Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Javorčíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/641/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105229501
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1105229501.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a
členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľky: K. G.,
U.. X.X.XXXX, R. A. X, R., proti odporkyni: Y. R., U.. XX.X.XXXX, R. F.Á. X, M., o zaplatenie 2.086,36
eur, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.4.2014,
po oprave č.k. 10C/240/2005-297, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.4.2014, č.k.
10C/240/2005-297 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 1.028,21 eur zastavil (výrok
I.). Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.058,15 eur a nahradiť jej trovy konania vo
výške 982,93 eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.8.2005
domáhala voči odporkyni zaplatenia sumy 1.244,77 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh
odôvodnila tým, že odporkyňa bez právneho dôvodu užíva byt č.X na X. poschodí bytového domu na
A. Z. X H. R. a neuhrádza náklady spojené s užívaním bytu za obdobie od januára 2003 do 20.6.2005.
Uznesením č.k. 10C/240/2005-93 zo dňa 20.1.2012 súd konanie v časti o zaplatenie sumy (istiny)
1.244,77 eur zastavil z dôvodu, že odporkyňa ju postupne uhradila po podaní návrhu. Predmetom
konania tak zostal len poplatok z omeškania vyčíslený vo výške 2.086,36 eur a náhrada trov konania.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že rozhodnutím Obvodného národného výboru
Bratislava I č.j. byt/254/7/2527/1973 zo dňa 19.8.1973 bol manželovi odporkyne pridelený byt č. X
nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na A. Z. Č.. X H. R.. Vlastníkom predmetného bytu je
navrhovateľka. Nájomný vzťah k predmetnému bytu odporkyni a jej manželovi zanikol výpoveďou ku
dňu 31.10.2003. Od 1.11.2003 užívala odporkyňa a jej manžel byt bez právneho dôvodu. Listom zo
dňa 5.11.2003 navrhovateľka vyzvala odporkyňu a jej manžela na dobrovoľné vypratanie predmetného
bytu. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 16C/257/2004-168 zo dňa 8.6.2006 uložil odporkyni a jej
manželovi vypratať predmetný byt.
Na pojednávaní konanom dňa 7.3.2014 zobrala navrhovateľka návrh v časti o zaplatenie sumy vo výške
993,51 eur späť vzhľadom na jej postupné dobrovoľné splatenie odporkyňou a v časti 34,70 eur späť z
dôvodu uplatnenej námietky premlčania odporkyňou. Súd preto postupom podľa § 96 O.s.p. konanie v
časti o zaplatenie 1.028,21 eur zastavil s tým, žeodporkyňa v podaní doručenom súdu dňa 24.3.2014 oznámila, že so späťvzatím návrhu v predmetnej
časti súhlasí.
Takto zistený skutkový stav posúdil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 697 Občianskeho zákonníka,
anávrhuvyhovel,pretožemalzapreukázané,žeodporkyňaneuhradilanavrhovateľkeplatbyzaužívanie
bytu za obdobie od 20.1.2003 do 20.10.2003 riadne a včas. Odporkyňa dlh dobrovoľne uhradila v
plnej výške až po začatí konania. Navrhovateľke tak vznikol nárok na poplatok z omeškania vo výške
2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Keďže odporkyňa časť poplatku z omeškania už
uhradila, súd ju zaviazal k úhrade zostatku poplatku z omeškania v sume 1.058,15 eur.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľke, ktorá mala
v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti (v časti 34,70 eur) náhradu trov konania celkom vo
výške 982,93 eur, z toho na náhradu súdneho poplatku v sume 187,24 eur a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 795,69 eur za 6 úkonov právnej služby.
Proti tomuto rozsudku (len do výrokovej časti pod II. - posudzujúc podanie podľa jeho obsahu - § 41 ods.
2 O.s.p.) podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa.
Namietla, že súd prvého stupňa vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Zdôraznila, že za celé obdobie nájmu, ktoré bolo predmetom tohto
súdneho konania, bol byt neschopný riadneho užívania. Bol premočený, zatečený, plesnivý a tento stav
ohrozoval nájomníkov na zdraví. Na túto skutočnosť upozornila navrhovateľku, ktorá však príčinu ani
následok havarijného stavu neodstránila.
Za obdobie, za ktoré predmet nájmu nie je užívania schopný, má právo na neplatenie nájmu. O
stave bytu pred Okresným súdom v Leviciach založila do spisu aj fotodokumentáciu stavu, v akom
sa byt nachádzal. Okresný súd Bratislava I mal teda jasnú predstavu, že predmetný byt nebol
obývania schopný. Skutočnosť, že už nájomné v celom rozsahu zaplatila, neznamená, že dlh na
nájomnom uznala. Vymáhané nájomné zaplatila len z toho dôvodu, aby nebola pod ďalším tlakom
každým dňom narastajúceho úžerníckeho úroku z omeškania. Požadovanie úrokov môže byť síce v
súlade so zákonom, nie však v súlade s dobrými mravmi, na čo je súd povinný prihliadať. Súd však
nevykonal žiadne dokazovanie smerujúce k ustáleniu stavu, v akom sa predmetný byt nachádzal.
