastavená. Keďže týmto postupom oprávneného
došlo k zhojeniu tohto nedostatku v konaní o odvolaní, odvolací súd má za to, že princíp kontradiktórnosti
konania vymedzený námietkou oprávneného porušený nebol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne, vrátane súvisiaceho výroku o trovách exekúcie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods.1 O.s.p. spojený
s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,

pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.