Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8300899983
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8300899983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského, v právnej veci navrhovateľa E. S.,
Z. X, P., proti odporcovi Z. P., Z. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Andrejcovou,
advokátkou, Humenné, Laborecká 1896/58, o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 11 444,22
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 11C
406/2000-1283 zo dňa 11.3.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 10 021,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne

zo sumy 2 496,07 eur od 1.1.1998 do zaplatenia, zo sumy 5 928,50 eur od 6.12.1998 do zaplatenia
a zo sumy 1 598,05 eur od 19.10.1999 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh odporcu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že sa odporca svojím návrhom pôvodne v konaní 11C 1010/2000 domáhal
zaplatenia faktúr č. XXX XXX XXX zo dňa 17.12.1996 ako vyúčtovanie nedoplatku za dodávku tepla

a teplej úžitkovej vody za rok 1996 vo výške 107.789,10 Sk so splatnosťou 31.12.1997, ďalej úhradu
faktúry č. XXX XXX XXX zo dňa 31.10.1999 titulom nedoplatku na vyúčtovaní za dodávku teplej úžitkovej
vody a studenej vody a za dodávku tepla za rok 1997 vo výške 188.836,- Sk s dátumom splatnosti
5.12.1998, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.10.1999, titulom nedoplatku na vyúčtovanie za dodávku
tepla, teplej úžitkovej vody a studenej vody za rok 1998 vo výške 49.744,60 Sk s dňom splatnosti
18.10.1999 a faktúru č. XXXXXXXXXXX zo dňa 26.6.2000, nedoplatok vo vyúčtovaní za dodávku tepla,
teplej úžitkovej vody a studenej vody za rok 1999 vo výške 1.155, 90 Sk so splatnosťou dňa 10.7.2000.

Ďalej odporca uviedol, že z hore uvedených faktúr bola uhradená suma 1.602 Sk, takže žalovaná suma
titulom nedoplatkov za dodávku tepla, teplej a studenej vody za roky 1996 - 1999 si pôvodne uplatnil
sumu 345.923,60 Sk (11482,56 eur).

Vyúčtovanie dodávok tepla a teplej úžitkovej vody, bolo ošetrené hospodárskou zmluvou č. XX zo dňa
9.12.1993, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a medzi odporcom v zmysle ustanovení § 409
Obchodného zákonníka. Predmetom tejto zmluvy je dodávka a odber tepla a teplej úžitkovej vody do

nebytového priestoru na I. A-X G.. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany odporcu došlo k
pozastaveniu dodávok tepla a teplej vody a neskôr od 1.1.1997 aj dodávok studenej vody do nebytových
priestorov reštaurácie G. v P.. Aj vypočutí svedkovia potvrdzovali, že k odstaveniu dodávok studenejdošlo len v krátkom období, maximálne v období jedného mesiaca, pričom však nebolo konkretizované
presne od kedy do kedy došlo k odstávke studenej vody do nebytových priestorov reštaurácie G..

Navrhovateľ namietal, že faktúra s ktorou bola navrhovateľovi vyúčtovaná dodávka tepla a teplej
úžitkovej vody za rok 1996 a ktorá bola splatná dňa 31.12.1997 je premlčaná. Odporca podal návrh,
ktorým sa domáha zaplatenia hore uvedených faktúr dňa 23.8.2000. Prvá faktúra bola splatná dňa
31.12.1997. Keďže účastníci konania si dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, do objektu nebytových
priestorov užívaných navrhovateľom, dohodli hospodárskou zmluvou č. XX, ktorá bola uzavretá podľa

obchodného zákonníka, všeobecná premlčacia doba je podľa obchodného zákonníka 4 roky. Táto by
teda márne uplynula dňom 31.12.2001, pre faktúru splatnú dňa 31.12.1997. Takže podľa názoru súdu
prvého stupňa nárok odporcu ohľadom úhrady ním uplatnených faktúr nie je premlčaný a tento názor
súdu prvého stupňa bol potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 8Co 86/2009 zo dňa
19.10.2009. Na pojednávaní dňa 4.11.2011, ako aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.11.2011
vzniesol navrhovateľ opätovne námietku premlčania voči všetkým nárokom odporcu tak, ako si ich

