Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200266
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7812200266.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Mesto Rožňava, so

sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 29, práv. zast. JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Rožňava,
Šafárikova 8, proti žalovanému Igor Lipták - IGLI AUTO, so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, IČO:
10750550, práv. zast. JUDr. Alexander Milko, advokát, so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda 4, v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia a odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.983,14 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 12. 01. 2010 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej
časti súd žalobu zamieta.

Súd vylučuje na samostatné konanie vec o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
01.04.2011 do 31.03.2013 v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2013 do 31.03.2015 v sume 3.283,38 Eur,
od 01.04.2015 do 31.03.2016 v sume 1.641,69 Eur a od 01.04.2016 do zaplatenia v sume 10,73 Eur
za m2/rok, o odstránenie oceľového prístrešku nachádzajúceho sa na parc. KN-C č. XXX/X, k.ú. H.
a rozhodnutie o náhrade trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 12.01.2012 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného
obohatenia za užívanie nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva žalobcu, parcely KN-C č. XXX/X záhrady

s výmerou 641 m2, vedenej na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, k.ú. H.. Žalovaný užíval
nehnuteľnosti od roku 1999 bez právneho dôvodu, a to zastavanú časť 153 m2 a časť dvora o výmere
263 m2. Na zastavanej časti postavil žalovaný oceľový prístrešok, bez súhlasu žalobcu.
O povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie už rozhodol Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č. k. 2Co/241/2009-167 zo dňa 29.10.2009. V odôvodnení rozsudku konštatoval užívanie
predmetnej nehnuteľnosti žalovaným bez právneho titulu a rozhodoval o vydaní bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 22.02.2002 do 22.02.2005, pričom vychádzal z predložených Zásad pre

určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta (ďalej len
„Zásady“).
VzmysleZásadschválenýchMestskýmzastupiteľstvomvRožňave(ďalejlen„MZRožňava“)uznesením
č. 162/2003 zo dňa 10.07.2003, predstavovala výška nájomného za zastavanú časť pozemku (čl. 3 časť
A. pozemky v bode 4 ako dočasné stavby využívané na podnikateľské účely), sadzbu vo výške 400,-
Sk/m2/rok (13,28 Eur/m2/rok), ktorá bola znížená za umiestnenie nehnuteľnosti v II. zóne o 20 % a
predstavovala výšku 320,- Sk/m2/rok (10,62 Eur/m2/rok). Plocha dvora bola klasifikovaná podľa čl. 3

časť A. pozemky, bod 3 písm. c.) ako manipulačné plochy prislúchajúce k dočasnej stavbe so sadzbou
100,- Sk/m2/rok (3,32 Eur/m2/rok), za umiestnenie nehnuteľnosti v II. zóne o 20 % vo výške 80,- Sk
(2,66 Eur/m2/rok).Uvedené sadzby boli prevzaté do Zásad, schválených MZ v Rožňave dňa 14.04.2005, uznesením
č. 56/2005 a platili až do zmeny schválenej dňa 31.03.2011 uznesením č. 77/2011. V zmysle tejto
zmeny, sa sadzba nájomného zvýšila v prípade manipulačných plôch prislúchajúcich k dočasnej stavbe

na sumu 2,68 Eur/m2/rok, čo už predstavovalo sadzbu nájomného v II. zóne. V prípade dočasných
stavieb využívaných na podnikateľské účely, predstavovala sadzba v II. zóne 10,73 Eur/m2/rok, v I. zóne
13,41 Eur/m2/rok.
Žalobcasiuplatnilvydaniebezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod23.02.2005do21.12.2011vovýške
15.874,79 Eur. Žalovaný bol vyzvaný listom zo dňa 01.06.2011 na úhradu sumy 6.848,33 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne za čas od 02.06.2011 do zaplatenia. Trval aj na zaplatení
zvyšujúcej časti bezdôvodného obohatenia vo výške 9.026,46 Eur bez príslušenstva.
Okrem vydania bezdôvodného obohatenia, žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť odstrániť na
vlastné náklady žalovaného oceľový prístrešok, postavený na pozemku žalobcu parc. KN - C č. XXX/
X k. ú. H..

