Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209903
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912209903.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporom
1/ G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX E. F. 2/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E. XXXX/XX, XXX XX E. F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec, o zaplatenie 1.867,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/94/2012 - 43 zo dňa 08. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne 1.867,20 Eur so 14,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.342,73 Eur od 13. 04. 2007
až do zaplatenia, trovy konania vo výške 103,50 Eur ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 213,50
Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ v podanom
návrhu žiadal zaviazať odporcov na zaplatenie 1.867,20 Eur s príslušenstvom z titulu
neuhradenia dlžných splátok zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky. Právny zástupca navrhovateľa svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal súd, aby pojednával a rozhodol v jeho
neprítomnosti. Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili, nedostavili sa ani na pojednávanie súdu,
hoci boli riadne predvolaní s poučením o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnutia

rozsudkom pre zmeškanie. Odporcovia teda neospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní včas
a vážnymi okolnosťami a k doručenému návrhu a prílohám sa nevyjadrili do 15-tich dní
odo dňa, keď im boli doručené, preto prvostupňový súd o návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie v zmysle § 153b Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.“).

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
vedľajší účastník z dôvodov, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozsudku, rozsudok
vychádzaznesprávneho posúdeniaveciaďalejzdôvodov,žeprvostupňovýsúdnazákladevykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a navyše neprávne zistil skutkový stav. V konaní

súčasne došlo k vadám, ktoré mali za následok, že sa vedľajšiemu účastníkovi postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom. Napriek tomu, že vedľajší účastník vstúpil do konania uždňa 25. 09. 2012, prvostupňový súd s ním vôbec nekonal ako s účastníkom konania, návrh s prílohami
mu napriek žiadosti nedoručil, nedoručil mu predvolanie na pojednávanie na deň 08. 10. 2012 a až dňa
10. 12. 2012 mu doručil meritórny rozsudok spolu so žalobou a prílohami. Vedľajší účastník v odvolaní

ďalej namietal, že prvostupňový súd nezohľadnil, že medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský
zmluvný vzťah a v dôsledku toho neaplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) o spotrebiteľských zmluvách
a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ochrane spotrebiteľa“). V ďalšej časti odvolania vedľajší účastník namietal platnosť dohody o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23. 04. 2009, a to z dôvodu relatívnej neplatnosti podľa
§145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve a nekalej obchodnej praktiky v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej poukázal na
nerovnovážnepostavenie spotrebiteľa(akoosobyprávaneznalej,neinformovanej,nevedomejsisvojich
práv) oproti dodávateľovi pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. V ďalších častiach odvolania vedľajší
účastník kritizoval správanie osôb konajúcich v mene navrhovateľa pri komunikácii so spotrebiteľom,

poukázal na právo Európskej únie týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a na súvisiacu rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov, popísal význam svojej činnosti ako občianskeho združenia na ochranu
spotrebiteľov a zdôvodnil aj svoje právo na právne zastúpenie v súdnom konaní. V závere odvolania
vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania. S
poukazom na uvedené argumenty potom žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil

a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu ďalej vedľajší účastník doložil podanie označené ako „Návrh na prejudiciálne
konanie pre prípad, že by odvolací súd argumentáciu vedľajšieho účastníka neakceptoval“. V uvedenom
podaní vedľajší účastník navrhol, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a požiadal

Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke : „Či ustanovenia čl. 2 písm. a) v spojení
s čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej
spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto
zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a

spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien.“

Dňa 06. 02. 2013 (po doručení rozsudku prvostupňového súd avšak ešte pred
doručením odvolania vedľajšieho účastníka odporcom 1/ a 2/) bolo na okresnom súde osobne podané
podanie odporcov 1/ a 2/ označené ako „Žiadosť o dohodu“, v ktorom uviedli, že pohľadávku uvedenú v

rozsudku uznávajú a sú ochotní ju zaplatiť mesačnými splátkami. Obaja sú nezamestnaní a evidovaní
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote a ich finančná situácia im nedovolí, aby
pohľadávku zaplatili naraz. Keďže sú poberateľmi dávok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
sú ochotní pohľadávku splatiť mesačnými splátkami po 20 Eur mesačne splatnými vždy ku 25. dňu v
mesiaci. Na základe uvedeného potom žiadali, aby súd dohodu o splátkach schválil, a aby odporučil

pre navrhovateľa spísať s nimi splátkový kalendár.

