Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213227164
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213227164.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: CETELEM

SLOVENSKO a. s., IČO: 35 757 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Helena
Strachotová, usadená euroadvokátka, Martin, proti žalovaným: 1. O. G., bytom S. X, Č. F., 2. I. T., bytom
Č. F. XX, 3. O. T., bytom Č. F. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Spotrebiteľské
združenie OSA, IČO: 42 260 086, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, zastúpeného: HKP Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária v Bratislave, o 1.752,37 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa sa účasť Spotrebiteľského združenia OSA ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
a námietka žalobcu proti jeho účasti sa zamieta.

II. Žaloba o zaplatenie 1.752,37 € z titulu splatenia úveru sa zamieta voči všetkým žalovaným.
III. Žalobcovi ani vedľajšiemu účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 31. decembra 2013 (následne opravenou 5. decembra 2014)
domáhal voči každej zo žalovaných zaplatenia jednej tretiny sumy uvedenej vo výroku. V žalobe
predniesol, že 17. septembra 2003 poskytol Š. T. (manželovi žalovanej v 3. rade a otcovi žalovaných
v 1. a 2. rade) revolvingový úver, z ktorého tento vyčerpal 694,22 €. Š. T. sa úver zaviazal splácať v
mesačnýchsplátkach5%zúverovéhorámca,notentozáväzoknesplnil.Dňa14.februára2013zomrela
ku dňu smrti bol na jeho úverovom účte dlh vo výške žalovanej sumy. Žalované za tento dlh zodpovedajú,

pretože sú jeho dedičkami, čo bolo potvrdené osvedčením o dedičstve. Vo vyjadrení 30. apríla 2014
doplnil, že zostatok úveru bol k 30. septembru 2008 zosplatnený.

2. Žalované sa k žalobe jednoznačne nevyjadrili, pripojili len množstvo korešpondencie s rôznymi
nebankovými spoločnosťami, súdnymi exekútormi, ako aj ústrižky poštových poukazov o platbách
určitých súm žalobcovi. Na pojednávaní však predniesli, že sa pripájajú k námietke premlčania dlhu,
ktorú vzniesol vedľajší účastník.

3. Podaním z 22. mája 2014 ohlásil vedľajší účastník svoju účasť v konaní na strane žalovaného. Vo
svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania nároku, keďže žalobca podľa
vlastného vyjadrenia od zmluvy odstúpil 20. augusta 2008 a týmto dňom bol pôvodný dlžník povinný
vrátiť mu, čo podľa zmluvy dostal, takže začala plynúť dvoj, resp. trojročná premlčacia doba. Ku dňu
podania žaloby tak nárok žalobcu bol premlčaný.

4.Súdnaprejednanievecinariadilpojednávanie(§115ods.1O.s.p.),naktorésadostavililenžalované.
Žalobca i vedľajší účastník svoju neprítomnosť ospravedlnili a žiadali konať pojednávanie aj vo svojej
neprítomnosti, čomu súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. vyhovel. Na pojednávaní vykonal dokazovanie
listinami(žiadosťou/zmluvouospotrebiteľskomúverezo17.septembra2003spripojenýmivšeobecnýmiobchodnými podmienkami, ústrižkami bankových zloženiek, odstúpením od úverovej zmluvy z 20.
augusta 2008 s doručenkou, prihláškou do dedičského konania z 2. apríla 2013 a osvedčením o
dedičstve tun. súdu sp. zn. 9 D 37/2013) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými

skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z

vlastných zdrojov. Žalobca a Š. T. ako klient 17. septembra 2003 podpísali listinu označenú ako „Žiadosť/
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ č. XXXXXXXXXXXXXXX na formulári žalovaného. V časti
A tejto listiny sú obsiahnuté údaje o klientovi, v časti B je uvedená dohoda o úvere 3.000 Sk na
nákup spotrebného tovaru (mobilného telefónu) splatného v 12 splátkach po 303 Sk. Časť C obsahuje
predtlačenú žiadosť klienta o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo
výške 20.000 býv. Sk a vydanie úverovej karty. V tejto časti sa klient tiež zaviazal splácať čerpaný úver

splátkami v sume min. 5 % úverového rámca vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca. V časti C1 bola
určená mesačné úroková sadzba 2,39 %. Listina obsahuje okrem toho aj prehlásenie klienta, že sa
oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a súhlasí
s nimi bez výhrad.