Z pripojeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/241/2009 - 167 zo dňa 29.10.2009
vyplynulo, že pôvodný rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/68/2005 - 91 zo dňa 17.05.2006 bol v časti
zmenenýtak,žežalovanému-IgorLipták-IGLIAUTO,bolauloženápovinnosťzaplatiť žalobcovi-Mestu
Rožňava, sumu 1.997,52 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania za čas od 22.02.2005 do zaplatenia a
vo zvyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo vznesenie námietky

premlčania za obdobie od 22.02.2002 do 21.02.2003, nakoľko žaloba bola podaná dňa 22.02.2005.
Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil
tým, že užíval časť pozemku patriaceho žalobcovi, bez uzavretia nájomnej zmluvy a bez vykonávania
úhrad za užívanie nehnuteľností.

Žalobca listom zo dňa 05.05.2011 požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 23.02.2005 do 05.05.2011 v sume 6.848,33 Eur a súčasne aj o odstránenie oceľového
prístrešku, ktorý bol postavený bez súhlasu vlastníka pozemku, v termíne do 31.05.2011. Z uvedeného
listu vyplynulo, že žalobca sa miestnym zisťovaním dozvedel, že pozemok bol užívaný v čase písomnej
výzvy spoločnosťou ROOFS FZ, s.r.o.

Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe. Nesúhlasil s uplatnenými nárokmi na vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 6.843,33 Eur vrátane úroku a na zaplatení sumy 9.026,46 Eur za čas od 23.02.2005
do 21.12.2011. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom. Navrhol žalobu zamietnuť
aj v časti odstránenia oceľového prístrešku. Poukázal na to, že bol postavený na základe projektovej

dokumentácie, ku ktorej vyjadril súhlas žalobca písomne dňa 30.01.1992.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojenými
listinnými dôkazmi a vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie bolo už
konštatované v rozhodnutiach Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/68/2005 - 91 zo dňa 17.05.2006 a
Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/241/2009 - 167 zo dňa 29.10.2009, pričom sa jednalo o posúdenie
nároku vo vzťahu k totožnej nehnuteľnosti a na základe rovnakých právnych skutočností, len za iné
časové obdobie. Žalobca v prípade oceľového prístrešku trval na odstránení stavby z dôvodu, že

stavba bola vyhotovená v rozpore s verejným záujmom. Stavbu užíva žalovaný, pričom žalobca ako
vlastník pozemku nedal súhlas k jej výstavbe. O odstránenie stavby, ale aj o vyplatenie bezdôvodného
obohatenia žiadal žalobca z dôvodu, že počas niekoľkoročného obdobia neplatil žalovaný za užívanie
sporných plôch a nie je dôvod na tolerovanie bezplatného užívania pozemku. V prípade tejto stavby,
ide o stavbu, ktorú nie je technologicky náročné odstrániť, pretože sa jedná len o kovovú konštrukciu.

Pokiaľ žalovaný platil daň z nehnuteľnosti, je to v súlade s právnymi predpismi, pretože daň sa vyrubuje
zo stavby, ktorá reálne existuje a v tomto prípade bol vlastníkom stavby žalovaný.

Žalovaný nesúhlasil s uplatneným nárokom. Trval na vznesenej námietke premlčania. Poukázal na to,
že od rozhodovania vo veci odvolacím súdom v roku 2005, sa zmenili užívacie pomery na danej parcele,

pretože parcelu užíva iný subjekt. Táto skutočnosť vyplynula už aj z výzvy, ktorú doručoval žalobca
žalovanému po vykonaní miestneho zisťovania v roku 2011. Z toho dôvodu žalovaný namietal pasívnu
legitimáciu v konaní z titulu užívania pozemku, resp. bezdôvodného obohatenia, ktorého sa mal dopustiť
užívaním predmetného pozemku. Navrhol žalobu zamietnuť aj v časti odstránenia stavby s poukazomna to, že žalovanému bol udelený súhlas na výstavbu oceľového prístrešku z roku 1992. V prípade
odstránenia stavby na cudzom pozemku, platí právny režim vyplývajúci z Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje vzťah k pozemku a k stavbe. Zdôraznil, že v tomto prípade ide aj o odlišné plochy

z hľadiska posudzovania finančnej odplaty. Časť tejto plochy je zastavanou plochou, na ktorej stojí
oceľový prístrešok a ďalšiu časť tvorí manipulačný priestor, časť dvora. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ
žalobca ako stavebný úrad nepovažoval súhlasné stanovisko k výstavbe za postačujúce, mal povinnosť
vyzvať žalovaného na predloženie všetkých potrebných dokladov na preukázanie, že stavba je v súlade
so stavebnými predpismi. Žalobca tak neurobil. Pokiaľ by tak urobil, mal predložiť listiny súvisiace so

stavebným konaním pre účely konania. Žalovaný trval tiež na tom, že oceľový prístrešok neužíva, resp.
mal spresniť obdobie, od kedy ho neužíval. Podľa jeho poznatkov dvor užíval Jednotný majetkový
fond. Žalovaný namietol, že zo žaloby nie je zrejmé, či má znášať úhradu za celý dvor, ako je to na
pripojenom snímku, tzn. aj za časť, ktorú užíva Jednotný majetkový fond, so sídlom v Bratislave. Tiež
namietal, že napriek tomu, že stavba podľa názoru žalobcu nebola povolená, bola mu vyrubovaná daň
z nehnuteľnosti za stavbu.

