Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/436/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614206070
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614206070.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX,
J., zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Hlavná 137, Prešov, proti odporcovi: Trnavský
samosprávny kraj, so sídlom Starohájska 10, Trnava, IČO: 37 836 901, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. februára 2015, č.k.
24C/121/2014-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa rozhodol, že nárok navrhovateľa, že mu patrí
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu odporcom,
a to parcely KN - C 2295/6 - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 358 m2, zapísané na LV č.
XXXX, kat. územie I., okres Senica, obec I. zo strany odporcu, je daný.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 a § 4 ods.
1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, ako aj § 128 ods. 2, §
151n a nasl. a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí, a to

do času, kým sa mu neposkytne náhradný pozemok alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových
úpravách. Odporca ako verejnoprávny subjekt je povinný navrhovateľovi vydať bezdôvodné obohatenie,
pretože sa ako vlastník cesty II/500 obohacuje na úkor navrhovateľa ako vlastníka pozemku, na
ktorom cestné teleso leží bez ohľadu na to, že tento pozemok odporca užíva na základe zákona č.
66/2009 Z.z. Námietka odporcu, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k pozemku s tým, že
cesta na nej už bola vystavaná, môže mať vplyv iba na výšku bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu

k základu nároku táto argumentácia nemá právnu relevanciu. Odporca ako vlastník stavby môže
byť obohatený o čiastku, ktorú by navrhovateľ ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku
zastavaného stavbou. Táto čiastka doposiaľ nebola určená ani dohodnutá, je však nepochybné, že
nárok navrhovateľa na primeranú náhradu, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia daný je, aj keď
samotná výška nároku môže byť nulová (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.11.2013, sp.
zn. 20Co/32/2013). V prejednávanom prípade sa navrhovateľ domáhal priznania nároku na vydanie

bezdôvodnéhoobohatenia,inakpovedanénárokunanáhraduzazriadenievecnéhobremenaauloženia
povinnosti odporcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia a súčasne žiadal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že mu toto právo patrí. Odporca, ako už bolo povedané, je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať. Aj keď navrhovateľ zatiaľ neoznačil konkrétnu sumu na vydanie bezdôvodného
obohatenia, tento nedostatok nepredstavoval prekážku v konaní, lebo súd mienil vo veci rozhodnúť
najprv medzitýmnym rozsudkom. Medzi účastníkmi konania bol sporný už aj základ nároku, teda otázka,

či vzhľadom na zákon č. 66/2009 Z.z. navrhovateľ vôbec má právo na náhradu za obmedzenie jeho
vlastníckeho práva zriadením vecného bremena podľa tohto právneho predpisu a teda nárok na vydaniebezdôvodného obohatenia. Rozsah náhrady bude závisieť od rozsiahlejšieho dokazovania a preto súd
rozhodol najprv o základe sporu. Na základe vyššie uvedeného súd vo veci rozhodol medzitýmnym
rozsudkomtak,že nároknavrhovateľajedaný.Medziúčastníkmikonanianebolosporné,ženavrhovateľ

jevýlučnýmvlastníkompozemku.Napredmetnompozemkuvzniklovsúladesust.§4zákonač.66/2009
Z.z. v deň jeho účinnosti 01.07.2009 zákonné vecné bremeno vo verejnom záujme, lebo odporca nemal
k pozemkom pod cestami dohodnuté iné právo. Súd ďalej dospel k záveru, že odporca je povinný
vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov a v súlade s § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a Ústavou SR má navrhovateľ nárok na náhradu za takéto obmedzenie svojho vlastníckeho práva.

Medzitýmnym rozsudkom nebolo rozhodnuté o celej prejednávanej veci, ale iba o jej základe. Keďže
pre rozhodnutie o základe nároku je rozhodujúce právne posúdenie opodstatnenosti nároku, súd z
dôvodu hospodárnosti konania neodstraňoval vady podania a od navrhovateľa nepožadoval určenie
výšky žalovanej náhrady, napr. objednaním si znaleckého posudku. Keďže predmetným rozsudkom
nedošlo k rozhodnutiu o celom nároku, súd o náhrade trov konania nerozhodoval. O trovách konania
bude rozhodnuté až v rozhodnutí o celej prejednávanej veci.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný a nepodložený.
Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nestotožnil sa s právnym posúdením veci zo strany prvostupňového súdu a trval na tom, že právnym

titulom užívania pozemku vo vlastníctve navrhovateľa zo strany odporcu ako vlastníka cesty postavenej
na pozemku navrhovateľa, je zákonné vecné bremeno, a to od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. o
niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, ktoré prešli z vlastníctva štátu na
obce a vyššie územné celky, t.j. od 01.07.2009, a preto podľa jeho názoru nie je podklad na to, aby
súd priznal navrhovateľovi právo z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného pozemku