b) Na rube tejto listiny sú vytlačené „Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru“, ktoré obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
„III. Klasický úver ...
III.-6. Doba trvania úverovej zmluvy a odstúpenie od úverovej zmluvy
III-6.-1. Zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich. Cetelem je oprávnený

od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v
prípade, že sa klient dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok
alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, alebo klient vedome uviedol v Žiadosti nepravdivé údaje,
alebo klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere alebo zo zmlúv, ktorých
predmetom je zabezpečenie pohľadávky z úveru. ... Zánik záväzku sa v ostatnom riadi platnou právnou

úpravou.
IV. Úverový rámec - vydanie a používanie úverovej karty
IV.-1. Prijatie Návrhu a vznik zmluvy o úvere ...
IV.-1.-2.Poskytnutímúverovéhorámcaavydanímúverovejkarty,ktorádržiteľoviumožníčerpaťpeňažné
prostriedky až do výšky aktuálne dohodnutého úverového rámca, nevznikne klientovi žiadny peňažný

záväzok. Povinnosť splácať úver v dohodnutých splátkach nastáva až okamihom dojednaným v zmluve,
najskôr však v momente aspoň čiastočného čerpania úveru z úverového rámca. ...
IV.-3. Splácanie úveru
IV.-3.-1. Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných
splátok vo výške minimálne 5 % z aktuálneho úverového rámca. ...

IV.-4. Doba trvania úverovej zmluvy, výpoveď a odstúpenie od úverovej zmluvy ...
IV.-4.-2. Cetelem je oprávnený v prípadoch stanovených v čl. III.-6.-1. od úverovej zmluvy odstúpiť,
pozastaviť ďalšie čerpanie úveru a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu
účinnosti odstúpenia....“

c) Š. T. v roku 2004 splatil minimálne 2.727 Sk z poskytnutého úveru na kúpu tovaru. Zároveň zrejme
čerpal z úverovej karty približne sumu 700 € v roku 2007, z ktorej zrejme časť (33,19 €) uhradil.

d) Listom z 20. augusta 2008 žalobca oznámil Š. T., že odstupuje od úverovej zmluvy zo 17. septembra
2003 a úver sa stáva splatným k 30. septembru 2008. Na základe toho ho žalobca vyzval na zaplatenie

23.886 Sk (792,85 €). Tento list Š. T. prevzal osobne 22. augusta 2008.

e) Dňa 14. februára 2013 Š. T. zomrel a žalobca si svoju pohľadávku (už v sume 1.752,37 €, t. j. zvýšenú
o úroky z omeškania) prihlásil do konania o dedičstve. Žalované ako dedičky po Š. T. túto pohľadávku
neuznali. Z dedičstva po poručiteľovi pritom nadobudla žalovaná v 1. rade veci a práva v hodnote 3.334

€, žalovaná v 2. rade v hodnote 3.434 € a žalovaná v 3. rade v hodnote 7.618,97 €. Predlženie dedičstva
nebolo zistené, ani sa nevykonala jeho likvidácia.6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 5 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú
z tvrdení žalobcu, ktoré žalované nijako nepopierali. Nejasné závery v písm. c) sú dôsledkom toho, že

žalobcapredložillensvojejednostrannévyhlásenieotom,koľkoŠ.T.zúverovejkartyčerpalakoľkobolo
splatené. Neposkytol však žiadne hodnoverné doklady (bankové výpisy a pod.). Vzhľadom na výsledok
konania však súd nepovažoval za hospodárne tieto otázky podrobnejšie dokazovať.

Právne vec súd posúdil takto:

I. K prípustnosti vedľajšieho účastníctva

7. Žalobca v podaní z 9. februára 2015 vzniesol námietku proti účasti vedľajšieho účastníka, pretože
podmienky na jeho vstup nepovažoval za splnené, keďže nebol preukázaný súhlas žalovaných s jeho
účasťou podľa § 93 ods. 3 O. s. p. S týmto názorom sa konajúci súd nestotožnil. Žalobca totiž svoju

námietku zakladá na ustanovení § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1.
januára2015(novelavykonanázák.č.353/2014Z.z.).Podľatohtozneniamusíbyťsúčasťouoznámenia
o vstupe súhlas účastníka, na ktorého strane má vedľajší účastník vystupovať, inak sa na oznámenie
o vstupe neprihliada.
V prerokúvanej veci však vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania ešte 22. mája 2014, teda v