K samotnému odvolaniu vedľajšieho účastníka sa odporcovia 1/ a 2/ nevyjadrili.

Ešte pred podaním vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu vedľajšieho účastníka bolo okresnému súdu

dňa18.07.2013doručenépodanie,vktoromnavrhovateľoznámil,ževočiodporcovi1/berienávrhspäť.
Odvolací súd následne prípisom zo dňa 16. 10. 2013 vyzval odporcu 1/ na vyjadrenie ku späťvzatiu
návrhuzostranynavrhovateľaakzastaveniukonania(spoučením,žeakvyjadrenienepredloží,konajúci
súd bude mať za to, že ku späťvzatiu nemá žiadne námietky a pripomienky a že s ním súhlasí a
neuplatňuje si ani náhradu trov konania). Odporca 1/ na výzvu odvolacieho súdu nereagoval.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru vedľajší účastník nie je osobou
oprávnenou na podanie odvolania. Vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v prípadoch, keď z
hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Keďže
v posudzovanom prípade nejde o takýto prípad, je potrebné odvolanie vedľajšieho účastníka považovať

za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Postavenie vedľajšieho účastníka je odlišné v tom, že aj
keď koná vo vlastnom mene, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka. Vedľajší
účastník môže podať odvolanie iba ak takéto právo má účastník, jeho lehota na odvolanie je limitovaná
lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka. V súvislosti s uvedenouargumentáciou poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. K námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom uviedol, že podľa jeho
názoru vedľajší účastník nemôže robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania lebo

jeho úlohou je účastníkovi konania len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa,
nemôže uzavrieť zmier a nemôže ani sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný
ale o úkon podľa hmotného práv. Námietku premlčania môže podať len dlžník, čo vyplýva aj
z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na vznesenú námietku premlčania preto nemožno
prihliadať, nakoľko ju podala neoprávnená osoba. V ďalšej časti vyjadrenia navrhovateľ uviedol dôvody,

pre ktoré považuje dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku za platnú. Podľa jeho
názoru dohoda má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžník
a nie je možné považovať ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal ďalej na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. 03. 2012 vo veci C - 453/10, v zmysle ktorého by ochrana
spotrebiteľa mala byť len výnimkou zo všeobecnej zásady zmluvnej slobody, ako výnimka by sa mala
vykladaťreštriktívneanaodstráneniekaždejjednotlivej nekalejklauzulybymaliexistovaťvážnedôvody.

Dohodu podľa názoru navrhovateľa nie je možné považovať za dodatok k spotrebiteľskej zmluve, od
ktorejnavrhovateľodvodzujesvojnárokaleidelenozmenuvobsahuzáväzkuzmluvnýchstrán,preto na
ňu nie je ani možné aplikovať ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa. V ďalšej časti vyjadrenia
namietal navrhovateľ účelnosť trov konania vedľajšieho účastníka a k jeho návrhu na prerušenie konania
uviedol, že tento nie je dôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania. Súdny dvor Európskej

únie nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v
prípade, ak by bolo rozpore s právom Európskej únie, nakoľko týmto preskúmavaním by prekročil svoje
právomoci. Na základe uvedeného potom navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd odvolanie vedľajšieho
účastníka v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník ešte doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.
11.2013.Poukázalnaustanovenie§23aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,vzmysle
ktorého sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Znenie tohto predpisu vedie za použitia výkladového
pravidla „argumentum a contrario“ podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli

uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a
nie Obchodného zákonníka. Poukázal na etablovanie spotrebiteľského práva do právneho poriadku
Slovenskej republiky v rámci transpozície právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie
a na to, že normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k ostatným právnym normám špeciálnymi a v
prevažnej miere kogentnými právnymi normami. Upozornil ďalej na problematiku vyvolanú existenciou