Odporkyňa považuje rozsudok v časti povinnosti platiť úrok z omeškania tiež za nepreskúmateľný.
Taktiež trovy právneho zastúpenia neboli navrhovateľke priznané v súlade so zákonom. V priebehu
konania navrhovateľka navrhla zmeniť petit návrhu a úroky z omeškania vyčíslila konkrétnou sumou,
nielen vyjadrením v percentách. To malo za následok, že advokátske trovy boli vypočítané aj z
príslušenstva žalovanej sumy. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti (v bode
II. výrokovej časti) zmenil a návrh zamietol, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
(vyjadreniebolodoručenéodporkynidňa5.8.2014).Námietkyodporkyneohľadomstavubytuakvalityjej
bývania, na ktoré poukazovala počas konania, sú v tomto konaní bezpredmetné a právne bezvýznamné.
V tomto konaní nešlo o zníženie nájomného z titulu pretrvávajúcich vád v odporkyňou užívanom byte.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu ako správny potvrdil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a po preskúmaní odvolacích námietok odporkyne, odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel k záveru, že nie
je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Preto
postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. 3. 2016.
Premetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým rozhodol o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľke poplatok z omeškania v sume 1.058,15
eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 982,93 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, priebeh konania
opísal primeraným spôsobom, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, vysporiadal sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov
a odvolal sa na právny predpis, ktorý aplikoval na prejednávaný prípad. Z týchto vyvodil svoj správnyprávny záver o dôvodnosti žalobného návrhu v časti žalovaného poplatku z omeškania. Svoj právny
záver aj dostatočným spôsobom vysvetlil. Aj o náhrade trov konania rozhodol správne a v súlade so
zákonom. S odôvodnením súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa preto plne stotožňuje aj
odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovanú istinu 1.244,77 eur odporkyňa postupne uhradila navrhovateľke
v priebehu súdneho konania, a preto na základe čiastočného späťvzatia žaloby podaním navrhovateľky
zo dňa 28.3.2011, súd prvého stupňa uznesením č.k. 10C/240/2005-93 zo dňa 20.1.2012 konanie v
časti o zaplatenie sumy 1.244,77 eur zastavil. Predmetom konania tak ostalo zaplatenia príslušenstva
pohľadávky - poplatku z omeškania (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktoré navrhovateľka vyčíslila
podaním zo dňa 5.8.2010, doručeným súdu dňa 9.8.2010 (č.l. XXX spisu) sumou 758,67 eur. Vyčíslenie
poplatku z omeškania opravila podaním zo dňa 17.5.2011, doručeným súdu dňa 19.5.2011 na sumu
2.086,36 eur (č.l. XXX, XXX spisu). Uznesením č.k. 10C/240/2005-94 zo dňa 2.5.2012 (po riadnej
žurnalizácii spisu teraz na č.l. XXX) súd prvého stupňa pripustil navrhovanú zmenu žalobného petitu
ohľadne vyčísleného nároku navrhovateľky na poplatok z omeškania za oneskorené platby v období
rokov 2003 - 2005. Podaním zo dňa 5.11.2012, doručeným súdu dňa 6.11.2012 (č.l. XXX spisu),
navrhovateľka vyčíslila príslušenstvo pohľadávky za obdobie od 20.1.2003 do 20.10.2003 sumou
1.558,15 eur s tým, že odporkyňa jej dňa 4.6.2012 uhradila sumu 500,- eur, ktorú si navrhovateľka
započítala na toto dlžné príslušenstvo. Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2012 za účasti právneho
zástupcu odporkyne - advokáta C.. D. L. (zástupca odporkyne do 7.3.2013 - č.l. XXX spisu) súd prvého
stupňa pripustil navrhovanú zmenu žalobného petitu, podľa ktorej má byť odporkyni uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľke sumu 1.058,15 eur titulom poplatku z omeškania za dlžné úhrady od 20.1.2003
do 20.10.2003 a sumu 34,70 eur titulom úroku z omeškania za dlžné úhrady v období od 20.11.2003 do
20.6.2005. Odporkyňa bola následne vypočutá dňa 16.4.2013 dožiadaným súdom - Okresným súdom
Levice v prítomnosti svojho právneho zástupcu, ako aj v prítomnosti navrhovateľky a jej právneho
zástupcu a svoje stanovisko k veci zo dňa 29.4.2013 doručila aj súdu prvého stupňa dňa 3.5.2013.