čase, kedy sa súhlas vedľajšieho účastníka nevyžadoval, takže sa naň muselo prihliadať. Na základe
toho bol jeho vstup aj ostatným účastníkom oznámený a nikto z nich proti nemu nevzniesol žiadne
námietky. Zákon č. 353/2014 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by novou právnou
úpravou zanikali už raz nastalé právne účinky procesných úkonov, najmä, že by už raz účinne prejavené
vstupy vedľajších účastníkov do konaní mali svoje účinky stratiť. Je totiž zrejmé, že nemožno požadovať

od vedľajších účastníkov, aby preukázali súhlas účastníka v okamihu svojho vstupu (ku ktorému došlo
pred účinnosťou citovaného zákona), pretože v danom čase takáto požiadavka zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplývala. Zákon č. 353/2014 Z. z. však zasa neobsahuje žiadnu lehotu, v ktorej by
napríklad vedľajší účastníci mali žiadané súhlasy dodatočne nadobudnúť. Vzhľadom na to podľa názoru
súdu nemožno vôbec súdiť, že by zákonodarca zamýšľal dodatočne revidovať i tie vstupy vedľajších

účastníkov do konaní, ktoré sa udiali pred účinnosťou daného zákona. Pritom občianske procesné
právo v zásade vychádza z princípu nepravej retroaktivity (t. j. nová právna úprava sa uplatní aj na
prebiehajúce konania), už raz vykonané procesné úkony však svoje účinky spravidla nestrácajú (porov.
napr. § 372h ods. 1, § 372i ods. 1 Osp. apod.). V neposlednom rade je však podstatné, že žalované na
pojednávaní si jednoznačne osvojili argumentáciu vedľajšieho účastníka a neprejavili proti jeho vstupu

žiaden nesúhlas. Preto aj keby sa zákon č. 353/2014 Z. z. skutočne mal interpretovať tak, že vedľajší
účastníci si majú dodatočne obstarať súhlas účastníkov na svoj vstup do konania, nemožno správanie
a prednesy žalovaných na pojednávaní 13. februára 2015 interpretovať inak, než že s jeho účasťou v
konaní prejavili súhlas.

8. Relevantná nie je ani ďalšia námietka žalobcu o tom, že vedľajšie účastníctvo je vylúčené štádiom
konania. V prerokúvanej veci bolo totiž nariadené pojednávanie bez toho, aby bol vydaný platobný
rozkaz (čo je v súlade s § 172 ods. 1 O. s. p.), o čom žalobca vie, keďže už bol predvolaný minimálne
na tri termíny pojednávaní (2. mája a 13. júna 2014 boli pojednávania odročené). Z tohto dôvodu sa vec
už nenachádza v štádiu konania pred vydaním platobného rozkazu, ale v štádiu sporového konania, v

ktorom je účasť vedľajšieho účastníka predpokladaná § 93 O. s. p. Preto nie je správny ani odkaz na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 135/2013, ktoré riešilo otázku, či je vedľajší účastník
oprávnený podať odpor.
Otázka účelnosti trov vedľajšieho účastníka taktiež nie je relevantnými faktorom pri posudzovaní
prípustnosti jeho účasti, ale až pri rozhodovaní o náhrade jeho trov v konaní, ktorým sa konanie končí

(§ 151 O. s. p.).

9. Vzhľadom na tieto dôvody súd rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo pripustil (výrok I). Vyhlásením
tohto výroku (ktorý má povahu uznesenia) sa ním súd stal viazaný (§ 170 ods. 1 O. s. p.), a to bez ohľadu
na to, že nie je právoplatné, a musel vychádzať z jeho existencie a obsahu. Žiadna norma Občianskeho

súdneho poriadku pritom neurčuje, že predpokladom pokračovania v konaní vo veci samej je to, že
uznesenie o ne/pripustení vedľajšieho účastníka muselo nadobudnúť právoplatnosť (O. s. p. to pritom
na niektorých miestach robí, pozri napr. § 96 ods. 2 za bodkočiarkou). Navyše, z obrátenej logiky § 93
ods. 3 druhej vety O. s. p. (rozhodovanie o prípustnosti len na návrh) vyplýva, že vedľajší účastník másvoje postavenie dovtedy, kým nebude právoplatne rozhodnuté o neprípustnosti jeho účasti. Preto súd
ihneď po vyhlásení výroku I mohol vyhlásiť výroky II a III v merite veci a trovách konania. Pokiaľ by
odvolací súd dospel k inému záveru o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, nič mu nebráni v odvolacom

konaní vyvodiť z toho dôsledku aj pre rozsudok v merite veci.

