Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/286/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203555
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615203555.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľky

B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. č. XXXX, proti odporcovi G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. č. XXXX,
zastúpený advokátskou kanceláriou mzlegal s.r.o., IČO: 36 861 529, Bernolákova 2425/2, 901 01
Malacky, o vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd v y l u č u j e odporcu z užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., katastrálne územie E.,
zapísané Okresným úradom C., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, a to rodinného domu,
súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX
m2, hospodárskej budovy súp. č. XXXX. na parcele XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere

XX m2 a parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania voči odporcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 09.04.2015 sa navrhovateľka domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd vylúčil odporcu z užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E.,
katastrálne územie E. B., zapísané Okresným úradom C., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX,
a to rodinného domu, súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XX m2, hospodárskej budovy súp. č. XXXX na parcele XXXX/XX zastavané

plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX
m2, z dôvodu podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., nakoľko odporca je vo vzťahu k navrhovateľke,
ktorá je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, dôvodne podozrivý z násilia. Svoj návrh
odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu C. sp. zn.
8P/37/2014 zo dňa 17.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2014, na základe podaného
návrhu dňa 30.10.2014 prebieha na tunajšom súde konanie vo veci vyporiadania BSM pod sp. zn.
6C/527/2014, konanie nebolo doposiaľ skončené ani vytýčený termín pojednávania. Navrhovateľka

je spolu s odporcom bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v obci E., katastrálne územie E.,
zapísané Okresným úradom C., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, a to rodinného domu,
súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX
m2, hospodárskej budovy súp. č. XXXX na parcele XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX
m2 a parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2. Z rodinného domu číslo súpisné
XXXX vo E. bola spolu s maloletou dcérou R., nar. XX.XX.XXXX. nútená sa odsťahovať v priebehu
mesiaca jún 2013, nakoľko psychický a fyzický nátlak odporcu na navrhovateľku bol neudržateľný,

pravidelne navrhovateľku ponižoval, prenasledoval, budil zámerne neskoro hoci, vynucoval si násilím
intímny styk, čo podrobne uvádzala v návrhu na rozvod manželstva. V dome si nechala osobné veci,
ako aj veci maloletej R., nakoľko stále verila, že odporca zmení správanie. Odišla bývať do vedľajšieho
domu svojej matky, ktorý je stavebnotechnicky prepojený rodinným domom účastníkov a jedná savlastne dvojdom. Do spoločného rodinného domu sa chce vrátiť potom ako odporca koriguje svoje
správanie. Po rozvode manželstva s odporcom sa niekoľkokrát pokúšala do domu vrátiť, nakoľko je
jeho spoluvlastníčkou, vždy však stretla odporcu, ktorý sa jej vyhrážal, že jedného dňa ju zabije. Zo

strachu, ako aj z jeho nevyspytateľného a skratového správania do domu prestala chodiť, a to napriek
tomu, že v rodinnom dome matky má s maloletou R. stiesnené bývanie. Dňa 08.03.2015 odporca v
spoločnom dome navrhovateľku hrubo fyzicky napadol a následne znásilnil. Na základe tejto udalosti
vydalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru C., odbor kriminálnej polície dňa 14.03.2015 Uznesenie
ORP-127/1-VYS-MA-2015, na základe ktorého bolo začaté proti odporcovi ako obvinenému trestné

stíhanie pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, nakoľko na podklade zistených skutočností bol vyvodený
odôvodnený záver, že odporca dňa 08.03.2015 v čase okolo 10.30 hod. v kotolni rodinného domu
matky navrhovateľky začal navrhovateľku škrtiť, vyhrážať sa zabitím, v dôsledku čoho niekoľkokrát
skolabovala, následne ju odniesol do spoločného rodinného domu, kde ju opakovane škrtil a hrubo

znásilnil. Odporca je vo vyšetrovacej väzbe, avšak navrhovateľka má dôvodné obavy o svoje zdravie,
keďbudezväzbyprepustený.Správanieodporcujeskratové,afektívneanevyspytateľné,navrhovateľka
sa dôvodne obáva, že je schopný ju zabiť, tak ako sa už pokúsil alebo ako sa vyhrážal. Pokiaľ odporca
bude mať právo vstupovať do spoločného domu a približovať sa k navrhovateľke, riskuje navrhovateľka
vlastný život a následky takéhoto konania môžu byť fatálne a nezvratné.

