Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/119/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108219908
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8108219908.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu N. F., nar. X.X.XXXX, bytom P. Z. W. XXX/X, W. proti
žalovanému N. X. G. stav, so sídlom v U. XXX, zastúpenému JUDr. Stanislavom Oravcom, advokátom,
so sídlom v Prešove, Hlavná č. 19, o zaplatenie 1.551,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov zo dňa 5.3.2015 č. k. 29C/205/2008-314 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Mení uznesenie tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov prvostupňového konania vo výške 156,-
eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Stanislavovi Oravcovi, advokátovi, do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 300,- eur a iných trov konania vo výške
93,- eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa poukázal na výsledok konania o
veci samej, keď žaloba žalobcu bola zamietnutá. Vec právne posúdil v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.. Podľa názoru súdu prvého stupňa aj s poukazom na rozhodnutie NS
SR 6MCdo 5/2011 nebol splnený základný predpoklad pre rozhodnutie o trovách konania v zmysle
§ 150 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že už v predchádzajúcom konaní poukazoval na to, že trovy vzniknuté
na strane žalovaného boli nevyhnutné a účelne vynaložené, keďže tento sa musel procesne brániť
proti podanej žalobe. V priebehu konania sa na pojednávania ustanovoval, zatiaľ čo na strane žalobcu,
ktorý spor inicioval, opakovane existovali prekážky spôsobujúce prieťahy v konaní. Práve z dôvodov
na strane žalobcu alebo jeho právneho zástupcu dochádzalo k opakovaným žiadostiam o odročenie
pojednávania, a to spôsobom krátko pred nariadeným termínom pojednávania. Zistil, že žalobca je
riadne zamestnaný s čistím mesačným príjmom vo výške cca 859,- eur. Je vlastníkom motorového
vozidla a nehnuteľnosti - rodinného domu. Aj v prípade zohľadnenia jeho nevyhnutných výdavkov
spojených s nákladmi na bývanie, stravu, cestovného do zamestnania, tieto neodôvodňujú podľa súdu
prvého stupňa aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. Prvostupňový súd pri posudzovaní majetkových a osobných
pomerov žalobcu neprihliadal na jeho záväzky z úverových zmlúv, ktoré prevzal ešte v priebehu roku
2013 a 2014. Ustálil, že trovy konania u žalovaného pozostávajú zo súdneho poplatku 93,- eur a z
odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. Celková výška trov právneho zastúpenia pri
plnom úspechu v spore by predstavovala sumu 467,96 eur za 7 úkonov právnej pomoci. S poukazom na
viazanosť prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v predchádzajúcom
štádiu konania, využil čiastočnú aplikáciu § 150 ods. 1 s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery
žalobcu a tohto zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému vo výške 300,- eur, keď
vo vzťahu k žalovanému priznával aj náhradu trov konania vo výške 93,- eur pozostávajúce z úhrady
súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku.Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa
zmeniť tak, aby žalovanému náhrada trov konania priznaná nebola. Má za to, že súd prvého stupňa
nijako neuviedol, či nevyporiadal sa s majetkovými, osobnými a sociálnymi pomermi žalovaného, iba
skonštatoval, že žalovaný na výzvy nereagoval. Žalobca z toho vyvodzuje nezáujem žalovaného na
otázke trov konania. Súd prvého stupňa sa opäť nijako nevyporiadal s okolnosťami, ktoré viedli k
súdnemu uplatneniu nárokov z jeho strany. Súd nezhodnotil, či a z akých dôvodov a v akej miere
zapríčinil svojim konaním vznik sporu aj žalovaný, okrem iného spôsobom zabezpečovania pracovníkov
na príslušnej stavbe. Čo sa týka prípadných ďalších dôvodov hodných osobitného zreteľa, v rozhodnutí
o tom zmienka nie je. Pokiaľ ide o jeho osobné a majetkové pomery, v súvislosti s osobným automobilom
zdôrazňuje, že ide o štrnásťročné, fakticky bez hodnoty, motorové vozidlo, keď dva zo spomínaných
úverov boli prijaté žalobcom práve kvôli nutnosti opráv tohto motorového vozidla. Pokiaľ súd udáva, že
neprihliada na jeho záväzky z úverov prevzatých po právoplatnosti rozsudku, prečo prihliada potom na
jeho súčasné príjmy. Pýta sa, či súd prvého stupňa správne nemal zisťovať príjmy, ich druh a výšku,
ako aj výdavky, aké mal v priebehu konania, prípadne v čase, kedy sa vďaka špekuláciám žalovaného,
ktoré vyústili do podania žaloby, dostal ešte do finančných problémov ako pred nástupom na práce na
stavbe C. v M.. K otázke odročovania pojednávaní žalobca uvádza, že nie je si vedomý svojho vlastného
postupu ako to opisuje súd v napadnutom rozhodnutí. Zdôrazňuje, že on sám sa počas konania riadil
pokynmi svojho právneho zástupcu, jeho usmerňovaním a pokiaľ on nedostatočne upovedomoval súd
a protistranu o prekážkach na odročenie pojednávaní, mal súd postupovať s použitím poriadkových
opatrení práve priamo vo vzťahu k nemu. Aj keď súhlasí s aspoň s čiastočnou aplikáciou § 150 ods.