II. K meritu veci

10. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa zaviazal poskytnúť svojmu klientovi

(na základe žiadosti v podobe použitia úverovej karty predpísaným spôsobom) peňažné prostriedky
a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok (ako vyplývalo výslovne z ods. IV-1-2
všeobecných podmienok, ktoré sa výslovným prejavom vôle oboch strán stali súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere). Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, kedy ide o tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d),
takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval

túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaný ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú zmluvné strany
definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom k 17. septembru 2003, a zmluva zo 17. septembra februára 2003 je zároveň
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským
úverom v právnej forme úveru [§ 2 písm. a/ cit. zákona].

11. V ustanovení ods. IV-4-2 v spojení s ods. III-6-1 všeobecných podmienok bolo v súlade s § 4 ods.
3 písm. d) zák. č. 258/2001 Z. z. dohodnuté, za akých podmienok zmluva zaniká. Táto dohoda je v
principiálnom súlade aj s § 506 Obchodného zákonníka, podľa ktorého môže veriteľ odstúpiť od zmluvy
o úvere a požadovať vrátenie úveru s úrokami, ak je dlžník v omeškaní s viac než dvoma splátkami

alebo jednou splátkou viac ako tri mesiace. Naopak, odkaz žalobcu vo vyjadrení z 9. februára 2015 na §
13 ods. 3 „Zákona o spotrebiteľských úveroch“ (zrejme sa má namysli zákon č. 129/2010 Z. z., no ten v
§ 13 upravuje postup pri odstúpení od zmluvy zo strany spotrebiteľa, nie postup zosplatnenia úveru zo
strany veriteľa) je celkom zjavne irelevantný už preto, že k odstúpenie od zmluvy so Š. T. v prerokúvanej
veci došlo listom z 20. augusta 2008, teda dva roky pred tým, než cit. zák. č. 129/2010 Z. z. nadobudol

účinnosť. Naopak, zákon č. 258/2001 Z. z. (účinný v čase odstúpenia) výslovne upravoval len otázku
odstúpenia od zmluvy v jedinom prípade (§ 5), a pre taký prípad vôbec neupravoval postup splatenia
úveru dlžníkom.

12. Podľa názoru súdu žalobca listom z 20. augusta 2008 platne odstúpil od úverovej zmluvy zo 17.

septembra 2003. Keďže táto zmluva sa z dôvodov už vysvetlených súdom spravovala ustanoveniami
Obchodného zákonníka, vznikla odstúpením od zmluvy dlžníkovi povinnosť vrátiť to, čo od veriteľa
(žalobcu) prijal (§ 355 ods. 1 Obch. zák.). Koniec koncov však takýto záväzok výslovne vyplýva aj z už
citovaného § 506 Obch. zák., ktorým sa uvedená zmluva tiež spravuje. Žalobca pritom pri odstúpení
určil splatnosť dlžnej sumy na 30. septembra 2008, teda viac než jeden mesiac po doručení odstúpenia

dlžníkovi.

13. Premlčanie práv vzniknutých z odstúpenia od zmluvy upravuje § 394 ods. 1 Obch. zákonníka tak, že
premlčacia doba začína plynúť dňom odstúpenia od zmluvy. Keďže žalobca odstúpil od úverovej zmluvy
20.augusta2008(resp.22.augusta,kedydlžníkodstúpenieprevzal,porov.§45ods.1Obč.zákonníka),

začala týmto dňom plynúť premlčacia doba na vrátenie celého úveru. Premlčacia doba je v zmysle §
397 Obch. zák. zásadne štvorročná a v prerokúvanej veci by v zmysle uvedeného uplynula 22. augusta
2012. Uplynutím premlčacej doby sa nároky žalobcu na zaplatenie zvyšku úveru premlčali (§ 387 ods.
1 Obch. zák.). K rovnakému záveru by sa však dospelo aj vtedy, ak by sa s jej počítaním začalo až odo
žalobcom určeného dňa splatnosti celého záväzku po odstúpení od zmluvy (30. septembra 2008), keďže

v tomto prípade by sa žalobcovo právo premlčalo 30. septembra 2012. Zmena v osobe dlžníka (úmrtie
Š.H. T. a vstup žalovaných ako dedičiek do jeho záväzkov) nemal vplyv na plynutie premlčacej doby (§
400 Obch. zák.). Len v záujme úplnosti sa podotýka, že prihlásenie pohľadávky do konania o dedičstve
nie je začatím súdneho konania, ktoré by v zmysle § 402 a 404 Obchodného zákonníka pretrhlo plynutie
premlčacej lehoty. Koniec koncov však aj k tomuto uplatneniu došlo až potom, čo premlčacia doba

uplynula, takže ani nemohlo dôjsť k jej pretrhnutiu.