Z obsahu Zásad pre určenie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve
mesta a z unesení o schválení výšky nájmu vyplynulo, že výška nájomného pre dočasne stavby pre
podnikateľské účely a manipulačné plochy k dočasnej stavbe v II. zóne (kde nehnuteľnosť patrila), bola
v jednotlivých obdobiach nasledovná:

- Zásady s účinnosťou od 11.07.2003 schválené uznesením MZ v Rožňave č. 162/2003 zo dňa 10.
07. 2003, určovali výšku nájomného za dočasné stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 zastavanej
plochy vo výške 400,- Sk/m2/rok (10,62 Eur/m2/rok) a za manipulačné plochy 80,- Sk/m2/rok (2,66
Eur/m2/rok).
- Zásady s účinnosťou od 15. 04. 2005 schválené uznesením MZ v Rožňave č. 56/2005 zo dňa 14.

04. 2005 určovali výšku nájomného za dočasné stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 zastavanej
plochy vo výške 400,- Sk/m2/rok (10,62 Eur/m2/rok) a za manipulačné plochy 80,- Sk/m2/rok (2,66 Eur/
m2/rok).
- Zásady s účinnosťou od 31.03.2011 schválené uznesením MZ v Rožňave č. 77/2011 zo dňa 31. 03.
2011, určovali výšku nájomného za dočasné stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 zastavanej

plochy vo výške 13,41 Eur/m2/rok a za manipulačné plochy 2,68 Eur/m2/rok.
- Zásady s účinnosťou od 04. 12. 2013 schválené uznesením MZ v Rožňave č. 284/2013 zo dňa 04.
12. 2013, určovali výšku nájomného za dočasné stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 zastavanej
plochy vo výške 13,41 Eur/m2/rok a za manipulačné plochy 2,68 Eur/m2/rok.
- Zásady s účinnosťou od 24.04.2014 schválené uznesením MZ v Rožňave č. 69/2014 zo dňa

24.04.2014, určovalivýškunájomnéhozadočasnéstavbynapodnikateľskéúčelynad50m2 zastavanej
plochy vo výške 14,70 Eur/m2/rok, za dočasné stavby využívané na iné ako podnikateľské účely vo
výške 4,05 Eur/m2/rok a za manipulačné plochy 4,56 Eur/m2/rok.

V priebehu konania účastníci konania požiadali súd opakovane o udelenie lehoty na možnosť

mimosúdneho vyriešenia veci. Žalobca dňa 13.08.2013 v rámci mimosúdnych jednaní predložil návrh na
mimosúdne vyrovnanie sporu zo dňa 28.06.2013, v zmysle ktorého na základe vzájomného rokovania
zo dňa 17.05.2013 žalobca uviedol, že bude súhlasiť s navrhovanou dohodou, a to s úhradou za
užívanie pozemku - zastavanej plochy o výmere 153 m2 vo vlastníctve mesta, na ktorom je postavený
oceľový prístrešok za dobu spätne tri roky od podania žaloby až do času uvedeného návrhu, s tým,

že po zaplatení sumy zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu za dané obdobie, by zobral žalobu
v celom rozsahu žalobca späť a žiadosť o odkúpenie predmetného pozemku by bola predložená MZ
v Rožňave na prerokovanie. Súčasťou uvedeného návrhu na mimosúdne vysporiadanie bola aj výška
bezdôvodného obohatenia za obdobie troch rokov od 12.01.2009 do 12.01.2012 v celkovej sume
4.885,90 Eur. V ďalšom období by výška bezdôvodného obohatenia až do zaplatenia predstavovala

0,90 Eur/m2/mesiac. Žalovaný k uvedenému písomnému návrhu žalobcu nezaujal žiaden postoj.
Vzhľadom na daný stav žalobca akceptoval, že bezdôvodné obohatenie by bolo uplatňované len za časť
pozemku, ktorá je zastavaná prístreškom, a to v rozsahu 153 m2. Z tejto rozlohy vychádzalo mesto pri
vyčíslení trojročného obdobia bezdôvodného obohatenia, čo predstavovalo sumu 4.885,90 Eur.

