Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209215739
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209215739.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: X. S., W. XX, O.,
zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, Prievozská 2/A, Bratislava, proti odporcovi: W. W., W..
X.U. XX, W., o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy 43.000 eur, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 6C/181/2009-1337, zo dňa 27.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu

trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaním doručeným súdu 24.9.2009, ktorý doplnil 29.1.2010,
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady
odstrániť z internetovej stránky http://www.1realitna.eu/o-nas:61 článok s názvom "ČERNÁ KRONIKA
REALITNÍHO TRHU" spolu so všetkými fotografiami a dodatkami pripojenými k tomuto článku, uverejnil
na vlastné náklady ospravedlnenie navrhovateľovi: X. S., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom W. T.. Č.. XX,

XXX XX O., št. príslušnosť: SR, na titulnej strane internetovej adresy http://www.1realitna.eu/, a to vo
forme článku s názvom "Ospravedlnenie pánovi X. S.", pod ktorým bude text nasledujúceho znenia:
"Ja, W. W., trvalé bytom T.. W.. X. XXXX/XX, XXX XX W., sa týmto ospravedlňujem pánovi X. S. za
nepravdivé a difamujúce tvrdenia ohľadne jeho osoby, ktoré som zverejnil na internetovej stránke http://
www.1realitna.eu/o-nas:61 v článku s názvom "ČERNÁ KRONIKA REALITNÍHO TRHU". Uverejnením
týchto nepravdivých tvrdení ohľadne osoby pána X. S. som hrubým a neoprávneným spôsobom zasiahol
do práva na ochranu jeho dobrého mena, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti". Súčasne žiadal uložiť

povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 43.000 eur a uhradiť trovy konania.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za jednoznačne preukázanú existenciu článkov
uverejňovaných na internetovej stránke spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. Z doložených
listinných dôkazov mu vyplynulo, že všetky spomínané články sú zverejnené na stránke http://
www.1realitna.eu/o-nas:1, pričom autor článku nie je podpísaný, ani žiadnym iným spôsobom uvedený
pod textami článkov. V tejto súvislosti uviedol, že je spochybnená skutočnosť, kto bol autorom článkov,
keďže tieto sa nachádzajú na internetovej stránke spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o.,

pričom konkrétny autor článku nie je zrejmý pre širokú verejnosť. Obsah článku uvádza len meno
"S." a označenie autora článku ako "riaditeľ". Na základe uvedeného súd prvého stupňa skúmal
pasívnu legitimáciu odporcu v konaní, keďže v návrhu navrhovateľ odporcu označil ako fyzickú osobu
s identifikačnými znakmi konkrétnej osoby a vyvodil záver, že z vyjadrenia odporcu a obsahu jehoprednesu v rámci komunikácie a vyjadrenia sa k samotnému článku, odporca vystupoval, či už ako
zamestnanec spoločnosti alebo spoločník, a nie ako fyzická osoba. Zdôraznil skutočnosť, že odporca
potvrdil, že sa pričinil na vyhotovení článku, avšak uviedol, že do článkov zasahovali aj iní zamestnanci

spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. Súd prvého stupňa preto vyhodnotil uvedené okolnosti
ako konanie v mene spoločnosti, teda úkony robené z pozície zamestnanca, spoločníka, či riaditeľa
spoločnosti, pričom z obsahu článkov je nesporné, že ich predmetom bol výkon činnosti obchodovania
s realitami, teda predmet podnikania spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. V tejto súvislosti
uviedol, že text bol uvedený na stránke 1. Československej realitnej, s.r.o. o čom svedčí, že za obsah

tejto stránky zodpovedá uvedená spoločnosť a nie fyzická osoba, naviac, ak je článok anonymizovaný,
tedapodčlánkomniejeuvedenýžiadenautor.Vprípade,žeodporcavyhotovil,prípadneinýmspôsobom
zasahoval do článku, či už ako riaditeľ alebo zamestnanec spoločnosti, neposkytuje navrhovateľovi
možnosť domáhať sa v rámci konania o ochrane osobnosti uplatňovania svojich práv voči fyzickej osobe,
keďže za uverejnenie článkov zodpovedá realitná spoločnosť, na ktorej internetovej stránke je článok
uverejňovaný.