Navrhovateľka súčasne s podaním návrhu sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým
by súd o.i. uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E.,
katastrálne územie E. B., zapísané Okresným úradom C., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX,
a to rodinného domu, súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a

nádvoria vo výmere XX. m2, hospodárskej budovy súp. č. XXXX na parcele XXXX/XX zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XX m2 a parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci č.k. 4C/286/2015. Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
v tejto časti Uznesením č.k. 4C/286/2015-20 zo dňa 09.04.2015 vyhovel, v časti o zákaz priblíženia
sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov návrh zamietol. Krajský súd v Bratislave na

odvolanie oboch účastníkov rozhodnutie súdu prvého stupňa Uznesením č.k. 5Co/244/2015-55 zo dňa
01.06.2015 potvrdil.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, súd z obsahu odvolania voči nariadenému predbežnému opatreniu
odporcu zistil, že odporca v opise skutkového stavu tvrdí, že od mesiaca jún 2013 je na základe dohody

účastníkov výlučným užívateľom nehnuteľností, nakoľko navrhovateľka odišla z rodinného domu, býva v
susednom dome matky súp.č. 1205 a podľa neho nie je pravdou, že nehnuteľnosť je stavebnotechnicky
prepojená s rodinným domom č. súp. XXXX. Rovnako popiera tvrdenie navrhovateľky, že ju v dome
fyzicky napadol a znásilnil, ani to, že sa jej vyhrážal zabitím.

Súd sa oboznámil s písomnými podaniami účastníkov, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými navrhovateľkou, pripojil spis Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/79/2015, nariadil vo
veci pojednávanie na deň 13.01.2016 a na deň 09.03.2016, na ktorom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec
prejednal v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu. Odporcu súd vyzval, aby sa vyjadril, či
súhlasí, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, alebo trvá na svojom výsluchu ako účastníka

konania. Odporca výzvu súdu prevzal dňa 16.02.2016, na túto nereagoval. Jeho právny zástupca
termín pojednávania vytýčeného na deň 09.03.2016 zobral na vedomie na pojednávaní vo veci dňa
13.01.2016, na pojednávanie sa nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie termínu pojednávania. Preto súd postupoval podľa ustanovenia §101 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy, keď dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania je možné v merite veci rozhodnúť
na pojednávaní dňa 09.03.2016 aj bez prítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, keď vo veci zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a odporca sú v čase podania návrhu v súdenej veci a rozhodovania súdu bývalí manželia,
manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu C. sp. zn. 8P/37/2014 zo dňa 17.06.2014,
maloletá R., nar. XX.XXXXXX, bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky.Súdu je rovnako známe z jeho úradnej činnosti, že medzi účastníkmi prebieha na tunajšom súde konanie
o návrhu navrhovateľky zo dňa 30.10.2014 na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

po rozvode manželstva. Konanie je vedené pod sp. zn. 6C/527/2014 a nie je právoplatne skončené.

