Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alžbeta Marková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2P/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916202435
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6916202435.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci navrhovateľky - O.

G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX proti odporcovi - S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, o rozvod
manželstva, úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: F. G.Á., nar. XX.
XX. XXXX, F. G., nar. XX. XX. XXXX, C. G., nar. XX. XX. XXXX, P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. E.,
zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky O. G. a odporcu S. G. uzavreté dňa 15. 12. 2000, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu U., vo zväzku 6, ročník 2000, na strane 38, pod poradovým číslom 43,
rozvádza.

Súd maloleté deti F., F., C. a P. G. zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí F., F., C. a P. G. výživným na každé dieťa po 30
% zo sumy životného minima, určeného podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred
k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinnosti rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode z dôvodu, že jej manželstvo je dlhodobo nefunkčné a nie je
predpoklad jeho obnovenia.

Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu v súlade s jeho písomným vyhotovením.

Uviedla, že síce bývajú v jednom rodinnom dome, ale nevedú manželský život. Jej city k odporcovi
ochladli a v žiadnom prípade s ním nemieni obnoviť manželské spolužitie. Podľa jej vyjadrenia príčinou
rozpadu manželstva je skutočnosť, že odporca jej ubližoval. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva
navrhla na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti a vyživovaciu povinnosť otca určiť
v minimálnej výške. Styk otca s deťmi nežiadala upraviť súdnou cestou, nakoľko na styku sa vedia
dohodnúť. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 € mesačne. Mimo
maloletých detí pochádzajúcich z manželstva má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, ktorý

pochádza z jej súčasného vzťahu.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva ako aj s navrhovanou úpravou práv a povinnosti rodičov k
maloletým deťom súhlasil. Potvrdil výpoveď navrhovateľky, že mali v manželstve konflikty, čo viedlo kodcudzeniu. V žiadnom prípade nemieni obnoviť manželské spolužitie. Odporca je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 61 € mesačne. Mimo
maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazať prispievať na ich výživu v minimálnej výške.

Podľa §-u 23 Zákona o rodine

1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní
o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine

1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá

na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine

1)Rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompredvyhlásenímrozhodnutia,ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.
2)Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľaodseku1,súdupravístykrodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
4)Akjedenzrodičovopakovanebezdôvodneazámerneneumožňujedruhémurodičovistyksmaloletým

dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.
5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.Podľa §-u 62 Zákona o rodine

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné sa samé živiť;
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa §-u 65 Zákona o rodine

1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli
ich dohodu o výške výživného;
2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75 Zákona o rodine

1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.;

2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa §-u 77 Zákona o rodine

1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia §-u 144 O.s.p., na základe ktorého účastníci konania
o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Súd vyhotovil rozsudok podľa ustanovenia §-u 157 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého, ak je na pojednávaní

vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania,
uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.

Podľa ustanovenia §-u 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §-u 3 zákona č. 601/2003

Z. z. spoločne sa považuje suma 69,040€ mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o
nezaopatrené dieťa. V zmysle §-u 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v §-e 2 upravia vždy k 1.7.
bežnéhokalendárnehoroka.Od01.07.2013bolavzmysleuvedenéhoupravenávýškaživotnéhominimana sumu 90,42 € mesačne, minimálna vyživovacia povinnosť je teda čiastka 27,13 € mesačne ( 30%
zo sumy 90,42 €).
Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima v nadväznosti na túto zmenu, sa

zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť
výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené
dieťa podľa zákona o životnom minime.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa ho účastníci na pojednávaní výslovne
vzdali.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.