Zdôraznil, že Občiansky zákonník poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia
občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne
spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Subjektom neoprávneného zásahu môže byť tak občan (fyzická osoba),
ako aj organizácia (právnická osoba). Pri neoprávnených zásahoch uskutočnených tlačou (rozhlasom,
televíziou) treba rozlišovať prípady, keď autorom správy (článku) je tretia osoba, alebo keď ide o

pracovníka vydavateľstva (rozhlasu, televízie). Ak je pisateľom článku osoba odlišná od pracovníka
vydavateľskej organizácie, možno sa ochrany domáhať proti tejto osobe ako priamo zodpovednej
za uskutočnený zásah. Ak je pisateľom článku (režisérom, redaktorom urobenej relácie, programu)
pracovník organizácie, zásah je spôsobený organizáciou, ak je však preukázané, že pracovník konal v
rámci plnenia úloh organizácie. V danom prípade mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca bol

žalovaný ako fyzická osoba, ktorá je spoločníkom spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., podľa
vyjadrenia navrhovateľa je riaditeľom predmetnej spoločnosti, no konateľom spoločnosti je Q. W., čo je
aj zrejmé z výpisu obchodného registra uvedenej spoločnosti. Vychádzal zo zistenia, že uvedené články
boli uverejnené na internetovej stránke spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. bez uvedenia
autora, a preto bol názoru, že zodpovednosť za zverejnenie článkov v prípade osobitných právnych

prostriedkov, ktorými je upustenie, prípadne zdržanie sa neoprávnených zásahov, možno uplatňovať
voči tomu, kto za zásah do osobnostných práv zodpovedá. Naviac mal za to, že z obsahu článkov
je nepochybné, že ide o konflikt medzi pisateľom, teda autorom a navrhovateľom, pričom vzniknutým
a popísaným konfliktom je konflikt prameniaci z ich pracovnej aktivity. Na základe vyššie uvedeného
súd prvého stupňa z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní návrh zamietol a v

odôvodnení rozhodnutia sa nezaoberal ďalšími jednotlivými dôkazmi v ich súvislostiach. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu
trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnil.
Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť resp.
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa týkajúcim sa

pasívnej legitimácie odporcu, nakoľko odporca v priebehu konania, ako aj v súvisiacom trestnom konaní,
priznal autorstvo predmetných článkov, hoci časom svoje tvrdenie zmenil tak, že on napísal len základnú
verziu článku a neskôr do textu vstupovali aj iné osoby - zamestnanci spoločnosti 1. Československá
realitná, s.r.o. Uvedené tvrdenie považoval za účelové, zavádzajúce, klamlivé, pričom bol presvedčený
o tom, že ho odporca vyjadril len v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za zásah do osobnostných práv

navrhovateľa. Uviedol, že napísané a publikované boli dva články, ktorých obsah nebol po celú dobu od
zverejnenia nijako menený, sú písané v 1. osobe jednotného čísla, pričom odporca sa v nich nepriamo
identifikuje ako riaditeľ spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o. Zdôraznil, že odporca nijakým
spôsobom nepreukázal a ani neuviedol, ktorí konkrétni zamestnanci sa mali podľa jeho názoru podieľať
na autorstve predmetných článkov. Tým, že autorstvo odporcu bolo preukázané (on sám ho priznal),

je nepochybne daná jeho pasívna legitimácia v predmetnej právnej veci. Mal za zrejmé, že predmetné
články sú výlučne dôsledkom osobného sporu navrhovateľa a odporcu, ku ktorému došlo ešte dávno v
minulosti, keď spoločnosť 1. Československá realitná, s.r.o. ani neexistovala a z toho dôvodu nemožno
spísanie a zverejnenie predmetných článkov považovať za konanie v mene spoločnosti resp. za konanie
v rámci plnenia úloh spoločnosti.

Súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že v prípade ak sa zásahu do osobnostných práv fyzickej
osoby dopustil zamestnanec právnickej osoby v rámci plnenia úloh právnickej osoby, je za takýto zásah
zodpovedná táto právnická osoba. Je mu známy aj právny názor Najvyššieho súdu ČR vyjadrený vrozsudku sp. zn. XXCdo/XX/XXXX, zo dňa 11.12.2003, podľa ktorého „ak bol neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou či fyzickou osobou
k realizácii činnosti tejto právnickej alebo fyzickej osoby, postihujú občianskoprávne sankcie samotnú

právnickú či fyzickú osobu. Predpokladom je, aby činnosti pracovníka nechýbal miestny, časový a
vecný vzťah k plneniu úloh tejto osoby.“ Mal však za to, že uvedené názory nie je možné aplikovať v
predmetnejprávnejveci,nakoľkoideoskutkovorozdielneveci.Podľajehonázoruodporcaprizásahudo
osobnostných práv navrhovateľa nekonal v rámci plnenia úloh spoločnosti 1. Československá realitná,
s.r.o. a tak tu absentuje minimálne jeden z nevyhnutných predpokladov na vyvodenie zodpovednosti

spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., a to vecný vzťah konania odporcu k plneniu úloh
spoločnosti. Nie je podstatný ani fakt, že uvedené články boli uverejnené na internetovej stránke
spoločnosti, ktorej je spoločníkom a zároveň vykonáva funkciu riaditeľa spoločnosti. Skutočnosť, že
osobný spor navrhovateľa a odporcu sa čiastočne týkal ich pracovných aktivít ešte neznamená, že
predmetné články odporca napísal a zverejnil v mene spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o.,
resp. že pri tom konal v rámci plnenia úloh tejto spoločnosti. Zdôraznil, že ich osobný spor sa začal

dávno pred vznikom spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., čo v priebehu konania potvrdil aj sám
odporca. Vychádzal z toho, že už zo samotného obsahu predmetných článkov, ako aj štylizácie, akou sú
písané, vyplýva, že ich autorom je odporca, nakoľko sa v nich ako autor článku odvoláva na konkrétne
okolnosti súvisiace s predmetnou právnou vecou, o ktorých sa vyjadroval aj v priebehu konania a z
ktorých je viac než zrejmé, že je ich autorom. Poukázal aj na konkrétne časti článkov, v ktorých sa autor

článku, t.j. odporca podľa jeho názoru nepriamo identifikuje a je teda nepochybné, že bol ich autorom,
čo navyše aj potvrdil a neskôr tvrdil, že do obsahu týchto článkov zasahovali aj iné osoby. Vyslovil
názor, že súd prvého stupňa mal predmetnú právnu vec, resp. autorstvo článkov posúdiť v súlade s
jeho návrhom tak, že ich autorom bol odporca, hoci sa pod články výslovne ako autor nepodpísal. Na
uvedenom základe mal za to, že subjektom zodpovedným za zásah do osobnostných práv navrhovateľa