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/79/2015 súd zistil, že odporca bol v
čase rozhodovania súdu v merite schválením dohody o vine a treste Rozsudkom Okresného súdu
Malackyč.k.3T/76/2015-212zodňa11.11.2015uznanýzavinnéhozospáchaniaprečinunebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom znásilnenia podľa § 199 ods.
2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 08.03.2015 v čase okolo 10.30 h vo
Veľkých Levároch prišiel za poškodenou B., svojou bývalou manželkou, do kotolne rodinného domu E.
č. XXXX, v časti ktorého poškodená po rozvode s obvineným žije s rodičmi, sadol si oproti nej a začal
sa s ňou rozprávať, zrazu chytil poškodenú za krk a škrtil ju, pričom sa s nimi prevrátila stolička, na
ktorej poškodená sedela a udrela si hlavu v záhlaví o drevo, obvinený ju ďalej škrtil veľkou intenzitou až

nemohla dýchať, pritom jej hovoril, že keď ju nemôže mať on, tak nikto, že ju zabije a odsedí si za ňu
štyri roky, poškodená sa ho snažila odtlačiť, on ju však stále škrtil, až opakovane stratila vedomie, potom
ju zdvihol a na pleci ju preniesol do časti domu, kde po rozvode s poškodenou býval, vošiel s ňou do
zadnej izby a zhodil na manželskú posteľ, sadol si na ňu obkročmo, pridržal jej ruky svojimi kolenami a
znova ju začal škrtiť. Hovoril jej, že to musí dokončiť, že si to odsedí a že ju musí zabiť, na čo poškodená

opätovne stratila vedomie, keď sa jej podarilo prehovoriť a rozplakala sa, obvinený so škrtením prestal,
zosadol z nej, ako ležala na posteli a plakala vykonal na nej zločin znásilnenia, spôsobom ako je skutok
opísaný vo výroku rozhodnutia č.k. 3T/76/2015-212, pričom poškodená počas konania obvineného zo
strachu o svoj život nekládla žiadny verbálny ani fyzický odpor a nevyjadrovala nesúhlas s pohlavným
stykom, obávala sa ďalšieho škrtenia a iného fyzického útoku. Odporca je za opísaný skutok v čase

rozhodovania súdu vo výkone trestu.

Z listu vlastníctva č XXXX pre k.ú. E. súd zistil, že účastníci počas trvania manželstva nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci E., katastrálne územie
E., zapísané Okresným úradom C., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, a to rodinného domu,

súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX
m2, hospodárskej budovy súp. č. XXXX na parcele XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XX m2 a parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2.

Podľa § 146 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia

alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, prípadne z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa § 853 ods. 1. Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel,

iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b) ].
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o

zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného správania
manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielovéhospoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak
vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému
alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného

činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Právo v takomto prípade chráni slabšiu
stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je dôvodný, nakoľko sa nielen
z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo

blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Odporca
bolRozsudkomOkresnéhosúduMalackyč.k.3T/76/2015-212zodňa11.11.2015právoplatneuznanýza
vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom
znásilnenia podľa § 199 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktoré spáchal na navrhovateľke. Z uvedených
skutkových zistení a právnych záverov judikovaných v trestnom konaní Rozsudkom Okresného súdu
Malacky č.k. 3T/76/2015-212 zo dňa 11.11.2015 s ohľadom na § 135 ods. 1 O.s.p. vychádzal, v súlade

s rozsahom viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v
občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu
zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní,
nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto
ho spáchal ( I.ÚS 269/2011-55).

Súd s použitím analógie legis má za to, že ustanovenie § 146 veta druhá Občianskeho zákonníka
sa vzťahuje aj na bývalú manželku. Súd z hľadiska splnenia podmienok stanovených § 146 ods.
2 Občianskeho zákonníka neposudzoval len existenciu fyzického alebo psychického násilia odporcu
voči navrhovateľke, ale aj hrozbu takého násilia do budúcnosti. Skutočnosť, že odporca je v