uplatňuje na základe zmeny petitu, ktorú pripustil súd uznesením č. 11C 406/2000 zo dňa 17.3.2008.
Z doplnenia návrhu doručeného súdu dňa 11.3.2008 je nepochybné, že navrhovateľ svoj návrh rozšíril
len o úrok z omeškania, pričom jednotlivé uplatnené sumy ostávajú tak, ako si ich uplatnil v pôvodnom
návrhu, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 11C 1010/2000. Ďalej bolo preukázané, že podaním doručeným
súdu dňa 17.4.2008 vzniesol navrhovateľ námietku premlčania týchto jednotlivých nárokov odporcu,

pričom túto námietku premlčania si uplatňuje znovu, alebo túto námietku premlčania si znovu uplatňuje
o nároky, ktoré vyplývajú z pripustenej zmeny a to z uznesenia č. 11C 406/2000 zo dňa 17.3.2008. Podľa
názoru súdu prvého stupňa ide o totožnú námietku premlčania, ktorú už súd vyriešil a právny názor súdu
prvého stupňa ohľadom tejto námietky premlčania potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení
zo dňa 19.10.2009, tak ako už bolo vyššie uvedené.

O nároku odporcu voči navrhovateľovi na zaplatenie sumy 17.148,99 eur spolu s príslušným úrokom
z omeškania rozhodol Okresný súd Humenné rozsudkom č. 11C/406/2000 zo dňa 25. 11. 2011. Tento
rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 16Co/23/2012 zo dňa 16. 4. 2012 potvrdený
do sumy 5.704,77 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a v časti zaplatenia sumy 3.577,94

eur, 6.268,21 eur a 1.651,22 eur bol tento nárok odporcu voči navrhovateľovi zrušený a vec v tejto
časti bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z uvedeného uznesenia Krajského súdu
v Prešove vyplýva, že pokiaľ nebude možné zo strany bytového družstva nárok presne špecifikovať
riadnym spôsobom popísať, či fakturovaná spotreba odporcom predstavuje aj skutočnú spotrebu, je
potrebné v konaní na vyriešenie tejto otázky pribrať znalca.

Súd prvého stupňa pribral do konania znalca z odboru energetika a vypracovaním znaleckého posudku
poverilA..H.Y.,ktorýdňa9.1.2013predložilznaleckýposudokč.X/XXXX.Zozáverovtohtoznaleckého
posudku vyplýva, že výpočet bytového družstva za r. 1996 je nesprávny, predstavuje rozdiel vo výške
33.619,95 Sk v prospech navrhovateľa, rovnako je nesprávny výpočet aj za r. 1997, kde je rozdiel

v prospech navrhovateľa vo výške 10.233,88 Sk, kde suma za r. 1997 má byť 178.602,12 Sk a nie
188.836,-- Sk, rovnako za r. 1996 má byť suma 304.619,95 Sk a nie suma 338.538,55 Sk. Za r. 1998 je
suma vo výške 49.744,60 Sk fakturovaná správne. Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
k tomuto znaleckému posudku podal vyjadrenie doručené súdu dňa 6. 2. 2014 s tým, že znalec urobil
chybu v prepočte, kde má byť suma za r. 1996 alebo bola fakturovaná suma za r. 1996 vo výške

337.538,55 Sk a nie suma 338.538,55 Sk tak, ako to uviedol znalec v znaleckom posudku v tabuľke a
preto rozdiel činí sumu 32.622,50 Sk. Odporca so závermi znaleckého posudku súhlasí a žiada, aby súd
zaviazal navrhovateľa na úhradu sumy 10.021,63 eur (301.911,32 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 17,6 % ročne zo sumy 2.495,07 eur (75.166,60Sk) od 1.1.1998 do zaplatenia, zo sumy 5.928,50
eur (178.602,12 Sk) od 6.12.1998 do zaplatenia a zo sumy 1.598,05 eur (49.744,60 Sk) od 19.10.1999

do zaplatenia. Predmetom konania ostala suma 14 82,56 eur. Hore uvedeným podaním sa odporca
domáha zaplatenia sumy 10 021,63 eur. Pretože v prevyšujúce časti nebolo späťvzatie odporu, súd v
prevyšujúcej časti návrh odporcu zamietol.