je odporca a nie sú naplnené predpoklady, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť zodpovednosť
spoločnosti1.Československárealitná,s.r.o.Kzásahudoosobnostnýchprávnavrhovateľatotižnedošlo
v rámci realizácie činnosti tejto spoločnosti. Tento svoj záver odôvodnil tým, že odporca len využil
svoje postavenie spoločníka a riaditeľa spoločnosti, aby mohol predmetné články uverejniť na stránke
spoločnosti, nakoľko ich zverejnenie na inej internetovej stránke by bolo preňho obtiažnejšie.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2015 (§
211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal ochrany osobnosti v súvislosti so zásahom do jeho
osobnostných práv zverejnením článku na internetovej stránke http://www.1realitna.eu/o-nas:61 s
názvom "ČERNÁ KRONIKA REALITNÍHO TRHU" nasledovného obsahu: „Dopadli jsme podvodníka
přímopřičinu.VyklubalseznějmakléřrealitníkancelářeLevelEuropeSlovakia,s.r.o.zBanskéBystrice.
Dnes, aby se člověk bál opravdu někomu otevřít dveře. Naše klientka mi zavolala, jako řediteli naši

realitní kanceláře, že jí telefonoval nějaký pán S. s tím, že jsem ho osobně pověřil prodejem jejího domu.
Naštěstí se to stalo velmi rozvážné klientce, která nečekala a informace si ověřila. Slizoun X. S., který
byl vyhozen pro lži a podvody z RK Level Europe Slovakia a následně byl nepochopitelně přijat po
roce zpět, opět prokázal svůj podvodnický talent. Vetřel se do domu a řekl, že jsem se s ním dohodl na
spolupráci při prodeji. Byla to samozřejmě lež a tak jsme při bleskově zorganizované akcii zablokovali

osobní vozidlo S. a zavolal policii k zaprotokolování skutečností. Dnes je sobota a tak v pondělí podáme
trestní oznámení na tohoto podloudníka a rádoby realitní kancelář, kterou údajně zastupuje. Ostatní
klienty chci poprosit, aby v případě jakéhokoli kontaktování někým, kdo se neprokáže průkazem naší
společnosti, opatřeným fotografií, ihned volali makléře, který se o jejich nemovitosti stará a dali mu toto
na známost. Nikdo mimo naší společnost nebyl, není a nebude pověřen prodejem nemovitosti, kterých

prodej zprostředkuje naše realitní kancelář. Poděkování patří i policistům, kteří se dostavili na místo v
rekordním čase a okamžitě zajistili totožnost toho ...“Nakoľko predmetný článok bol uverejňovaný bez uvedenia autora, výhradne na internetovej stránke
patriacej spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., ktorej bol
odporca v rozhodnom čase spoločníkom a riaditeľom, súd prvého stupňa vychádzajúc z jeho obsahu,

ktorý opisuje konflikt na poli pracovnej aktivity, zamietnutie návrhu založil na právnom posúdení
o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní. V dôsledku toho vyvodil nedostatok jeho
zodpovednosti voči navrhovateľovi podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.

Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvého stupňa a v nadväznosti na odvolacie

námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu
osobnosti je tiež zistenie, či sa odporca dopustil konania, ktoré navrhovateľ v konaní skutkovo
vymedzovalapovažovalzazásahdojehochránenýchosobnostnýchpráv;takétozisťovaniejesúčasťou
skúmania, či je odporca v konaní pasívne vecne legitimovaný. V danom prípade súd prvého stupňa
použil na prejednávanú právnu vec ustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, ktoré vo vzťahu
k § 420 Občianskeho zákonníka aj správne vyložil. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť

od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo
poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého
konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom
zásahu). V ustanoveniach § 11 až § 16 Občianskeho zákonníka nie je uvedené označenie subjektu
neoprávneného zásahu (t.j. subjektu, ktorý zasiahol neoprávnene do práva na ochranu osobnosti

fyzickej osoby). Z toho možno dovodiť, že týmto subjektom môže byť tak fyzická osoba, ako aj osoba
právnická. Ide o právne závery zastávané už dávnejšie judikatúrou súdov [viď napríklad Zborník III.
Najvyššieho súdu, SEVT 1980, na strane 180 ktorého sa konštatuje, že subjektom zásahu môže
byť tak občan (fyzická osoba), ako aj organizácia (právnická osoba)]. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že pre právnické osoby je charakteristické to, že svoju vôľu nevytvárajú samostatne,

