Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. marec 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815206146
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815206146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: AB 2

B. V., Strawinskylaan 933, 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667,
zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO:
47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: Ľ.Í. Y., O..
XX.XX.XXXX, V. XXX XX Č. XXX o zaplatenie 367,32 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 169 eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume 7,05
eur a úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 169 eur od 31.05.2015 do zaplatenia, a to v
mesačných splátkach po 15 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 30-dňa v mesiaci na adrese žalobcu,

podnásledkamistratyvýhodysplátok,počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohtorozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 367,32 eur spolu s vyčísleným
ročným úrokom z omeškania vo výške 15,34 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy
367,32 eur od 31.05.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že právny

predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 03.05.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej
predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaný zároveň obdržal od žalobcu
ako neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy aj Príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je aj Sadzobník
poplatkov. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s
nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol
aj sadzobník poplatkov. Úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z

účastníkov úverovej zmluvy. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
- revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 320 eur zo strany žalobcu žalovanému
prostredníctvom úverovej karty. Že ide o revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom
kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla
výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z úverových podmienok, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne Hlava 3. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas
splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a

vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v
mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok
vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z
poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, vktorej je obsiahnutá platba úroku ( v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a
príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na
charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej mieri nákladov (ďalej len RPMN) priamo

v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu, a tým sa aj menia údaje relevantné
pre výpočet RPMN. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol
žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 22.07.2014 k splateniu celého zostatku
úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli
vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Sadzba úroku

z omeškania, ktorú si žalobca v žalobnom návrhu uplatňuje vo výške 5,15% ročne bola stanovená
nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, t.j. ku dňu 08.08.2014 (pätnásty deň odo dňa odoslania Výzvy k splateniu celého úveru) + 8
percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 15,34 eur
z čiastky 367,32 eur od 08.08.2014 do 30.05.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako vyplýva aj
zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: Istina vo výške

317,56 eur, úrok vo výške 40,91 eur, upomienka I. vo výške 5,- eur, poplatok za výpis z účtu vo výške
3,26 eur a opravné úroky -grace period vo výške 0,59 eur. Vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške
15,34 eur tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad.

Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpisom z obchodného registra
žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, úverovou zmluvou, úverovými
zmluvnými podmienkami, listom označeným Čo by ste mali vedieť o Vašej Clubcard kreditnej karte,
pravidlami programu odmien pre Clubcard kreditnú kartu, výzvou k splateniu celého úveru, výpisom

čerpania, splátok a úhrad, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný uviedol, že predmetnú zmluvu uzatvoril. V tom čase bol zamestnaný s tým, že veľmi dobre
zarábal. Po určitej dobe sa to však zhoršilo, nakoľko im zamestnávateľ nevyplácal mzdu a preto
kontaktoval spoločnosť Home Credit Slovakia a požiadal ich o odklad splátok. Toho času spolu s

manželkou,ktorájenezamestnaná,zabezpečujústarostlivosťmaloletémusynovi.Ichpríjempredstavuje
300 eur z čoho platia náklady na školu pre syna, elektrinu vo výške 25 eur, poplatky za komunálne a
má taktiež ešte záväzky voči spoločnosti Home Credit Slovakia, kde mu povedali, že spolu by už mal
splácať po 70 eur. Zároveň na tunajšom súde je žalovaným aj v inej veci a preto vzhľadom na uvedené
by bol schopný splácať po 15 eur mesačne.

Právny predchodca žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s výškou úverového rámca 320
eur a s výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky. V zmysle bodu 42 zmluvy ročná úroková sadzba
je 26,28%, 11,88%.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. a
žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné,
považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle §
273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver
a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky a
poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a odmien ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 2, § 3 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom

posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet pre čerpanie poskytnutého úveru do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa
rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a
tomu zodpovedajúce záväzky klienta.Revolvingový úver umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky
prostredníctvom karty. Karta má funkciu identifikačnú a platobnú. Maximálna čiastka, ktorú je klient

oprávnený z úveru čerpať, je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Čerpanie nad rámec
úverového rámca je neoprávnené a klient je povinný čiastku čerpanú nad úverový rámec na požiadanie
vrátiť spoločnosti, ak nejde o prečerpanie úverového rámca z dôvodu jeho navyšovania podľa § 7 tejto
hlavy ( §1, § 5 hlavy 3 Úverových podmienok).

Podľa hlavy 5 § 1, § 2, §3, §6 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý
úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je
určená v ÚZ. Prvú splátku hradí klient až v mesiaci nasledujúcom po zúčtovacom období, v ktorom
vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Za zúčtovacie obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac.
V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, poplatky
a prípadné sankcie ( ďalej iba splátka). Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia

čerpanéhoúveruvrátanepríslušenstva. Klientovzáväzokkhradeniuúrokovzposkytovanéhoúveruvoči
spoločnosti vzniká okamihom uskutočnenia transakcie. Klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky a
odmeny za poskytované služby, ktorých výška je daná Sadzobníkom platným v dobe vzniku poplatkovej
povinnosti, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto ÚZ.