Tvrdenia odporcu o dodávke tepla, teplej vody a studenej vody potvrdzujú aj listinné dôkazy a to zmluva

o nájme uzavretá medzi účastníkmi konania zo dňa 22.1.1991, kde sa takisto hovorí o dodávke kúrenia a
teplej vody, rovnako je to aj v Zmluve o nájme zo dňa 17.7.1991, kde sa vyslovene uvádza v článku 2 bod
3, že za dodávku tepla a teplej vody, elektriny a odvoz smetí nájomca bude platiť priamo dodávateľom
týchto služieb. Z Hospodárskej zmluvy č. XX zo dňa 9.12.1993 uzavretej medzi účastníkmi konania zprílohy vyplýva dodávka teplej úžitkovej vody, ako aj výpočet nákladov za odber vody na ohrev teplej
úžitkovej vody. Rovnako aj čo sa týka výpočtu nákladov na vykurovanie podľa vykurovacej plochy. V
prospech odporcu svedčí aj ďalší predložený doklad a to Zápisnica o dražbe zo dňa 12. 7. 1991, kde

bol urobený súpis základných prostriedkov nachádzajúcich sa v reštaurácii G. a kde sa žiadne bojlery
či už v kuchyni, v šatni, alebo kdekoľvek inde v tejto reštaurácii neuvádzajú.

Čo sa týka vykurovania tejto reštaurácie, túto otázku vyriešili znalecké posudky G.. A.. E. F. M.. č. XX/
XXXX, pričom v záveroch tohto znaleckého posudku sa uvádza:

Vzhľadom na to, že vykurovací systém pre bytové a nebytové priestory jej jednotný, nedelený, odstaviť
vykurovanie nebytových priestorov ako celok nie je možné. Po sprístupnení spoločných priestorov
v suteréne vchodu č. XX (odporca bez spolupráce zástupcov vlastníkov nemá priamy prístup do
suterénnych priestorov), odporca mal možnosť manipulovať s uzávermi stúpačiek XXD,XXD a XXD v
nákrese č. X v znaleckom posudku bez narušenia funkcie vykurovania bytov na X. a X. nadzemnom

podlaží. K ostatným uzáverom odporca buď nemal prístup, alebo manipuláciou by mohol ohroziť
vykurovanie bytov. S poznámky v znaleckom posudku vyplýva, že pokiaľ vykurovacie teleso nehreje,
nie je možné bez ďalších šetrení pripísať to na vrub dodávateľovi tepla. Funkčné poruchy môžu byť
spôsobené aj zavzdušnením vykurovacích telies, nepriechodnosťou regulačných ventilov vykurovacích
telies.

Dňa 14.10.2008 predložil znalec doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX zo záverov ktorého
vyplýva, že je možné povedať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že stav vykurovacieho
systému v rokoch 1996 - 1999 je identický so stavom uvedeným v znaleckom posudku bod 5.3. Na
základe dokumentácie je zrejmé, že horizontálne rozvody, ktoré z hľadiska lokálneho odstavovania

vykurovania majú význam, od roku 1999 neboli menené. Od roku 1999 boli vykonané rozsiahle stavebné
úpravy nebytových priestorov v priestoroch bývalej reštaurácie G. na I. v P.. Tieto stavebné úpravy si
vyžiadali aj zmenu a rozmiestnenie vykurovacích telies, avšak tieto vykurovacie telesá boli napojené na
jestvujúce stúpačky t.j. horizontálne rozvody neboli pozmenené.

Týmito znaleckými posudkami podľa názoru súdu prvého stupňa boli vyvrátené tvrdenie navrhovateľa
o odstávke kúrenia v reštaurácii G..

Uviedol, že uvedené listinné dôkazy svedčia v neprospech navrhovateľa a dosvedčujú a oprávnenosť
nároku odporcu v tom, že do tejto reštaurácie bola dohodnutá dodávka teplej úžitkovej vody, ako aj

kúrenia. Výpočet za r. 1996, 1997 a 1998 vychádza zo znaleckého posudku, pričom časť nároku za r.
1996 bola uhradená, z toho dôvodu súd priznal odporcovi jeho nárok a zaviazal navrhovateľa uhradiť
sumu 10.021,63 eur, ktorá pozostáva z nároku navrhovateľa za r. 1996 vo výške 2.495,07 eur (75.166,60
Sk), za r. 1997 vo výške 5.928,50 eur (178.602,12 Sk) a za r. 1998 vo výške 1.598,05 eur (49.744,60 Sk).
Aj keď navrhovateľ v priebehu celého konania tvrdil, že mu žiadna teplá voda dodávaná nebola, nijakým

spôsobom táto skutočnosť nebola preukázaná. Svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí v rozhodnom
období buď nepracovali už v reštaurácii G., alebo ich výpovede sú rozporuplné, čo sa týka počtu
bojlerov, ktoré sa v týchto nebytových priestoroch mali nachádzať. V neprospech navrhovateľa svedčí
aj tá skutočnosť, že navrhovateľ bez nejakých väčších problémov uhrádzal všetky faktúry týkajúce sa
dodávok teplej vody a kúrenia podľa predchádzajúcich hospodárskych zmlúv priamo dodávateľom a v

