Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/363/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205261
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615205261.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX T. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 43,04 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnymexekútoromJUDr.PetromMolnárom,ExekútorskýúradsosídlomKupeckého29,04001Košice
pod sp. zn. EX 1990/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.

21Er/26/2015-19 zo dňa 11. júna 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 21Er/26/2015-19 zo dňa 11. júna 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 21Er/26/2015-19 zo dňa
11. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

vydaný Arbitrážnym súdom Košice zo dňa 19. januára 2012 sp. zn. 2C/3774/2012. Rozhodcovským
rozsudkom bol povinný zaviazaný na zaplatenie 43,04 Eur s príslušenstvom titulom dlžného poistného.
Dlh povinnému vznikol z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. augusta 2007, súčasťou ktorej
boli Všeobecné poistné podmienky. Podľa exekučného súde je poistná zmluva uzavretá v tomto prípade
zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (účinného
v čase uzatvorenia zmluvy) (ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže z predloženej zmluvy nevyplýva,

že povinný je podnikateľským subjektom, ani že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V bode 2 Osobitných zmluvných dojednaní č.
01/2007 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“) oprávnený a povinný vyjadrili svoju vôľu
obaja spoločne a zároveň každý svojím podpisom samostatne v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti,
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto Všeobecných poistných podmienok. Toto

ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Exekučný súd uviedol, že vychádzajúc
z textu (formulárovej predtlače) zmluvy a VPP, povinný nemal možnosť tieto dojednania ovplyvniť,
mohol len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania (okrem rozhodcovskej doložky aj
dojednanie o ukončení poistenia neuhradením poistného), nepodpísať. V bode 2 Osobitných zmluvných
dojednaní, ktoré predstavujú rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti
XV. VPP. Exekučný súd konštatoval, že len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania

sú odčlenené od VPP nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň ako VPP, ešte
neznamená, že tieto osobitné zmluvné dojednania, a v rámci nich bod 2 ako rozhodcovská doložka, boli
individuálne dojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že
spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Exekučný súd vo svojom
rozhodnutí poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, a to na článok 3 ods. 1, článok 6 ods. 1. Poukázal aj na rozsudky Európskeho

súdneho dvora Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores C-240/98 a Cofidis C-473/00. V závere
uviedol, že vychádzajúc z uvedených ustanovení VPP je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledovaltakýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto
vždy riešené na ním zvolenom rozhodcovskom súde, ktorý sa spravidla bude nachádzať v mieste jeho
sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto

koncipovanou rozhodcovskou doložkou reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na
značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá možnosť
relevantne sa proti návrhu zo strany oprávneného brániť. Rozhodcovská doložka bola vo VPP v čase
jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods.

5 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný
titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok
vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku
toho exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti
za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho v zmysle § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)

žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu
nezákonnosti tohto rozhodnutia podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.. Podľa odvolateľa mu
exekučný súd svojím konaním odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2
Listiny, a to tým, že si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy
bez účasti oprávneného. Tým, že exekučný súd vykonal dôkazy listinou, a to konkrétne Všeobecnými
poistnými podmienkami a Osobitnými zmluvnými dojednaniami, bol povinný v zmysle prejednacej
zásadyumožniťoprávnenémusaktaktovykonanýmdôkazomaskutkovýmzisteniamvyjadriť.Exekučný

súd takto zákonne nepostupoval. Rovnako exekučný súd porušil aj zásadu kontradiktórnosti konania,
keď oprávnený nemal možnosť sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a prípadne navrhnúť ďalšie
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Oprávnený ďalej namietal postup konajúceho súdu, keď v
konaní, kde sa rozhodovalo o merite veci, to znamená kde súd ex offo vyhlásil zmluvnú podmienku za
neprijateľnú, rozhodoval vyšší súdny úradník, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o

súdnych úradníkoch. Ďalej namietal, že okresný súd aplikoval na nesprávne a neúplne zistený skutkový
stav nesprávnu právnu normu, to znamená vec nesprávne právne posúdil. Dojednanie rozhodcovskej
doložkyvspotrebiteľskejzmluvevychádzalozprincípuzmluvnejautonómieúčastníkovprávnehovzťahu
v čase podpísania návrhu poistnej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola dojednaní v súlade s § 3 a § 4
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“)a v zmysle ustanovení tohto zákona

boladojednanáplatne.Včaseuzavretiapoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXX zodňa19.augusta2007bolo
možné v zmysle predmetného zákona rozhodovať v rozhodcovskom konaní i spotrebiteľské spory (tzv.
objektívna arbitrovateľnosť). Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli,
že vzájomné spory sa prejednajú najprv, a teda prednostne, v rozhodcovskom konaní. V prípade, že
by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže

sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti v konaní na
všeobecnom súde. Ďalej namietal, že poistná zmluva a ustanovenia v nej určujú, ktoré z radu ustanovení
obsiahnutých vo VPP sa stanú jej súčasťou pre ten ktorý konkrétny prípad. Poistník svojím podpisom
potvrdzuje prevzatie celého znenia VPP, záväzné sa pre neho stávajú len tie ustanovenia, na ktoré
odkazuje poistná zmluva, prípadne iné dojednania. Povinný podľa oprávneného nemusel Osobitné

zmluvné dojednania podpísať. Ich nepodpísaním by bol poistný vzťah rovnako vznikol a bol by rovnako
trval bez akejkoľvek poruchy na ujmu spotrebiteľa. Oprávnený sa odvolával aj na Záznam o potrebách a
požiadavkách klienta, ktorý osvedčuje predzmluvné rokovania sprostredkovateľa poistenia s občanom,
a na stanovisko Národnej banky Slovenska ako gesčného orgánu výkonu dohľadu na poisťovníctvom,
ktorá považuje Záznam za dostatočný dôkaz o tom, že poistník bol o. i. informovaný aj o možnosti

mimosúdneho riešenia sporov. Oprávnený má za to, že vykonaním týchto listinných dôkazov mohol
konajúci súd vec inak právne posúdiť, nakoľko občan vstupoval do poistného vzťahu ako informovaný
spotrebiteľ. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola nielenže platne dojednaná,
ale bola i vyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených
Osobitnýchzmluvnýchdojednaníkpoistnejzmluve,ktorésúpodpísanépoistníkomisprostredkovateľom

poistenia a ich podpisy majú konštitutívny charakter. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu Revúca zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma
návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom
prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak uvedený rozpor zistí, žiadosť
o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný

skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným
titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania
(na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne
procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená“. Okresný súd ako exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď
v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného

v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť
vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6
M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že „v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o
rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho

vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než
spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú
účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona

o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.
Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v
exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak
je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver

neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach
vkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnychokolností)ustupujedôležitejšiemuprincípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže

takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému

súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou

neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na
vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku uvedenú v bode XV. Všeobecných poistných podmienok,
ktoré sú súčasťou Zmluvy, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej

neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dohodnutá, keďže je súčasťou vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania
napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom

- už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v
takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá
zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle §
53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú
podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že

v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola
súčasťou formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ teda, ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli
ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje
nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne,
rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere

osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie
sporu svojim spotrebiteľom jednostranne určeným rozhodcom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače
predmetnej úverovej zmluvy, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním
a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi tak bol vnútený spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako
aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby

mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo
týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ
účinného v čase uzatvorenia Zmluvy neplatné.

Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011 č.k.
IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať
prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k
postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolacísúdnazáveruvádza,žeďalšienámietkyoprávnenéhonemalitakúpovahu,žebybolispôsobilé
privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie vo výroku, ktorým zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.