Žalovaný potvrdil doručenie návrhu na mimosúdne vyrovnanie sporu, nesúhlasil s ním, pretože od roku
2009 v týchto priestoroch nepodnikal a z toho dôvodu podľa jeho názoru mal byť použitý iný finančný
režim, ako je uplatňovaný v konaní. Bolo potrebné využiť pri uplatnení nároku za užívanie čl. 3 bod 4
- dočasné stavby využívané na iné ako podnikateľské účely. Zo Zásad vyplýva, že suma predstavujevýšku 3,35/m2/rok a keďže sa jedná o II. zónu v zmysle Zásad mesta, znižuje sa o 20 %, čo znamená,
že sadzba nájomného je 2,66 Eur/m2/rok. Súhlasil, aby sa táto výška prepočítala na plochu 153 m2.
Pokiaľ by bol výpočet realizovaný do roku 2014, suma by predstavovala 1.627,- Eur, ktorú by bol ochotný

zaplatiť za predpokladu, že by mu žalobca odpredal ten pozemok o danej rozlohe. Zdôraznil, že sa jedná
o zastavanú plochu, ťažko využiteľnú na nejaký park a teda aj z hľadiska hospodárnosti, by bol vhodný
odpredaj pozemku, zvlášť pokiaľ je tu lokalizovaných viacero stavieb v blízkosti sporného pozemku.

Na preukázanie svojho tvrdenia o nevykonávaní podnikateľských činností, predložil žalovaný

rozhodnutie Obvodného úradu Rožňava, odboru živnostenského podnikania č. OŽP-Z/2009/03569-2
zo dňa 28.12.2009. Uvedeným rozhodnutím bolo pozastavené prevádzkovanie živnosti žalovanému na
obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2014, a to na vlastnú žiadosť žalovaného.

Vzhľadom k tomu, že nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, žalobca naďalej trval na zaplatení
bezdôvodného obohatenia za užívanie zastavanej plochy o výmere 153 m2 za obdobie od 12.01.2010

do 31.03.2011 vo výške 10,62 Eur/m2/rok a od 01.04.2011 vo výške 10,73 Eur/m2/rok až do zaplatenia.
Okrem toho žalobca žiadal za užívanie dvora v rozsahu 263 m2 zaplatenie sumy 2,65 Eur/m2/rok
za obdobie od 12.01.2010 do 31.03.2011 a od 01.04.2011 sumu 2,68 Eur/m2/rok. Naďalej trval na
odstránení stavby.

Dňa 07.07.2014 zobral žalobca žalobu späť v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 23.02.2005 do 12.01.2010, akceptujúc námietku premlčania. V súvislosti s tvrdením
žalovaného vo veci povolenia, resp. dodatočného povolenia stavby uviedol, že nie stavebný úrad je
povinný z vlastného podnetu riešiť dodatočné povolenie stavby, ale predovšetkým stavebník je povinný
požiadať o dodatočné povolenie stavby, k čomu potrebuje nevyhnutne súhlas vlastníka pozemku,

alebo uzavretú nájomnú zmluvu. Za situácie pokiaľ stavebník nemá súhlas a ani nájomnú zmluvu,
rozhodne nemôže prichádzať do úvahy dodatočné povolenie stavby. Stavbu je nutné považovať za
stavbu nepovolenú, pretože nebolo vydané stavebné povolenie.

Z oznámenia k podnetu vo veci stavby „oceľový prístrešok“ na parc. KN č. XXX/X k. ú. H. vyplynulo,

že Okresný úrad v Rožňava, odbor životného prostredia, oznamoval Mestskému úradu Rožňava dňa
09.12.2002, že neeviduje v súvislosti s uvedenou stavbou kolaudačné rozhodnutie, vlastník stavby sa
nezúčastnil šetrení, nebolo preukázané povolenie k stavbe. Z toho dôvodu stavebný úrad po preverení
evidencie územných, stavebných a užívacích povolení od roku 1992 zistil, že žiadne z týchto rozhodnutí
nebolo vo vzťahu k stavbe oceľového prístrešku vydané. Z toho dôvodu dospel k záveru, že ide o

stavbu nepovolenú, pre ktorú vyplýva procesno-právny postup v zmysle ust. § 88a Stavebného zákona.
Súčasne z obsahu uvedeného oznámenia vyplynulo, že naviac stavebný úrad nemôže ani dodatočne
povoliť stavbu, bez súhlasu vlastníka pozemku.