Podľa hlavy 5 § 8, §13 Úverových podmienok výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako
percentuálnačasťnesplatenejdlžnejčiastky(t.j.výškavyčerpanéhonesplatenéhoúveruspolusdlžnými
poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia. Jednotlivé
poplatky sú uvedené, prípadne určené spôsobom výpočtu, v Sadzobníku.

ÚZ je uzatvorená na dobu neurčitú. Klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči
spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok,
alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, porušil niektorú z ďalších
povinností vyplývajúcich z ÚZ, ÚP alebo dokumentov, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok
vyplývajúcich u ÚZ ( hlava 8 § 1, § 2 písm. a) a c).

V zmysle § 1 hlavy 14 Úverových podmienok v prípade omeškania klienta s úhradou splátky je
spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej
a ďalšej upomienky.

Podľa hlavy 15 § 7 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky a zabezpečovacie
vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil do zosplatnenia 151 eur. V rámci
jednotlivých splátok bola uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku, a opravných úrokov- grace period. Dňa
22.07.2014 došlo k zosplatneniu úveru.

Listom zo dňa 22.07.2014 označeným ako Výzva k splateniu celého úveru právny predchodca žalobcu
žalovanému oznámil, že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej
zmluvy, spoločnosť ho vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 420,32
eur a vyzval ho na jej splatenie do 15 dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy.

V liste zo dňa 19.11.2014 žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176 na spoločnosť AB 2 B.V., registračné číslo: 572 79 667 a zároveň ho
vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 426,49 eur do siedmich dní odo dňa odoslania výzvy.

V zmysle Sadzobníka poplatkov a odmien, úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1000 eur

na bezhotovostné transakcie nezaradené do splátkových programov a na hotovostné transakcie je vo
výške 26,28% ročne.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej

len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,

ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonaje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,

predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru žalovanému, ktorý sa ho
zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa
22.07.2014 zospatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 317,56 eur. Je nepochybné,
že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 320 eur a žalovaný uhradil celkovo sumu 151 eur, pričom
súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 169 eur a čo do

zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma za upomienku, ktoré si žalobca uplatňuje v zmysle zmluvy
a úverových podmienok s tým, že žalovanému účtoval poplatok za upomienku I. v sume 5 eur, ktorú
mal byť žalobca oprávnený účtovať v zmysle citovaného § 1 hlavy 14 úverových podmienok. V danom

prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca
je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné

bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané). Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania vykonania takého úkonu,súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaný si neplnil
riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala

predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a
s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s
najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov
tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli
ešte nižšie. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo

do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienky, pretože
nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky,
ktorú si uplatňuje za súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto v tejto
časti žalobu zamietol.

Súd zamietol žalobu aj v časti nároku uplatňovaného z titulu poplatku za výpis z účtu v sume 3,26 eur.

V zmysle 5 §6 tak ako súd citoval vyššie, bol žalovaný ako klient povinný hradiť spoločnosti poplatky a
odmeny za poskytované služby, ktorých výška je daná Sadzobníkom platným v dobe vzniku poplatkovej
povinnosti. Žalobca súdu predložil sadzobník poplatkov a odmien vydaný k 18.08.2011, podľa ktorého

mesačný poplatok za výpis z účtu bol stanovený na 0 eur.

Súčasne súd poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách, pričom uvedený poplatok v úverovej zmluve dojednaný nebol,
preto má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky
uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za výpis z účtu, pretože nepredložil žiadne také dôkazy,
ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, teda neuniesol
dôkazné bremeno, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 26,28% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (máj 2013) činila úrok 13,02 %
p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 13,26%
vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci

žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oprotipriemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 320 a žalovaný zaplatil sumu 151 eur, ktorú celú
úhradu započítal na úhradu istiny, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške úrokov
z úveru súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 169 eur a v časti uplatňovaného úroku z úveru žalobu
zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Táto suma
bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok len na
zaplatenie sumy 169 eur, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného
súdom vo výške 7,05 eur a to z uvedenej sumy za obdobie od 08.08.2014 do 30.05.2015, teda dňom

nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty určenej vo výzve zo dňa 22.07.2014 a v ďalšom úrok z
omeškania vo výške 5,15% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády od 31.05.2015 do zaplatenia ale len zo súdom určenej dlžnej
sumy istiny a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 169

eur, ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje
pri úroku 5,15% ročne sumu 7,05 eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca
úspech v sume o zaplatenie 176,05 eur, čo predstavuje 46%, keďže žalobca si žalobou uplatňoval nárok
na zaplatenie sumy 367,32 eur na istine a kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 15,34 eur a neúspech

54%, čo predstavuje úspech žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že úspech účastníkov v predmetnej
veci je približne rovnaký, súd preto rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa

môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaného povolil mu zaplatiť peňažné plnenie,
na zaplatenie ktorého bol v rozsudku zaviazaný, v mesačných splátkach v sume a za podmienok

uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.