Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203276
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815203276.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v
Bratislave na ul. Vajnorskej č. 100/A, proti povinnému Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v C. č. XXX
o vymoženie sumy 993,54 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 04.05.2015 č.k. 9Er 310/2015-15 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

Rozhodcovská doložka spotrebiteľom osobitne vyjednaná nebola.

Uvedené skutočnosti boli dôvodom k tomu, aby sa súdnej kontrole podrobila samotná rozhodcovská
doložka. Pri tejto kontrole sa vzali do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky. V prejednávanej veci sa teda skúmalo, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a v povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku obsahuje úpravu preventívnej kontroly zákonnosti vykonávanej v
rámci exekučného konania. Podstatou takejto kontroly je preskúmanie, či žiadosť, návrh a exekučný titul
sú v súlade so zákonom. Pri zistení nesúladu so zákonom udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nie je možné. Len súlad všetkých troch písomností so zákonom umožňuje udelenie poverenia, kým

naopaknesúlad,čoilenjednejznichudeleniepovereniavylučuje.Ust.§44ods.2Exekučnéhoporiadku
zakotvuje nielen možnosť, ale aj povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle ust. § 54 ods. 1 veta prvá

Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný,
teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo
strany zákonodarcu doplňovaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 uvedená

aj neprijateľná podmienka vyžadujúca od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky riešiť
spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. To, ale neznamená, aby takáto neprijateľnápodmienka mal byť vyhodnotená inak u zmlúv uzatvorených pred 1.1.2008. Zmyslom a cieľom úpravy
spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku minimálne
taký štandard ochrany ako stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá
je v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa totiž v porovnaní s dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Tiež v tomto prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou boli všeobecné
obchodné podmienky. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo
odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

Keďže dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice Rady č. 93/13/EHS, súd prvého stupňa podľa ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zmeniť tak, aby žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyhovené.
Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že podľa
ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučnému poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať

ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu
o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia, alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku ale práve a len ako tzv.

exekučný súd. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002
Z.z.). Podľa ustanovenia § 159 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním je

právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Len čo
sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk
ponúknuť svojím klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Právny predchodca oprávneného si
túto svoju zákonnú povinnosť splnil. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka

v znení platnom dňa 9.12.2007 (deň uzatvorenia zmluvy o úvere), sa touto časťou zákona spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).
Občiansky zákonník v čase uzavretia zmluvy o úvere taxatívnym spôsobom vymedzoval, na ktoré
zmluvnétypysapiatahlavavzťahuje.Zmluvaoúvere,ktorájeabsolútnymobchodommedziniminebola.
V rozhodnutí nie je nijako zdôvodnené, na základe akého zákonného zmocnenia by mali byť exekučné

súdy oprávnené aplikovať právnu normu, zo znenia ktorej vyplýva, že jej aplikácia je vylúčená. Exekučný
súd ústavne nekonformným spôsobom sa odchýlil od znenia právnych predpisov a tie aplikoval v
rozpore s ich znením. Pokiaľ by zákonodarca mal za to, že uvedené je možné preklenúť výkladom,
nepristúpil by k novelizácii Občianskeho zákonníka účinnej od 1.1.2008 a zároveň pokiaľ by mal za to,
že ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka je možné aplikovať na akékoľvek spotrebiteľské

zmluvné vzťahy retroaktívne uviedol by to expressis verbis v záverečných ustanoveniach. Keďže tie
retroaktivitu nepripúšťajú je nevyhnutné zákaz retroaktivity ako základný právny princíp rešpektovať. K
prelomeniu tohto zákazu nemožno dospieť výlučne arbitrárnym výkladom zákona, ktorý navyše nie je
nijako zdôvodnený a nejde ani o výklad ústavného súdu. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného
pri uzatváraní rozhodcovskej doložky a rovno bez akýchkoľvek skutkových, či právnych dôvodov ju

označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Oporu takéhoto postupu nemožno nájsť
ani v slovenskom právnom poriadku, ani v európskej judikatúre, ktorá výslovne vylučuje, aby boli
všetky rozhodcovské doložky per se označené za neplatné bez dôkladného skúmania skutkového
stavu. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú inésúdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup.
Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd

v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k
nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na
takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.
Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS. Tento

nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva je aktom výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom
prípade interpretačný. Do úvahy nemožno brať ani judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca
sa na rozhodcovské doložky všeobecne ,alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách
nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Postupom
exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil

akýkoľvek právny úkon ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak
nahrádza pasivitu povinného. Práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností a nie
jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorí sa vlastným konaním ocitli na prahu exekúcie. Exekučný súd
svojím postupom znemožnil uplatniť oprávnenému právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky
sa v zásade zhodujú z účinkami právoplatného rozsudku.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Za právne bezvýznamnú je potrebné považovať námietku o nesprávnom použití ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy. Zmluva
totiž nebola uzatvorená dňa 09.12.2007, ako to nesprávne uvádza oprávnený vo svojom opravnom
prostriedku, ale dňa 03.03.2009. Dôkazom toho je zmluva predložená oprávneným (č.l. 12 spisu). K
žiadnemu porušeniu zákazu retroaktivity tak dôjsť nemohlo.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá s právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné
dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,

nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej
doložky sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť pred rozhodcovským súdom.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na

rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej
po 31.12.2007, alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných v takejto zmluve,

ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským avšeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné
podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v

právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v

určenom zmluvnom, alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4
ods.1zákonač.244/2002Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov)akýkoľvekrozhodcovskýrozsudoknemôže
byť podkladom pre exekučné konanie.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud

v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť

všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti
a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom konci republiky a o poučení
spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.

Nedôvodným je i poukaz na odňatie možnosti oprávnenému konať pred súdom. Ustanovenie § 115 ods.
1 O.s.p. ukladá súdu povinnosť nariadiť pojednávanie iba na prejednávanie veci samej, ak tento zákon,
alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Odvolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci
samej. Navyše z listinných dôkazov predložených samotným oprávneným (rozhodcovský rozsudok a

zmluva zo dňa 3.3.2009) bolo možné posúdiť dojednanú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú.

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí

byť zamietnutá.

Ak teda v rozhodcovskom konaní bola vec prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, exekučný titul v tomto konaní vydaný nemožno považovať za súladný so zákonom.Vo vzťahu k tvrdeniam oprávneného o nemožnosti preskúmať súlad exekučného titulu tvoreného
rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom a o právnej neistote vyvolanej prekážkou právoplatne

rozsúdenej veci je potrebné dodať, že k týmto tvrdeniam už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný
súd SR vo svojom uznesení zo dňa 24.2.2011 č.k. IV.US55/11 - 19. V odôvodnení tohto rozhodnutia
poukázal nato, že ak Exekučný poriadok v ustanovení §44 ods.2 pojednával o skúmaní súladu
exekučného titulu so zákonom ako takým ( t.j. či už zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo
zákonom procesnoprávneho charakteru), exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj z

hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, a nie len z procesného hľadiska. Za
neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo zmluvy o úvere v dôsledku
zastavenia exekúcie so strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému
domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho
na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle úverovej zmluvy. Tieto závery ÚS SR sú plne akceptovateľné
tiež v prejednávanej veci.

Ohľadne tvrdenia o povinnosti právneho predchodcu oprávneného podľa ustanovenia § 93b ods. 1
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, k tomu už bolo vyslovené stanovisko Najvyšším súdom Slovenskej republiky
v uznesení vydaným vo veci 2 MCdo 1/12 dňa 31.1.2013. V tomto uznesení, v ktorom sa zamietlo

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo zdôraznené, že ani ustanovenie § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj

jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. takýto postup nebol oprávneným doložený listinami
pripojenými k návrhu na exekúciu rozhodcovská doložka bola správne vyhodnotená ako neprijateľná.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje

informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.