bez právneho dôvodu za obdobie od 29.06.2012 do 28.06.2014, nakoľko v danom období bolo užívanie
predmetného pozemku aprobované existujúcim zákonným vecným bremenom. Na podporu svojho
tvrdenia poukázal tiež na rozhodovaciu činnosť iných všeobecných súdov a právoplatné rozhodnutia
prvostupňových, ako aj odvolacích súdov v porovnateľných veciach. Navyše podľa jeho názoru
prvostupňový súd svoje závery náležite neodôvodnil, respektíve na viacerých miestach je odôvodnenie

zmätočné, nakoľko súd stotožňuje vecné bremeno a bezdôvodné obohatenie, pričom vecné bremeno
a bezdôvodné obohatenie sú dva rozdielne právne inštitúty a ich vzájomné stotožňovanie, prípadne
zamieňanie zo strany súdu nie je ničím odôvodnené. Poukázal na to, že žalobný návrh navrhovateľa sa
opieralnieonáhraduzaobmedzenievlastníckehoprávaalebonáhraduzavecnébremeno,aleovydanie
bezdôvodného obohatenia. Bol toho názoru, že medzitýmny rozsudok, ktorým súd nárok navrhovateľa,

žemupatríprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniazaužívanienehnuteľnostibezprávnehodôvodu
odporcom, nie je v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR z 28.05.2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011.
Vzhľadom na uvedené uznesenie bol odporca toho názoru, že navrhovateľ nielenže nepreukázal vznik
záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia a protiprávnosť konania odporcu, ale nepreukázal ani
ostatné požadované náležitosti.

K odvolaniu odporcu sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. V plnej miere sa stotožnil s napadnutým
rozsudkom prvostupňového súdu. Uviedol, že nárok ním uplatňovaný sa týka náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva, pričom zákon č. 66/2009 Z.z. explicitne túto skutočnosť neupravuje a niet žiadnej

zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi pozemku zastaveného pozemnou komunikáciou priznala
primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút bezdôvodného obohatenia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento

opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 24C/121/2014 je určenie, že
navrhovateľovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu odporcom, pričom navrhovateľ navrhol najskôr vo veci rozhodnúť medzitýmnymrozsudkom a o rozsahu nároku navrhol rozhodnúť z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na
znalecké dokazovanie konečným rozsudkom po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým prvostupňový súd rozhodol, že nárok navrhovateľa, že mu patrí právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu odporcom, a to parcely KN - C 2295/6 -
zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 358 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. územie I., okres
Senica, obec I. zo strany odporcu, je daný.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvého stupňa
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce
správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, no vec nesprávne právne
posúdil.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to
parcelyKN-C2295/6-zastavanéplochyanádvoriaocelkovejvýmere358m2,zapísanénaLVč.XXXX,
kat. územie I., okres Senica, obec I.. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol navrhovateľ do vlastníctva
na základe kúpnej zmluvy. Predmetný pozemok je zastavaný cestným telesom cesty II/500, pričom
navrhovateľ ako vlastník nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným spôsobom, nakoľko je zastavaný

stavbami a vlastníkom, ako aj užívateľom týchto stavieb je odporca. Navrhovateľ nesúhlasí s tým, aby
na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli akékoľvek cudzie stavby a už od roku 2010 vyzýval odporcu
na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, kedy mu bola ponúknutá možnosť majetkovo vysporiadať
jeho pozemky len formou pozemkových úprav. Navrhovateľ však žiada vysporiadanie finančným
odškodnením. Uvedené skutkové zistenia neboli medzi účastníkmi konania sporné. Rozdielny právny

názor však mali účastníci v otázke nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zatiaľ
čo navrhovateľ svoj nárok odvodzoval v prvom rade z Ústavy SR čl. 20 ods. 4 a § 451 Občianskeho
zákonníka,odporcaboltohonázoru,žepozemokužívavsúladesozákonomč.66/2009Z.z.oniektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky. Navrhovateľ v konaní uplatňuje nárok za užívanie pozemku za obdobie

od 29.06.2012 do 28.06.2014.