Žalovaný požiadal Mestský úrad Rožňava o vyjadrenie k stavbe „Oceľový montovaný prístrešok“ v k. ú.

H., na parc. č. XXX/X , listom zo dňa 17.12.1991.

Mestský úrad Rožňava vo veci vyjadrenia k projektovej dokumentácii „Oceľový prístrešok Rožňava“ zo
dňa 30.01.1992, oznámil žalovanému, že nemá námietky k projektovej dokumentácii, pričom sa jednalo
o jednopodlažný oceľový montovaný prístrešok, zriadený na vopred upravenej betónovej ploche, ktorý

mal slúžiť ako skladovacia plocha pre osobné automobily, resp. ako pohotovostný sklad pre cestnú
záchrannú službu. Sprievodná správa k projektovej dokumentácii z decembra 1991 bola pripojená
rovnako žalobcom do konania.

Žalovaný predložil stanovisko správy Odborových služieb v Rožňave, z ktorého vyplynulo, že bol

postavený montovaný prístrešok pre skladovacie priestory. Vyjadrenie uvedenej správy bolo potrebné,
pretože v čase, kedy sa uchádzal žalovaný o možnosť výstavby, patrili tieto pozemky pôvodne štátu,
následne sa dostali do vlastníctva obce. Správa odborových služieb oznámila dňa 16.12.1991 G. D., v
tom čase nebolo označenie zhodné so žalovaným, povolenie k montáži haly, prístrešku (pre skladovacie
účely).

Jednotnýmajetkovýfond(ďalejlen„JMF“),zväzodborovýchorganizácií,sosídlomvKošiciach,navýzvu
súdu oznámil dňa 21.07.2014, že JMF je vlastníkom pozemku č. XXX/X k. ú. H.. Na tomto pozemku jepostavená budova súp. č. XXXX, ktorá je prenajímaná iným subjektom, pričom v období od 01.02.2010
nebola žalovanému prenajímaná ani časť pozemku, ani časť nebytových priestorov.

Z predložených potvrdení Mesta Rožňava zo dňa 17.07.2014 vyplynulo, že žalovaný nemá voči Mestu
Rožňava nedoplatky na daniach a poplatkoch, pričom bol žalovaný označený pre tieto účely ako fyzická
osoba, trvale bytom - J.. I. Y. P. X. Aj z potvrdenia Mestského úradu Rožňava zo dňa 26.08.2004
vyplynulo, že žalovaný bol pre daňové účely posudzovaný ako fyzická osoba.

Žalobca na pojednávaní dňa 10.04.2015, s poukazom na pôvodné rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach, uviedol, že prehodnocuje uplatnený nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a
požaduje náhradu škody aj s poukazom na to, že žalovaný bráni vlastníkovi v užívaní pozemku. Podľa
jeho názoru sa jedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a z hľadiska režimu stavby na cudzom
pozemku uviedol, že je podriadený ust. § 135c Občianskeho zákonníka a teda aj v tomto prípade má
právo súvisiace s neoprávneným zásahom do jeho práv ako vlastníka pozemku. Trval na náhrade škody

vo výške 15.874,79 Eur za čas od 12.01.2010.

Žalovaný navrhol nepripustenie zmeny žaloby s poukazom na to, že počas celého konania sa viedlo
dokazovanie na vydanie bezdôvodného obohatenia a tiež na odstránenie stavby a v štádiu krátko pred
rozhodnutím má dôjsť k zmene žaloby, čo by si vyžadovalo iné zameranie dokazovania. Pokiaľ by

súd vyhovel tejto zmene, došlo by k podstatnému prekvalifikovaniu nároku. Zdôraznil, že pred návrhom
zmeny petitu, bolo pojednávanie odročené už len za účelom pripojenia výpočtu, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu sa žalobca domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia.

Súd požiadal žalobcu, aby predložil písomný návrh na zmenu žaloby s odôvodnením. Žalobca predložil

návrh na zmenu aj s pripojením úhrad dane z nehnuteľnosti žalovaného ako fyzickej osoby za obdobie
od roku 2010 do roku 2014.