ale prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len prostredníctvom fyzických osôb
právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok, koná, robí právne úkony, zakladá právne vzťahy,
vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto vzťahov. Ak bezprostredným
pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej
činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť

ona sama (bezprostredne konajúca fyzická osoba) alebo táto právnická osoba. Ustanovenia §
11 a nasl. Občianskeho
zákonníka pritom neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila túto otázku. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí,
že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Právnym vzťahom
zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka)
sú obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú
v majetkovej sfére poškodeného (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Takúto analógiu potvrdzuje aj ustálená judikatúra
v zmysle ktorej, pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka)
spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby,
považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo o

takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X D. XXX/XXXX z 26.9. 2013, publikovaný pod č. 128 v Zbierke
stanovísk NS a súdov W. X/XXXX).

V zmysle § 420 ods. 2

Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Pod pojem osôb použitých, za ktoré v prípade vzniku škody nesie zodpovednosť
právnická či fyzická osoba, možno subsumovať osoby, ktoré sú s právnickými, prípadne fyzickými

osobami (napr. s podnikateľmi) v takom právnom vzťahu, ktorý nedovoľuje ich brať na zodpovednosť
napriek tomu, že spôsobili škodu (napr. pracovnoprávny vzťah). Uskutočňovali totiž činnosť, ktorá spadá
do pôsobnosti fyzických, prípadne právnických osôb z hľadiska vecného, miestneho alebo časového.
Môže teda ísť o činnosť pracovníkov alebo členov právnickej alebo fyzickej osoby, o činnosť osôb,ktoré vykonávajú činnosť pre právnickú či fyzickú osobu na základe iného zmluvného vzťahu než
pracovnoprávneho. Konajúca osoba (škodca) teda pri výkone svojej činnosti nesleduje len svoj osobný
záujem. Medzi ňou a právnickou alebo fyzickou osobou je vnútorný vzťah k činnosti vykonávanej týmito

právnickými alebo fyzickými osobami vyvíjajúcimi napr. podnikateľskú činnosť. Ak však konanie takejto
použitej osoby, ktorá spôsobila škodu, nemožno považovať za činnosť právnickej alebo fyzickej osoby,
ide o vybočenie z tejto činnosti (o tzv. exces), v ktorom prípade je daná priama zodpovednosť tejto
použitej osoby.

V súvislosti so zamietnutím návrhu namietol navrhovateľ najmä skutočnosť, že predmetný článok je
výlučne dôsledkom osobného sporu navrhovateľa a odporcu, ku ktorému došlo ešte v minulosti, keď
spoločnosť 1. Československá realitná, s.r.o. ani neexistovala a z toho dôvodu nepovažoval spísanie a
zverejnenie predmetných článkov odporcom za konanie v mene spoločnosti resp. za konanie v rámci
plnenia úloh spoločnosti; mal za to, že absentuje jeden z predpokladov na vyvodenie zodpovednosti
voči spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o., a to vecný vzťah konania odporcu k plneniu úloh

spoločnosti.
Znavrhovateľovhoopisuskutkovýchokolností,ktorépredchádzalisamotnémuzverejneniunapadnutého
článku vyplýva, že po odchode odporcu z realitnej kancelárie Level EUROPE, prevzal funkciu manažéra
pre oblasť Bratislava a okolie navrhovateľ, ktorého jednou z úloh bolo uskutočňovať rokovania s
odporcom za účelom vydania sprostredkovateľských zmlúv realitnej kancelárie Level EUROPE od

odporcu. Rokovania mali prebiehať korektne a ako príčinu relatívne ústretového odporcovho správania
videl navrhovateľ v potrebe novej spoločnosti (1. Československá realitná, s.r.o.) založenej odporcom,
etablovaťsanarealitnomtrhu.Dohodymedzirealitnýmikanceláriamiboliplnenésvýnimkouodovzdania
fotografií nehnuteľností na CD nosiči. Navrhovateľ informoval o stretnutiach vedenie spoločnosti, pričom
na základe týchto informácií sa spoločnosť rozhodla v roku 2006 podať trestné oznámenie na odporcu