Predmetom konania je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadeného zákonom č.
66/2009 Z.z., pričom v prejednávanej veci nebolo navrhovateľom spochybňované právo odporcu užívať
predmetnýpozemoknazákladeprávavecnéhobremenazriadenéhozákonomč.66/2009Z.z.,atoaždo

vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území (§ 4 ods. 2 cit. zákona). V predmetnej
veci však bolo potrebné posúdiť, či sa obmedzenie vlastníckeho práva navrhovateľa za takéto obdobie
patrí náhrada.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4 vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
jemožnéibavnevyhnutnejmiereavoverejnomzáujme,atonazákladezákonaazaprimeranúnáhradu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v
naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho
vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, vo verejnom záujme možno vecvyvlastniťalebovlastníckeprávoobmedziť,akúčelnemožnodosiahnuťinak,atolennazákladezákona,
len na tento účel a za náhradu.

Podľa § 151n ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.

Podľa § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa § 151p ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov
vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k
pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok,
ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako
bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytuje vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak

územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Podľa
ods. 2, ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 3, ak bol
v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby. Podľa ods. 3, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbou sa vykoná formou

poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a
ak územie tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v
primeranejvýmere,bonitearovnakéhodruhu,akobolpôvodnepozemokpredzastavením,aleboformou
finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b)
ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku. Podľa ods. 4, pri

poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného
predpisu.

Napokon podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v

prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ods. 2, vlastník pozemku pod
stavboujepovinnýstrpieťvýkonprávazodpovedajúcehovecnémubremenudovykonaniapozemkových
úprav v príslušnom katastrálnom území.

Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke

právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenia sa zaručuje. Podľa ods. 4,
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu.Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá ust. § 151o
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka - zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom na to,
že je predpisom, ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí

a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za
nútené obmedzenie vlastníckych a vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ust. §
4 odkazuje na úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky
náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, je potrebné z týchto ustanovení vychádzať. Nie je totiž
možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou

v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy,
a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na
zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod
stavbou v rámci konania o nariadenie pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o
nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom
aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod

stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej
náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými sú: a) v obvode pozemkových
úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou v maximálnej
zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c) o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada
vlastník pozemku.

Ak potom zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým zákonným vecným bremenom a ponecháva ich
usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníka pozemku
na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade

nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani
s Ústavou SR.

Z vyššie citovaného vyplýva zjavný nesúlad výkladu zákona č. 66/2009 Z.z., nasvedčujúci možnosti
obmedzenia vlastníckeho práva aj bez náhrady s ústavou a popri tom je so závermi vyplývajúcimi z

rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR, podľa ktorých, keď právnu normu možno vysvetľovať dvomi
spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 Ústavy
SR a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy, ale
všetky štátne orgány majú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou.

Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009
Z.z. síce skoršie takýmto zákonom regulované a predtým neupravené vzťahy užívania pozemkov pod
stavbami vlastníkmi stavieb získali potrebný právny rámec a nároky vlastníkov pozemkov pod stavbami
tak prestali byť vzťahmi posudzovateľnými podľa zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení,
to však nemohlo vlastníkov pozemkov obmedzených uzákonením vecných bremien zbaviť práva i

v takomto čase požadovať náhradu za pretrvávajúce (a zákonodarcom zlegalizované) obmedzenie.
Celkom nepochybne však nejde o nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia na základe užívania
pozemku bez právneho dôvodu, ale ide o nárok na náhradu za užívanie pozemku titulom vecného
bremena zriadeného zákonom.

Z obsahu spisového materiálu a najmä návrhu na začatie konania vyplynulo, že navrhovateľ sa proti
odporcovi domáha určenia, že navrhovateľovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie nehnuteľností bez právneho dôvodu odporcom.

Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania vymedzuje predmet

konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti
súdupetitomvyplýva,žesúdnemôžeprekročiťnávrhyúčastníkovaprisúdiťviac,nežčohosadomáhajú.
Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom
bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastník domáhal. Súd musí
rešpektovať predmet konania, vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať

ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak
však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol
predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto aniprávna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.) /rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 27.07.2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010/.

Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva titulom obmedzenia vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným na základe
zákona a nie titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého za užívanie nehnuteľnosti odporcom bez
právneho dôvodu, pričom svoj záver odvolací súd opiera o rozhodnutia tak krajských súdov, ako aj
Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.12.2013, sp. zn. 10Co/134/2012,

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/79/2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2015,
sp. zn. 4 M Cdo 2/2014).

S prihliadnutím na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď tento posúdil nárok navrhovateľa ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, ktorý záver je nesprávny.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. zrušil a vec podľa ods. 2 vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci dá súd možnosť navrhovateľovi zmeniť a upraviť návrh na začatie konania v zmysle

záverov obsiahnutých v rozhodnutí odvolacieho súdu a v prípade takejto zmeny opätovne o návrhu
navrhovateľa rozhodnúť, pričom v prípade, že ak k úprave petitu zo strany navrhovateľa nedôjde, bude
dôvodné návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.