1 O.s.p. pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia žalovaného, napriek tomu je toho názoru, že súd
nedostatočne, resp. vôbec nezdôvodnil prečo možno aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. iba na sumu 167,96
eur a nie vo väčšom rozsahu. Je toho názoru, že v danom prípade boli a sú dané podmienky na aplikáciu
postupu podľa tohto zákonného ustanovenia, ak nie vo vzťahu k celému rozsahu žiadanej náhrady trov
konania, tak v podstatne vyššom ako to bolo určené zo strany prvostupňového súdu. Nebolo tiež spolu
s uznesením zaslané potvrdenie o tom, že právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH a že ním
bol v čase vykonania každého z úkonov právnych služieb, ktoré poskytol žalovanému. V zmysle týchto
dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolacísúdpreskúmalnapadnutéuzneseniepodľa §212ods.1,2O.s.p.,vecprejednalbeznariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznala náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v tých prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad,
ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania. Vo všeobecnosti možno povedať, že treba zvažovať všetky
okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie
použité, ale aj na strane účastníka, ktorému inak patriaci nárok nie je priznaný. Podľa súdnej praxe,
pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba vždy prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery účastníkov konania.
Ako je zrejmé z obsahu spisu, žaloba žalobcu o zaplatenie 1.551,82 eur s prísl., bola zamietnutá
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 17.2.2012 č. k. 29C/205/2008-204 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov zo dňa 24.4.2013 č. k. 2Co/51/2012-263.
V danom prípade vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania účastníkov je nutné zdôrazniť, že pokiaľ
ide o žalobcu, jeho zamestnávateľom je W. T. XXXX v X., u ktorého v období roka 2014 dosahovalpriemerný čistý mesačný príjem 858,- eur. Nemá iné vyživovacie povinnosti, na zakúpenie nehnuteľnosti
v kat. úz. N. bol žalobcovi poskytnutý hypotekárny úver 41.000,- eur, ktorý spláca v splátkach po
173,17 eur mesačne. Žalobca spláca aj ďalšie spotrebiteľské úvery. Je vlastníkom 14-ročného osobného
motorového vozidla a medzi jeho odôvodnené výdavky patrí úhrada poplatkov za bývanie v mieste
výkonu služby a cestovné náklady v súvislosti s dochádzaním do zamestnania.
Majetkové, osobné ani zárobkové pomery žalovaného, ktorý je súkromným podnikateľom sa zistiť
nepodarilo, keďže na opakované výzvy prvostupňového súdu v tomto smere nereagoval.
Ako už bolo skôr spomínané, žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia odmeny za stavebné
práce pri debnení zvislých plôch stropov a betonáž, ktoré vykonával na stavbe spoločnosti C. v M..
Žalobca poukazoval na to, že tieto práce vykonával pre žalovaného, ktorý uvedenú okolnosť popieral a v
priebehu konania bolo dokazovanie realizované za účelom nepochybného zistenia, či medzi účastníkmi
konania došlo k uzatvoreniu pracovnoprávneho alebo iného vzťahu, na základe ktorého by žalovaný bol
povinný zaplatiť žalobcovi žiadané plnenie. Žalobca nepochybne uvedené stavebné práce vykonával
a domnieval sa so zreteľom na spôsob zabezpečovania pracovníkov na stavbe, že tieto vykonáva pre
spoločnosť žalovaného. Táto argumentácia žalobcu napokon v konaní preukázaná nebola, avšak s
prihliadnutím na okolnosti na strane žalobcu, ktoré ho viedli k súdnemu uplatneniu nároku práve vo
vzťahu k spoločnosti žalovaného, aj keď napokon z jeho strany nebola správne ujasnená otázka pasívne
legitimovaného subjektu, sú aj v spojení os zistenými osobnými a majetkovými pomermi dôvodom na
čiastočnú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. Trovy konania u žalovaného pozostávajú z odmeny právneho
zástupcu za poskytnutý právnu pomoc v rozsahu 467,96 eur. S ohľadom na čiastočnú aplikáciu § 150
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., má odvolací súd vychádzajúc z uvádzaných zistení za to, že
je dôvodné, aby žalobca nahradil žalovanému 1/3 takto vzniknutých trov konania, čo predstavuje 156,-
eur.Pokiaľideosúdnypoplatokvovýške93,-eur,ktorýbolžalovanémuvyrubenýuznesenímOkresného
súdu Prešov sp. zn. 29C/205/2008 zo dňa 3.7.2009, odvolací súd zistil, že tento súdny poplatok za
odvolanie proti rozsudku žalovaný neuhradil a zároveň nebolo zistené, aby došlo k jeho vymoženiu.
Za tejto situácie odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil postupom podľa § 220 O.s.p. tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.