a návrh na vzatie do väzby odporcu a jeho manželky pre podozrenie zo spáchania trestných činov
falšovania verejnej listiny podľa § 352 Trestného zákona, ohovárania podľa § 373 Trestného zákona,
poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona a sprenevery podľa
§ 213 Trestného zákona resp. krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Od okamihu, keď sa odporca
dozvedel o podanom trestnom oznámení, ukončil akúkoľvek komunikáciu s navrhovateľom i s realitnou

kanceláriou Level EUROPE až do 2.2.2008, kedy došlo k incidentu, ktorý popisuje aj predmetný článok.
Podľa tvrdení navrhovateľa mala realitná kancelária Level EUROPE uzatvorenú sprostredkovateľskú
zmluvu 8.1.2006 s Ing. F. O., predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností (rodinný dom a pozemky
nachádzajúce sa v okrese Senica, v obci Š. Z., v kat. území Š. Z.). Na základe overenia aktuálnosti
ponuky predaja nehnuteľností, si navrhovateľ na deň 2.2.2008 dohodol návštevu u Ing. F. O., kde

sa predstavil ako manažér realitnej kancelárie Level EUROPE; Ing. F. O. sa nezmienila o tom, že
vypovedala zmluvu uzatvorenú s realitnou kanceláriou Level EUROPE a navrhovateľ vyhotovil fotografie
o ponúkaných nehnuteľnostiach (nakoľko pôvodné fotografie mal stále k dispozícii odporca), následne
ho Ing. F. O. pozvala na rozhovor o predaji nehnuteľností. Vzápätí k domu Ing. F. O. dorazil odporca
so svojim kolegom a motorovými vozidlami mali zablokovať vozidlo navrhovateľa, aby mu znemožnili

odjazd. Odporca zavolal políciu a začal vulgárnym spôsobom nadávať a kričať, že Ing. Gabriela
Buknová už vypovedala sprostredkovateľskú zmluvu s realitnou kanceláriou Level EUROPE a pritom
mal obmedzovať spolu s kolegom osobnú slobodu navrhovateľa až do príchodu polície, ktorá po overení
totožnosti prítomných osôb a na základe vyhodnotenia situácie skonštatovala, že nikto z prítomných
žiaden protiprávny čin nevykonal, nikoho nezadržali, nič nezistili. V čase uskutočnenia zásahu bola

Ing. F. O. zamestnankyňou, účtovníčkou, v obchodnej spoločnosti 1. Československá realitná, s.r.o.,
o čom však navrhovateľ nemal vedomosť. Navrhovateľ upovedomil o predmetnom incidente vedenie
realitnej kancelárie Level EUROPE a následne zisťoval evidovanie výpovede sprostredkovateľskej
zmluvy Ing. F. O.. Vedenie zistilo, že takúto výpoveď neeviduje. Ing. F. O. zaslala realitnej kancelárii Level
EUROPE list zo dňa 3.2.2008, prílohou ktorého bola výpoveď sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej

s realitnou kanceláriou Level EUROPE na sprostredkovanie predaja vyššie uvedených nehnuteľností.
Navrhovateľ zistil, že predmetnú výpoveď prevzal za realitnú kanceláriu v minulosti odporca, vtedy ešte
ako pracovník realitnej kancelárie, ktorý z určitých dôvodov zabudol informovať nadriadených a vedenie
realitnej kancelárie Level EUROPE o tejto skutočnosti, pričom originál ani po ukončení spolupráce
vedeniu spoločnosti neodovzdal. Zmieňované nehnuteľnosti boli preto stále vedené ako ponuky realitnej

kancelárie Level EUROPE.