Uznesením č. k. 12C/12/2012 - 152 zo dňa 15.03.2016 súd nepripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej
žiadal žalobca o náhradu škody za užívanie časti pozemku parc.č. XXX/X o výmere 153 m2 zastavaná

plocha pod oceľovým prístreškom od 12.01.2010 do 31.03.2011 vo výške 1.940,81 Eur a od 01. 04. 2011
do zaplatenia vo výške 10,73 Eur/m2/rok spolu s 9,25 % p.a. úrokom z omeškania, za užívanie časti
pozemku v k.ú. H., parc.č. XXX/X o výmere 263 m2 slúžiaceho ako dvor od 12.01.2010 do 31.03.2011
vo výške 885,10 Eur a od 01. 04. 2011 do zaplatenia vo výške 2,68 Eur/m2/rok spolu s 9,25 % p.a.
úrokom z omeškania. Uznesenie bolo právoplatné dňom 26.04.2016.

Z výpisu zo Živnostenského registra, Obvodný úrad Rožňava, č. 808 - 2116, na žalovaného, IČO:
10750550, bolo zistené, že uvedený podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých
predmetoch podnikania uvedených v dokladoch ku dňu 14.01.2015.

Ponepripustenízmenyžaloby,žalobcaoznámilsúdu,žetrvánazaplatenísumy1.940,81Eurzaobdobie
od 12.01.2010 do 31.03.2011 za užívanie časti pozemku parc. č. XXX/X o výmere 153 m2 a následne
za obdobie od 01.04.2011 do 31.03.2013 v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2013 do 31.03.2015 v sume
3.283,38 Eur a od 01.04.2015 do 31.03.2016 v sume 1.641,69 Eur a od 01.04.2016 do zaplatenia v
sume 10,73 Eur za m2/rok.

Žalovaný v súvislosti s rozšírením žaloby, ktoré bolo realizované dňa 16. 05. 2016 uviedol, že pokiaľ sa
žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, musí sa tak stať za určité konkrétne obdobie a
nie žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia do budúcna, pretože takýto postup je neakceptovateľný.
Pokiaľ žalobca trvá na uplatnení tohto nároku, žalovaný namietol premlčanie nároku za obdobie

od 01.04.2011 do 16.05.2014. Čo sa týka ďalšieho obdobia od 16.05.2014, poukázal žalovaný na
obdobie, kedy mal pozastavené prevádzkovanie živnosti od 01.01.2010 do 31.12.2014, pričom od
01.01.2015 žalovaný úplne ukončil podnikateľskú činnosť. Za predpokladu, že by sa malo rozhodovať
o bezdôvodnom obohatení v období ukončenia podnikateľskej činnosti, žalovaný trval na tom, že nie je
možné vychádzať z toho, že užíval danú nehnuteľnosť podnikateľský subjekt, ale už len fyzická osoba,

čo má zásadný vplyv na vyčíslenie nároku.Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase vzniku bezdôvodného
obohatenia, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Vlastníctvožalobcu kpozemku parc.KN-Cč.XXX/X-záhradyocelkovejvýmere641m2 jepreukázané
čiastočným aktuálnym výpisom z LV č. XXXX, k.ú. H..

Vlastnícky stav sa nezmenil ani v čase pred vyhlásením rozhodnutia. Žalobca ako vlastník pozemku má
oprávnenie predmet vlastníctva užívať, nakladať s ním , čo je v danom prípade znemožnené, pretože
predmetný pozemok, jeho zastavanú časť oceľovým prístreškom, užívať rozhodne nemôže, ani s ním
nakladať, bez predchádzajúceho vysporiadania vlastníka pozemku a vlastníka stavby. Pokiaľ žalobca
nemôže realizovať svoje právo vlastníka pozemku, pretože žalovaný užíval túto plochu bez súhlasu

žalobcu, bez nájomnej zmluvy a bez úhrad, obohacoval sa žalovaný bezdôvodne na úkor žalobcu. Takto
získané obohatenie, v tomto prípade majetkový prospech žalovaného získaný tým, že sa nevykonávali
úhrady za užívanie pozemku, sa musí vydať žalobcovi, na úkor ktorého došlo k obohateniu.

Podľa ust. § 8 ods. 1 Zákona 369/1990 Zb., majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové

práva obce.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, majetok obce slúži na plnenie úloh obce.

Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné
majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä

a) udržiavať a užívať majetok,
b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,
c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv
alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,
d) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 uvedeného zákona, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné
zastupiteľstvo, upravia najmä
a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri správe majetku obce,
b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila,

c) postup prenechávania majetku do užívania,
d) nakladanie s cennými papiermi,
e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.