priebehu celého konania nebolo preukázané, že by nejakým spôsobom namietal, že platí za niečo, čo
mu zo strany dodávateľov dodávané nebolo. Z toho dôvodu súd považuje nárok odporcu za odôvodnený
a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal navrhovateľa na úhradu
sumy 10.021,63 eur. Navrhovateľ predložené faktúry neuhradil v lehote ich splatnosti a dostal sa tak do
omeškania, z toho dôvodu súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa na úhradu úroku z omeškania vo

výške 17,6 % ročne a to zo sumy 2.495,07 eur od 1. 1. 1998 do zaplatenia, zo sumy 5.928,50 eur od 6.
12. 1998 do zaplatenia a zo sumy 1.598,05 eur od 19. 10. 1999 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania
účtovaný po dni nasledujúcom po dni splatnosti faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania.

O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, pokiaľ ide o vyhovujúci výrok, podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Má za to, že teplú vodu nikdy neodoberal zo
siete bytového domu C. na I. v P., pretože bola dodávaná výlučne z bojlerov, v ktorých sa ohrievala.Zdôraznil, že kúrenie v reštaurácii bolo samostatné a dalo sa odstaviť bez toho, aby sa narušil chod
vykurovania na jednotlivých poschodiach. Namietal, že nedošlo k vypočutiu všetkých ním navrhnutých
svedkov. Nesúhlasil s postupom sudkyne v konaní. Poukázal na to, že na potrubí v suteréne boli

namontované uzávery do radiátorov, ktorými sa mohol kedykoľvek zastaviť prívod teplej vody. Nesúhlasil
s výškou účtovaného odberu studenej vody. Jeho údržbár Y. Y. v spolupráci s vodármi z U. zistil, že
cez vodomer navrhovateľa bola odoberaná voda aj do vchodu bytového domu XX, a tak sa odporca
obohacoval na úkor reštaurácie G.. Uviedol, že po upozornení na tento stav vodári z Z. vodomer
preložili do pivničného priestoru vchodu XX a prívod vody do reštaurácie úplne zastavili. Po istých dňoch

odstavenia vody v reštaurácii jeho údržbár s vodármi z U. napojili prívod vody cez nový vodomer, ktorý
presne zaznamenával odber studenej vody. Osobne nahlásil odporcovi zriadenie vodomeru, aby si ho
označil. Znalecký posudok pána Y., ako aj pána P. nepovažuje za relevantný.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že v konaní boli vykonané všetky dôkazy a
vypočutí všetci svedkovia, ktorých strany navrhovali, do zápisnice boli zaznamenané všetky prednesy

účastníkov i svedkov a účastníci mali dostatok času na uplatnenie a bránenie svojich práv. Má za to,
že výpovede svedkov ohľadom ohrevu teplej vody prostredníctvom bojlerov, na ktoré sa navrhovateľ
odvoláva, si navzájom odporovali a javili sa ako účelové a nepresvedčivé. Z jeho strany bolo predložené
dostatočné množstvo dôkazov, ktoré svedčia o tom, že do prevádzky bola dodávaná teplá voda, preto
sa mu javí rozhodnutie súdu i v tomto aspekte správne a logické. Vzhľadom na to navrhol napadnuté

rozhodnutie potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)preskúmalrozsudokvnapadnutejčastispoluskonaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s ust. §
214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené.

Podľa § 409 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena
dohodnutá, alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, iba že strany v zmluve

prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu
cenu ustanovením podľa § 448.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvého stupňa
a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

V predmetnej veci sa pôvodne navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.153.145 Sk (38
277,40 eur) a náhrady trov konania. O nároku navrhovateľa bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Humenné č. 11C 406/2000 zo dňa 25.11.2011 tak, že návrh navrhovateľa bol zamietnutý. Krajský
súd v Prešove rozsudkom č. 16Co 23/2012 zo dňa 16.4.2012 v časti nároku navrhovateľa rozsudok
Okresného súdu P. potvrdil.

Podaním doručeným súdu dňa 23.8.2000 sa odporca Z. P. domáhal od navrhovateľa E. S. zaplatenia
sumy 517.776,60 Sk (17 187,03 eur). Návrh bol zapísaný pod č. 11C 1010/2000. Dňa 21.11.2001 došlo
k spojeniu konania vedeného na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 11C 100/2000 s vecou sp.
zn. 11C 406/2000, ďalšie konanie sa viedlo pod sp. zn. 11C 406/2000.