Poukazovala na to, že za celé obdobie nájmu bol byt neschopný riadneho užívania. Pokiaľ byt nebol
spôsobilý na bývanie, má právo až do odstránenia vád nájomné neplatiť. Na pojednávaní konanom dňa
7.3.2014 zobrala navrhovateľka návrh späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 993,51 eur vzhľadom
na jej postupné dobrovoľné splatenie odporkyňou a v časti 34,70 eur z dôvodu vznesenej námietky
premlčania.
Neobstoja odvolacie námietky odporkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave a o nesprávnom
rozhodnutí vo veci. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa o neuhradení platieb za užívanie bytu za
obdobie od 20.1.2003 do 20.10.2003 riadne a včas navrhovateľke vyplývajú z dostatočne vykonaného
dokazovaniavoveci.Súdprvéhostupňanemaldôvodvykonaťdokazovaniesmerujúcekustáleniustavu,
v akom sa predmetný byt nachádzal. Je totižto nesporné, že dňa 19.8.1973 bol manželovi odporkyne
pridelený byt č. X nachádzajúci sa na X. D. bytového domu na A. Z. Č.. X H. R., a odporkyňa byt až
do septembra 2010 užívala, odo dňa 1.11.2003 dokonca bez právneho dôvodu (ako vyplýva z rozsudku
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 8.6.2006, č.k. 16C/257/2004-168). Odporkyňa sa v
konaní bránila tým, že byt za celé obdobie nájmu bol neschopný riadneho užívania a za byt nespôsobilý
na bývanie nebola povinná platiť nájomné. Tento jej názor však nie je správny. Byt preukázateľne
užívala. Ak ho aj užívala iba obmedzene, a nemohla prenajatú vec (byt) skutočne užívať dohodnutým
spôsobom , v zmysle ust. § 675 Občianskeho zákonníka mala si bez zbytočného odkladu uplatniť u
prenajímateľa právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného. Toto právo však zaniklo, ak
nebolo uplatnené do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
Ak tak odporkyňa neurobila a nepostupovala týmto zákonným spôsobom (v konaní to ani netvrdila),
bola povinná podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nájomca platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa neuhradila navrhovateľke platby za
užívanie bytu za obdobie od 20.1.2003 do 20.10.2003 riadne a včas, a svoj dlh uhradila v plnej výške
až po začatí tohto konania.
Neobstojí ani odvolacia námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti uloženej povinnosti platiť
úrok z omeškania, pretože právo na zaplatenie úrokov z omeškania vôbec nebolo predmetom tohto
konania. Napriek tomu považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné:
Súd prvého stupňa posúdil vec podľa ust. § 697 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po
jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že majetková sankcia spočívajúca v povinnosti zaplatiť
prenajímateľovi poplatok z omeškania postihne nájomcu vtedy, keď nezaplatí nájomné a úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti. Tak tomu bolo aj v prejednávanom
prípade.Podľa§517ods.2Občianskehozákonníkavýškupoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré v rozhodnom čase (v
znení platnom do 31.12.2008 v § 4 ustanovovalo, že poplatok z omeškania je za každý deň omeškania
2,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac omeškania.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa mala platiť jednotlivé platby nájomného do 15. dňa
v mesiaci (túto skutočnosť odporkyňa nikdy v konaní nenamietla), a tak sa do omeškania s platením
v zmysle ust. § 697 Občianskeho zákonníka dostávala od 21. dňa toho ktorého mesiaca (januára až
októbra) roka 2003. Poplatok z omeškania uplatnený navrhovateľkou nevybočoval zo zákonnej úpravy,
nie je závislý od kvality predmetu nájmu, a preto v žiadnom prípade nebol uplatnený v rozpore s dobrými
mravmi.
Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o trovách konania, keď pri stanovení
základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta navrhovateľky vychádzal z tarifnej hodnoty veci v zmysle
ust. § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Základná sadzba tarifnej odmeny za úkony právnej služby vykonané v čase, keď
predmetom konania bolo zaplatenie istiny s príslušenstvom tak predstavovala inú sumu, ako základná
sadzba tarifnej odmeny za úkony právnej služby vykonané v čase po kapitalizácii (vyčíslení) poplatku z
omeškania, pretože tarifná hodnota veci bola iná. K vyčísleniu poplatku z omeškania a s tým súvisiacej
zmene návrhu došlo po tom, ako odporkyňa istinu v priebehu súdneho konania uhradila. Trovy právneho
zastúpenia boli navrhovateľke priznané v súlade so zákonom.
Odvolací súd preto rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľke ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania nepriznal náhradu
trov, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani nepodala návrh na ich priznanie (§ 151
ods. 1 O.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.