Z uvedeného vyplýva, že obec má nielen právo nakladať s majetkom obce v zmysle právnych predpisov,

ale aj povinnosti vyplývajúce s riadneho hospodárenia s majetkom obce. V rámci uvedeného je obec
oprávnená určiť aj zásady pre určovanie výšky obvyklého nájmu za užívanie nehnuteľnosti, s ktorými
je obec oprávnená nakladať. Uvedené Zásady pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom
nehnuteľnosti vo vlastníctve Mesta Rožňava, súd použil analogicky na výpočet úhrady za užívanie
pozemkov v katastri Rožňava, pretože svojím obsahom najviac vystihujú podmienky užívania pozemku

bez nájomnej zmluvy a s tým spojeného vydania bezdôvodného obohatenia.

Žalobcasapôvodnežaloboudomáhalzaplateniasumy15.874,79Eur,ztituluužívaniapozemkužalobcu
žalovaným, a to za obdobie od 23.02.2005 do 21.12.2011. Súčasťou uplatneného nároku bola nielen
zastavaná plocha pod oceľovým prístreškom, ale aj časť dvora vo výmere 263 m2, ako manipulačnej

plochy. V dôsledku vznesenej námietky premlčania, žalobca zobral žalobu späť v časti uplatneného
nároku za čas od 23.02.2005 do 12.01.2010, pričom za dané obdobie nevyčíslil sumu, ktorá zodpovedá
tomuto obdobiu a žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od 12.01.2010 do 31.03.2011 vo
výške 1.940,81 Eur a od obdobia 01.04.2011 zaplatenie sumy 10,73 Eur za m2/rok do budúcna, vrátaneúroku z omeškania 9,25 % ročne. I keď počas konania deklaroval žalobca, že si uplatňuje nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia len v rozsahu zastavanej plochy 153 m2, neurobil žiaden procesný úkon, z
ktorého by vyplývalo, že berie žalobu späť v časti vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie dvora

o výmere 263 m2. Z toho dôvodu súd naďalej posudzoval uplatnený nárok vrátane užívania časti dvora.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný minimálne v období, za ktoré bol uplatňovaný
nárok a celkovo za obdobie do roku 1999, užíval uvedenú zastavanú plochu o výmere 153 m2 na
predmetnej parcele. Na tejto parcele postavil bez stavebného povolenia oceľový prístrešok, pričom

otázka odstránenia tohto prístrešku bola tiež predmetom žaloby, avšak vzhľadom na postoj účastníkov
konania, prezentovaný na poslednom pojednávaní, sa tento nárok stane predmetom ďalších rokovaní
medzi účastníkmi konania. Predmetom rokovaní má byť riešenie, ktoré si nebude vyžadovať odstránenie
oceľového prístrešku. V tejto časti účastníci navrhli vylúčiť vec na samostatné konanie.

Podľa ust. § 58 ods. 2 písm. c.) Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský

úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z podnetu
podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej šiestich mesiacov.

Žalovaný bol preukázateľne podnikateľom a pokiaľ požiadal o prerušenie podnikateľskej činnosti a
Obvodný úrad Rožňava, odbor živnostenského podnikania, rozhodnutím č. OŽP-Z/2009/03569-2 zo

dňa 28.12.2009 jeho žiadosti vyhovel, neznamená to, že status podnikateľa mu zanikol. Rozhodnutím
bolo len pozastavené prevádzkovanie živnosti žalovanému na obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2014.
Žalovaný neoznámil prerušenie podnikateľskej činnosti žalobcovi. Súd posudzoval osobu žalovaného
pre účely výpočtu nároku na zaplatenie úhrad za užívanie zastavenej plochy ako podnikateľa.
Podnikateľskú činnosť totiž ukončil až dňa 14.01.2015. Bolo potrebné použiť analogicky sadzby

za nájom v zmysle Zásad pre určovanie výšky nájomného, a to čl. 3 bod 3, pretože sa jednalo o
stavbu dočasného charakteru využívanú na podnikateľské účely. Stavba žalovaného sa nachádzala
na zastavanej ploche, ktorá evidentne prevyšovala plochu nad 50 m2, z toho dôvodu súd pri prepočte
vychádzal zo sumy 10,62 Eur, čo predstavovalo sumu nájmu v II. zóne Mesta Rožňava, do ktorej bol
zaradený aj predmetný pozemok.