14. Žaloba bola v prerokúvanej veci podaná na súd až 31. decembra 2013, teda po uplynutí premlčacej
doby počítanej od ktoréhokoľvek z uvedených okamihov, v dôsledku čoho sa uplatnený nárok premlčalešte pred jej podaním. Podľa § 388 ods. 1 Obch. zák. súd nemôže premlčané právo priznať, ak dlžník
premlčanie namietne. Keďže žalované na pojednávaní vzniesli námietku premlčania, nezostávalo súdu
inak, než v zmysle citovaných ustanovení uplatnený nárok žalobcovi nepriznať. Preto bola žaloba

zamietnutá vrátane nároku na úroky a úrok z omeškania, ktoré ako akcesorické nároky zdieľajú osud
istiny pohľadávky (výrok II).

15. Už len v záujme komplexnosti súd poukazuje aj na to, že žaloba voči žalovaným v 1. a 2. rade
by musela byť čiastočne zamietnutá už aj preto, že tieto nezodpovedajú za jednu tretinu celkového

žalovaného nároku. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž dedičia zodpovedajú za dlhy
poručiteľa v pomere hodnoty toho, čo z dedičstva nadobudli, k hodnote celého dedičstva. Zo zisteného
skutkového stavu je zrejmé, že žalovaná v 1. a 2. rade nadobudli len cca po jednej štvrtine hodnoty
dedičstva, v dôsledku čoho môžu zodpovedať len za príslušnú časť (cca jednu štvrtinu) dlhov poručiteľa.
Naopak, žalovaná v 3. rade, ktorá nadobudla približne polovicu hodnoty dedičstva, zodpovedá za viac
než jednu tretinu; voči nej by však súd takto vymedzenú požiadavku žalobcu nemohol prekročiť, teda

nemohol by žalovanú v 3. rade odsúdiť na viac než na jednu tretinu celkovej žalovanej sumy (§ 153
ods. 2 O. s. p.).

III. K trovám konania

16. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
a) Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný, preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1
O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.
b) Žalované žiadne trovy nežiadali, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151
ods. 1 O. s. p.).

c) Vedľajší účastník náhradu trov žiadal, a keďže bol na strane úspešných žalovaných, mal by na ne aj
nárok. Súd však nepovažoval ním vynaložené trovy za účelné, čo je (okrem úspechu v konaní) druhý
predpoklad vzniku nároku na ich náhradu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Predovšetkým, § 93 ods. 2 O. s.
p. predpokladá, že predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľov. Ochrana
práv spotrebiteľov v sebe nepochybne zahŕňa aj ich ochraňovanie v podobe vznášania námietok v

konaniach, v ktorých spotrebitelia vystupujú, čo je koniec koncov aj zmysel úpravy § 93 ods. 2 O. s. p.
„Predmet činnosti“ znamená, že daná právnická osoba musí byť sama v tejto oblasti aktívna a nemôže
tento svoj „predmet činnosti“ v podstate vyprázdniť tým, že jeho napĺňanie zverí („outsourcuje“) tretej
osobe (advokátovi), ktorý ju bude vykonávať za odplatu voči protistrane v jednotlivých konaniach. Takáto
situácia je totiž v podstate rovnaká, ako keby sama takáto právnická osoba za svoju vedľajšiu účasť v

konaní (pri napĺňaní svojho vlastného predmetu činnosti) vyberala odmenu od neúspešného účastníka
konania, čo je v občianskom súdnom konaní neprípustné (porov. § 137 O. s. p.). V tom je rozdiel v
postavení vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O. s. p., ktorý do konania vstupuje s cieľom chrániť
svoje vlastné práva, hoci ich ochrana (teda podpora jedného z účastníkov) nie je jeho hlavnou pracovnou
náplňou, v dôsledku čoho je uňho angažovanie advokáta na právnu pomoc na účel presadenia jeho

práv nielen akceptovateľné, ale aj účelné. Inak súd v tejto otázke odkazuje na odôvodnenie uznesenia
NS SR sp. zn. 6 MCdo 9/2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.