Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. január 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/89/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201227
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1611201227.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Ing. Annou Přikrylovou v právnej veci navrhovateľov: 1.) A. 2.)

maloletý A., bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
so sídlom v Malackách, Záhorácka 1942/60A, Malacky, proti odporcovi: B., zastúpený opatrovníčkou A.
pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok.

Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého Martina mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15-tého dňa
každého mesiaca vopred počnúc mesiacom február 2016.

Zročné výživné za obdobie od 16.04.2010 do 22.01.2016 v sume 1.639,69 Eur sa odporca zaväzuje
zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Do zaplateného výživného súdu
započítal odporcovi sumu 222,78 Eur.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.02.2011 žiadala určiť otcovstvo a upraviť
práva a povinnosti k maloletému synovi A.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila dňa
03.07.2009 na diskotéke v A.. Spriatelili sa a ich priateľstvo prerástlo v intímnu známosť, ktorá trvala
cca 2 týždne. Keď navrhovateľka oznámila odporcovi, že je tehotná, najprv dieťa nechcel, potom jej
oznámil, že sa o ňu i o dieťa postará. V októbri 2009 odporca odišiel pracovať do iného mesta. Keď
bola navrhovateľka v ôsmom mesiaci tehotenstva, odporca ju navštívil a sľúbil, že pôjdu na matriku, kde

uzná svoje otcovstvo. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa navrhovateľka udržiavala pohlavný styk
iba s odporcom, preto zákonná domnienka svedčí odporcovi. Ďalej navrhovateľka uviedla, že poberá
rodičovský príspevok v sume 190,- Eur a príjem odporcu ani jeho zamestnávateľa nepozná. Zároveň
navrhovateľka žiadala zveriť maloletého syna do jej osobnej starostlivosti a určiť povinnosť odporcovi
prispievať na výživu maloletého syna počnúc dňom narodenia maloletého, t. j. od 16.04.2010.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril.

Podľa § 108 Občianskeho súdneho poriadku súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.Pred začatím konania navrhovateľka vzala svoj návrh v časti o určenie otcovstva k maloletému A. späť
a v tejto časti žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že odporca dňa 22.08.2011 uznal otcovstvo súhlasným
vyhlásením na Matričnom úrade v A.. Zároveň doložila zápisnicu Matričného úradu Mesta Malacky.

Súd uznesením č.k. 7C/89/2011-22 zo dňa 05.12.2011 konanie v časti určenia otcovstva zastavil podľa
ustanovenia§96ods.1,3O.s.p.,pričomneskúmal,čiodporcasospäťvzatímsúhlasí,keďžekspäťvzatiu
došlo pred začatím pojednávania vo veci samej.

Uznesením č.k. 7C/89/2011-51 zo dňa 20.02.2013 súd s poukazom na § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil
odporcoviopatrovníka,pretožejehopobytsasúdunepodarilozistiť.Uznesenienadobudloprávoplatnosť
dňa 11.06.2013.

Opatrovníčka odporcu sa pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila a žiadala, aby súd
pojednával v jej neprítomnosti. Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa ustanovili riadne a včas. Súd

preto podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti
opatrovníčky odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s vyjadrením kolízneho
opatrovníka, so zápisnicou o určení otcovstva zo dňa 22.08.2011, s rodným listom maloletého A..

Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že odporca po podaní návrhu uznal otcovstvo na Matrike v A..
Odporca v tom čase býval asi dva týždne spolu s navrhovateľkou u jej rodičov v byte. Nenašiel si však
prácu a ani sa o to nesnažil. Niekedy v roku 2013 bola navrhovateľka na návšteve u svojej sestry v
F., kde vyhľadala aj odporcu. Podľa vedomostí navrhovateľky odporca sa zdržuje v podnájme, nemá

stále zamestnanie a pracuje príležitostne na stavbách. S odporcom je v kontakte len prostredníctvom
sociálnej siete Facebook. Odporca nemá o maloletého A. žiadny záujem, vôbec ho nenavštevuje. Od
narodenia dieťaťa dal odporca navrhovateľke niekedy v roku 2013 sumu 75,- Eur a v júli a v auguste
roku 2015 sumu po 2.000,- Kč. Momentálne žije navrhovateľka v sociálnom byte aj maloletým synom
A. aj s priateľom X., pričom dňa 03.07.2014 sa im narodila dcéra C. Navrhovateľka poberá rodičovský

príspevok a rodinné prídavky na obe maloleté deti.

Z lustrácii pobytu odporcu v Českej republike prostredníctvom dožiadaného súdu súd zistil, že odporca
má hlásený trvalý pobyt na adrese I., tu sa však nezdržuje. Ďalej bolo zistené, odporca nepodniká.
Dožiadanému súdu sa nepodarilo zistiť konkrétneho zamestnávateľa odporcu.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí so zverením maloletého A. do starostlivosti
matky ako aj s určením výživného.

Podľa § 113 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie

o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu
kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do

osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju
splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že

omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti
zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od

času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu
možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.

Súd vykonaným dokazovaním došiel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Keďže otcovstvo
k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, bolo v konaní ešte potrebné rozhodnúť o
úprave práv a povinností k maloletému a to podľa ustanovenia § 113 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľkaod narodenia sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého A. bez pomoci a záujmu odporcu. Preto
súd zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok.

Súd upravil aj rozsah vyživovacej povinnosti, keď odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa
osobitného zákona v danom čase mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa každého mesiaca počnúc
mesiacom február 2016. Pri určení výšky výživného, ktorým je odporca povinný mesačne prispievať

na výživu maloletého, súd prihliadol aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ktorý
nemá stály príjem zo zamestnania, pracuje len brigádnicky a výšku jeho príjmu sa súdu nepodarilo zistiť.
Zročné výživné za obdobie od 16.04.2010 do 22.01.2016 v sume 1.639,69 Eur súd uložil odporcovi
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Do zaplateného výživného súd započítal odporcovi
sumu 75,- Eur, ktorú dal na výživu maloletého Martina v roku 2013 a sumu dva krát po 2.000,- Kč (spolu
4.000,- Kč), ktorú dal navrhovateľke v mesiaci júl a august 2015. Súd tieto sumy prepočítal na menu

euro na základe priemerného mesačného kurzu Euro/CZK zverejneného Národnou bankou Slovenska
za mesiac júl a august 2015.

O trovách konania súd rozhodol vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa § 146
ods. l, písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.