Až od uvedeného obdobia by bolo možné posudzovať užívanie predmetného pozemku (jeho časti)
ako užívanie bez právneho dôvodu fyzickou osobou. O predmetnom období súd nerozhoduje týmto
rozsudkom, nakoľko k rozšíreniu žaloby došlo až na pojednávaní dňa 16. 05. 2016, na ktorom súd odročil
pojednávanie už len na vyhlásenie rozsudku. Nárok žalobcu, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 01.04.2011 do 31.03.2013 v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2013 do 31.03.2015
v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2015 do 31.03.2016 v sume 1.641,69 Eur a od 01.04.2016 do zaplatenia
v sume 10,73 Eur za m2/rok, bude vylúčený na samostatné konanie podľa ust. § 112 ods. 2 O.s.p.,
pretože si vyžaduje ďalšie dokazovanie.

Námietkyžalovaného,ževuplatnenomobdobíneužívalpredmetnýpriestor,súdpovažujesatendenčné,
pretože stavba, aj keď nepovolená, bola vo vlastníctve žalovaného a žalovaný nepreukázal nijakým
spôsobom počas konania, že by predmetný oceľový prístrešok bol užívaný iným subjektom. V takom
prípade podľa názoru súdu je potrebné konštatovať, že oceľový prístrešok a teda zastavaná plocha o
výmere 153 m2 bola užívaná žalovaným.

Výpočet za užívanie zastavanej plochy o rozmere 153 m2 z titulu bezdôvodného užívania v jednotlivých
obdobia, súd vykonal v zmysle pripojených Zásad účinných za obdobie od 14.04.2005 do 31.03.2011,
a bezdôvodné obohatenie predstavuje za obdobie od 12.01.2010 do 31.03.2011 spolu sumu 1.983,14
Eur. Súd vychádzal jednak z prepočtu zastavanej plochy 153 m2, ktorá bola násobená sumou 10,62 Eur,

čo predstavovalo sadzbu nájomného v zmysle uvedených zásad podľa čl. 3 vzťahujúcu sa na dočasné
stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 v II. zóne.
Obdobie od 12.01.2010 do 31. 03. 2011 bolo prepočítané na mesiace a dni. Pri prepočte súd vychádzal
zo sumy 1.624,86 Eur (153 m2 x 10,62 Eur/m2). Prepočet výšky na jeden mesiac predstavoval sumu
135,41 Eur (1624,86 Eur : 12 mesiacov). Prepočet výšky na jeden deň predstavoval sumu 4,37 Eur/

deň (135,41 Eur : 31 dní -za január 2010).
Za obdobie 14 mesiacov, od 01. februára 2010 do 31.03.2011 predstavovala výška bezdôvodného
obohatenia sumu 1.895,74 Eur a za obdobie 20 dní v mesiaci január 2010 sumu 87,40 Eur (20 dníx 4,37 Eur). Spolu suma bezdôvodného obohatenia predstavovala výšku 1.983,14 Eur za obdobie od
12.01.2010 do 31. 03. 2011.

Nárok za zaplatenie užívania časti dvora o výmere 263 m2 za uplatňované obdobie, súd zhodnotil ako
nedôvodný, pretože žalobca nepreukázal, že v období od 12.01.2010 do 31.03.2011 žalovaný túto
časť dvora, v tejto výmere, užíval. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pokiaľ aj bol
tento priestor užívaný nejakým subjektom, rozhodne to nebol žalovaný (už aj s poukazom na prerušenie
podnikateľskej činnosti v tomto období), ale sa jednalo o užívanie obchodnou spoločnosťou ROOFS

FZ, s.r.o., čo zistil napokon sám žalobca a čo vyplynulo z jeho výzvy žalovanému zo dňa 05. 05. 2011.
Z týchto dôvodov súd považoval nárok žalobcu v časti vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
dvora o výmere 263 m2 za nedôvodný a v tejto časti aj žalobu zamietol.

Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom 12. 01. 2010. V období, za ktoré
súd nárok priznal, bol žalovaný posudzovaný ako podnikateľ a z toho dôvodu súd pri priznaní úroku z

omeškania postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov

občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

K prvému dňu omeškania sa výška úroku z omeškania riadila ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. v účinnom znení, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB predstavovala k uvedenému dňu 1 %. Po pripočítaní
8 percentuálnych bodov, súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 %.

Rozhodnutie o náhrade trov konania, súd vylúčil na samostatné konanie, pretože celkový výsledok

konania a s tým spojená náhrada trov konania bude súvisieť s rozhodnutím v samostatnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.