čase rozhodovania súdu vo výkone trestu, a z toho dôvodu reálne nehnuteľnosť neužíva, je pre
posúdenie nároku navrhovateľky právne bez významu. Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd zistil, že
navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti s maloletou dcérou R. v mesiaci jún 2013. Dôvody
odchodu ostali medzi účastníkmi sporné, navrhovateľka tvrdí, že z dôvodu obavy o bezpečnosť seba
maloletej dcéry, odporca tvrdí, že domácnosť navrhovateľka s dcérou opustila po vzájomnej dohode a

nehnuteľnosť užíva on sám. Súd zohľadnil skutočnosť, ktorá vyplynula z obsahu spisu 3T/796/2015, a
to že odporca bol v minulosti stíhaný za priestupok voči občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. (24.12.2013 keď mal fyzicky napadnúť matku navrhovateľky), a tiež
zohľadnil skutočnosť, že v prípade bývania u matky ide o susediace nehnuteľnosti, z popisu skutku
v konaní sp. zn. 3T/76/2015 jednoznačne vyplýva, že ide o nehnuteľnosti o prepojené, kde je možný

vzájomný voľný prístup (v prípravnom konaní odporca o.i. uviedol, že skutok sa stal tak, že videl, že
navrhovateľkajevkotolni,potomkeďnavrhovateľkanebolaprivedomí,odniesoljudovedľajšiehodomu,
kde býval on).

Účastníkom síce právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode ich manželstva zaniklo bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov, do ktorého aj nehnuteľnosť patrí, avšak doposiaľ neprišlo k jeho
vyporiadaniu a preto v prípade podmienečného prepustenia odporcu z výkonu trestu sú obavy
navrhovateľky z možnosti násilia voči nej odôvodnené. Navrhovateľka súdu uviedla, že na podanom
návrhu trvá, nakoľko odporca je t.č. vo výkone trestu, avšak môže byť z výkone trestu podmienečne
prepustený, pričom nie je predpoklad na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

dohodou, nakoľko s ohľadom na okolnosti účastníci nekomunikujú.

Súd preto návrhu vyhovel, nakoľko správanie odporcu odôvodňuje jeho úplné vylúčenie z užívania
nehnuteľností, pričom obmedzil odporcu len vo vzťahu oprávneniu vlastníka vec užívať, nevylúčil ho
z ďalších oprávnení vlastníka vo vzťahu k veci, ostáva naďalej vlastníkom. Rovnako má súd za to, že

nejde o neprimeraný zásah do vlastníckeho práva odporcu, napriek tomu, že súd vyslovil vylúčenie
užívania bez časového obmedzenia, o takúto situáciu nejde : účastníci sú bývalí manželia a v čase
rozhodovania súdu prebieha konanie o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde
ďalšie užívacie právo odporcu k nehnuteľnostiam bude závisieť od výsledku tohto konania vedeného
tunajším súdom pod sp. zn. 6C/527/2014, ktoré s ohľadom na ustálenú judikatúru nemôže skončiť bez

súhlasu odporcu (teda môže skončiť len meritórnym rozhodnutím súdu, kde budú vyporiadané vzťahy
aj k sporným nehnuteľnostiam, alebo vzájomnou dohodou účastníkov). Konanie o vyporiadanie BSM
je totiž konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách spolu tak postavenie navrhovateľa, ako
aj postavenie odporcu (indicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhuje uplatnené i právo odporcu na vyporiadanie BSM súdom, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v
tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka litispendencie. Preto je v prípade návrhu na
vyporiadanie BSM treba „navrhovateľom" v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. rozumieť ako navrhovateľa,

tak aj odporcu. Z tohto dôvodu je treba k účinnosti späťvzatia žaloby súhlas odporcu a to i v prípade,
že k späťvzatiu došlo prv než začalo konanie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2009,
sp. zn. 2 Cdo 52/2008). Z tohto dôvodu mal súd za to, že pre obmedzenie odporcu užívania budú
splnené podmienky len počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu účastníkov k nehnuteľnostiam, t.j. do
času právoplatného rozhodnutia súdu o vlastníckom režime nehnuteľností v konaní sp. zn. 6C/527/2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka
mala v konaní plný úspech, odporca plný neúspech. Navrhovateľka má preto právo na náhradu trov
konania voči odporcovi, súd jej túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si v konaní ich náhradu
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.)