Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212207863
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212207863.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: L. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. - H.
H., I. XXX/XX, prechodne bytom X. H. XX, H., Maďarská republika, o vymoženie pohľadávky vo výške
4.305,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo

dňa 9. júla 2014, č. k. 13Er/598/2012-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, exekúciu vedenú
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, záhradnícka 60, pod sp.
zn. 13Er/598/2012, EX 5121/12 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie
ponechal osobitnému rozhodnutiu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“),
ako aj zisteným skutkovým stavom. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 26.6.2012 udelil súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*071918 na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
v Bratislave, Rajská 15/A, zo dňa 27.9.2011, vedeného pod sp. zn. II/2011-2596. Za účelom posúdenia
zákonnosti prebiehajúcej exekúcie opätovne preskúmal oprávneným predloženú Zmluvu o splátkovom

úvere č. 0212101970 uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 17.10.2005,
neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli i všeobecné obchodné podmienky, pričom s prihliadnutím na povahu
účastníkov a obsah zmluvy dospel k záveru, že išlo o spotrebiteľský vzťah, na ktorý bolo potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok bola i
rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a v súvislosti s ňou bude
prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. K tomu súd prvého stupňa uviedol, že z predmetnej

spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bolo zrejmé,
že právny predchodca oprávneného ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
formulárových zmlúv, ktoré mal vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol
ovplyvniť, čo platilo aj pre rozhodcovskú doložku. Táto doložka, ktorá nebola s povinnou individuálne
dojednaná, spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožnila spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala

ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania
spočívala podľa súdu prvého stupňa v tom, že faktickým subjektom, ktorý definoval, ako sa budúprípadné spory riešiť, bol v tomto prípade dodávateľ, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky vyhodnotil súd

prvého stupňa ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
nebolo možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie ponechal
samostatnému uzneseniu po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Podľa oprávneného súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Uviedol, že súdom prvého stupňa nesprávna interpretácia
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vychádza z nesprávneho výkladu rozhodnutia ASTURCOM
publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. S poukazom na ust. § 35 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 OSP mal za to, že slovenský exekučný súd by bol podľa
rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by

slovensképrocesnéprávoumožňovaloexekučnémusúdu,abyvyhodnotilrozhodcovskúdoložkuvrámci
exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom
práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd,
ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom
ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.

Podľa jeho názoru, zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je možné
vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak
pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Svoj záver argumentačne
oprelorozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa26.09.2011,sp.zn.3MCdo11/2010.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP

a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 10.04.2012, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým požiadal o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie

sumy 4.305,96 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 27.9.2011, sp. zn. II/2011-2596, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2011 a vykonateľnosť dňa 27.11.2011. Vyššie označený súdny
exekútor doručil dňa 24.04.2012 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, zmluvu o splátkovom úvere

zo dňa 17.10.2005 a Všeobecné obchodné podmienky. Súd prvého stupňa poveril dňa 26.06.2012
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie. Následne súd prvého stupňa rozhodol
napadnutým uznesením.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný
titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd

kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, na exekučné konania začaté v súlade s
odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k
1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje

dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie je správne. Súd prvého stupňa správne považoval zmluvu o splátkovom úvere
zo dňa 17.10.2005 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedenej zmluvy (č.l.

7 spisu) je zrejmé, že veriteľ - právny predchodca oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) je osoba,
ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za
dodávateľa a dlžník, v tomto spore povinná je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z uvedených
dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa,

predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v čase
uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom k 31. 12. 2007) považovala kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V tomto smere odvolací súd dodáva, že zákonom č.
568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo predmetné ust. § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka novelizované a od účinnosti tohto zákona, t.j. 1. januára 2008 podľa § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie 879j zákona č. 568/2007 Z. z. výslovne
uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008;
treba posudzovanú zmluvu o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú.

Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujeajsozáveromsúduprvéhostupňatýkajúcehosavyhlásenia
za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek rozhodcovská
doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento
prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom
odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd,
pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť v prejednávanej veci exekučným
titulom, je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský
rozsudokjeprejavomzneužitiaprávdodávateľa,ktorýsivlastnetakýmtopostupomzaobstaralekvivalent

rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou
úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2
OSP, vzhľadom na to, že hoci bola povinná v odvolacom konaní úspešná, nie je možné jej priznať trovy
odvolacieho konania, pretože si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.