V časti nároku odporcu titulom ušlého zisku vo výške 171 857 Sk (5 704,61 eur) bolo vo veci
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 11C 406/2000 zo dňa 25.11.2011 a v tejto časti
bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 16Co 23/2012 zodňa 16.4.2012. Nad sumu 5 704, 64 eur a do sumy 17 148,99 eur, v časti trov konania a v časti trov
štátu bol hore uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušený. Predmetom konania tak ostala už iba
suma 11 444,22 eur (17 148,99 eur - 5 704,64 eur), ktorá mala predstavovať nedoplatky na vyúčtovaní

za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody za rok 1996, nedoplatky na vyúčtovaní za dodávku tepla, teplej
úžitkovej vody a studenej vody za roky 1997, 1998 a 1999 spolu s príslušenstvom.

Odvolateľ v podanom odvolaní spochybňuje, že by z jeho strany došlo k odberu teplej vody v obdobiach,
za ktoré fakturoval odporca uvedené nedoplatky. Tvrdí, že teplá voda bola dodávaná výlučne z bojlerov,

v ktorých sa ohrievala, a teda teplú vodu zo siete bytového domu nikdy neodoberal. Uvedenú obranu
však navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa hodnoverným spôsobom nepreukázal. Súd
prvého stupňa síce vypočul množstvo navrhovateľom navrhnutých svedkov, avšak ich výpovede nebolo
možné hodnotiť ako tvrdenia vyvracajúce oprávnenosť nároku odporcu, jednak s ohľadom na to, že
mnohí z týchto svedkov v rozhodujúcom období nepracovali v reštaurácii G. jednak pre rozpornosť ich
tvrdení, najmä pokiaľ ide o počet bojlerov, ktoré sa mali nachádzať v nebytových priestoroch. Správne

poukázal v tomto smere súd prvého stupňa na listinné dôkazy, a to zmluvu o nájme uzavretá medzi
účastníkmi konania zo dňa 22.1.1991, zmluvu o nájme zo dňa 17.7.1991, hospodársku zmluvu č. XX
zo dňa 9.12.1993, z ktorých vyplýva dodávka teplej úžitkovej vody, ako aj na zápisnicu o dražbe zo dňa
12.7.1991, ktorá obsahovala súpis základných prostriedkov nachádzajúcich sa v reštaurácii G., pričom
sa v nej žiadne bojlery, či už v kuchyni, v šatni, alebo kdekoľvek inde v tejto reštaurácii neuvádzali.

Rovnako s ohľadom na vykonané dokazovanie neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa o tom, že do
nebytového priestoru - reštaurácie G. nebolo v rozhodnom čase dodávané teplo. Na predmetnú otázku
dali relevantnú odpoveď znalecké posudky G.. A.. E. F. M.. č. XX/XXXX a č. XX/XXXX. Odvolací súd sa
stotožňujesozáveromsúduprvéhostupňavtomsmere,žetietodôkazyvyvracajútvrdenianavrhovateľa

o odstávke kúrenia v reštaurácii G..

K výhrade odvolateľa ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu, keď súd nevypočul
všetkých ním navrhnutých svedkov, treba uviesť, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný
návrhmiúčastníkovkonaniaanemápovinnosťvšetkynavrhnutédôkazyvykonať.Nevykonanievšetkých

navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom
(porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby
rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka
konania.

V tomto smere ma odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnej
miere, pričom z tohto rozsiahleho dokazovania realizovaného pred súdom prvého stupňa preukázateľne
vyplynulo, že odporcovi vznikol nárok na zaplatenie nedoplatkov na vyúčtovaní za dodávku tepla, teplej
úžitkovej vody a studenej vody za uvedené obdobia, avšak nie v takom rozsahu, ako požadoval odporca.
Na účely určenia skutočnej spotreby tepla a vody bol znalcom A.. H. Y. vypracovaný znalecký posudok,

z ktorého je zrejmé, že rozúčtovanie nákladov a dodávok spojených s užívaním nebytových priestorov
spoločnosťou G. za rok 1996 a 1997 nebolo vykonané odporcom správne. V súlade s uvedeným
znaleckýmdokazovanímnapokonsprávnezaviazalsúdprvéhostupňanavrhovateľanazaplateniesumy
10 021,63 eur spolu s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku v
zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.