Z uvedeného chronologicky opísaného sledu udalostí jednoznačne vyplýva, že článok zverejnený na
internetovej stránke 1. Československá realitná, s.r.o., pojednávajúci o incidente, ktorý sa stal u Ing. F.O., vznikol v konzekvencii na konkurenčný boj dvoch realitných kancelárií, ako reakcia na obchodnú
praktiku v nakladaní so sprostredkovateľskou zmluvou Ing. F.M. O. realitnou kanceláriou Level EUROPE
Slovakia, s.r.o., za ktorú pre oblasť Bratislava a okolie vykonával funkciu manažéra navrhovateľ.

Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že predmetný článok vznikol výlučne
iba v dôsledku osobného sporu navrhovateľa a odporcu. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok vecného
vzťahu konania odporcu ako riaditeľa k plneniu úloh obchodnej spoločnosti 1. Československá realitná,
s.r.o. treba uviesť, že účelom článku (obsahujúceho aj rôzne invektívy na adresu navrhovateľa v jeho
úvode) zverejneného na internetovej stránke realitnej kancelárie 1. Československá realitná, s.r.o., bolo

podľa jeho záverečného obsahu upozorniť klientov, resp. návštevníkov stránky, ktorí by mali event.
záujem o služby realitnej kancelárie na sprostredkovanie predaja, prenájmu alebo kúpy nehnuteľností,
na vzniknutú situáciu a na spôsob nepochybného určenia osoby sprostredkovateľa realitnej kancelárie
1. Československá realitná, s.r.o. Takáto činnosť spadá do kompetencií riaditeľa obchodnej spoločnosti
zaoberajúcej sa realitnou činnosťou. Je pritom zrejmé, že zverejnením článku išlo o činnosť konanú
pre právnickú osobu (1. Československá realitná, s.r.o.) z vlastnej iniciatívy odporcu ako riaditeľa

spoločnosti, ku ktorej nepotreboval zvláštne oprávnenie a ktorú nevykonával proti výslovnému zákazu
právnickej osoby. Uskutočňoval tak činnosť, ktorá z vecného (vnútorne účelového) hľadiska spadá
do pôsobnosti jeho zamestnávateľa, ktorého bol súčasne spoločníkom. Právne významným je tiež
miestne kritérium konania odporcu, keď k uverejneniu predmetného článku došlo na internetovej stránke
spoločnosti 1. Československá realitná s.r.o., v rámci jej pôsobenia na trhu s nehnuteľnosťami. V danej

veci je irelevantné časové kritérium konania odporcu.

Odvolací súd záverom poznamenáva, že ani uznanie odporcu vinného z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. písm. a) zák. č. 372/1992 Zb. o priestupkoch za skutok spočívajúci
v uverejnení článku s názvom „Černá kronika realitného trhu“, by nevylučovalo konanie odporcu z

rámca činnosti právnickej osoby, nakoľko podľa ustálenej judikatúry (porov. č. XX/XXXX, Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSSR z 18.1.1970, D. XX/XX), nemožno paušalizovať
taký záver, že z medzí plnenia úloh právnickej osoby (z medzí plnenia pracovných úloh a priamej
súvislosti s ňou) vybočuje každá činnosť zamestnanca, ktorou spôsobil škodu a ktorá je trestným činom
(priestupkom).

Nedostatok pasívnej legitimácie odporcu v konaní si zrejme uvedomil aj sám navrhovateľ, keď v
podanom odvolaní v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. žiadal pripustenie vstupu nového účastníka 1.
Československá realitná, s.r.o. do konania na strane odporcu ako odporcu 2/. Odvolací súd v tejto
súvislosti uvádza, že v odvolacom konaní je v zmysle § 216 O.s.p. vylúčená aplikácia ustanovenia § 92

ods. 1 O.s.p. (pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania); na predmetný procesný návrh preto
nemožno v odvolacom konaní prihliadať.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.