dvoch civilných kódexov, v dôsledku ktorej existuje dilema, ktorý z dvoch kódexov sa má podporne
používať pri riešení spotrebiteľských vzťahov. Teória absolútneho obchodu pri posudzovaní
úverových vzťahov musí ustúpiť špeciálnej záväznej spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má svoj
základ v Smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dogmatickú
teóriu absolútneho obchodu považuje vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcov v kontexte

kogentnej a špeciálnej spotrebiteľskej úpravy za dnešného stavu spoločenského vývoja za prekonanú.
Použitie Obchodného zákonníka ako podpornej právnej úpravy pri spotrebiteľských vzťahoch je
jednoznačne pre spotrebiteľa znevýhodňujúce a naopak dodávateľa dostáva do výhodnejšieho
postavenia. V ďalších častiach vyjadrenia zdôvodňoval vedľajší účastník potrebu aplikácie Občianskeho
zákonníka na predmetný záväzkovoprávny vzťah, a to v kontexte historických okolností prijatia

jednotlivých právnych úprav (Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a ďalších právnych
predpisov) ako aj v kontexte práva Európskej únie. Vedľajší účastník si opakovane uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania - konkrétne trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za podanie tohto
vyjadrenia.

Krajský súd, ako súd odvolací (podľa §10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 153b ods. l O. s. p. ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v

odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

Podľa § 153b ods. 2 O. s. p. rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, aka) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný ( § 79 ods. 4 a
§ 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,

b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci
ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2),

c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,

d) zrušené od 01. 09. 2003.

Podľa § 153b ods. 4 O. s. p. ak sú v jednej veci niekoľkí žalovaní, rozsudkom podľa odseku 1 možno
rozhodnúť len vtedy, ak každý z nich spĺňa podmienky uvedené v odseku 2.

Podľa § 153b ods. 5 O. s. p. rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť

a) vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi,

b) v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,

c) v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom,

d) v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a
odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

Podľa § 157 ods. 4 O. s. p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1

uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Podľa § 202 ods. l O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe
uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Citované zákonné ustanovenie (§ 202 ods. 1 O. s. p.) nepripúšťa odvolanie proti rozsudkom v
ňom uvedeným, s výnimkou situácie, ak neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie
takých rozsudkov upravených v § 153a, § 153b a § 153c O. s. p., stačí nesplnenie jednej zo

zákonných podmienok. Druhá výnimočná situácia, ktorá zakladá dôvod prípustnosti odvolania proti
takým rozsudkom spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorým sa rozumie podradenie
zisteného skutkového stavu (navrhovateľom tvrdený skutkový stav podľa § 153b ods. 3) pod konkrétne
právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav nevzťahujú.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (X.X.
V., a.s., V.) a odporcom 1/ bola dňa 29. 03. 2005 uzavretá Zmluva o poskytnutí I. reg.
č. XXXXXXXXXXXXXXX s výškou úveru 50.000,- Sk, v ktorej sa dlžník - odporca 1/ zaviazal splácať
úver v mesačných splátkach po 1.294,28 Sk. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 29. 04. 2005 a
konečná splatnosť úveru na 29. 03. 2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 12. 04. 2007

medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom došlo k postúpeniu pohľadávky z uvedenej zmluvy
na navrhovateľa. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23. 04. 2009 bola odporkyňou 2/ podpísaná
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Na pojednávanie vytýčené na deň
08. 10. 2012 boli volaní účastníci konania, pričom podľa doručeniek založených v spise zásielku prevzal
len navrhovateľ a odporca 2/, na tomto pojednávaní okresný súd aj rozhodol napadnutým rozsudkom

pre zmeškanie.

Právna úprava (§ 157 ods. 4 O. s. p.) dovoľuje v rámci rozhodovania vypracovanie zjednodušeného
odôvodnenie rozsudku, kedy je súd povinný uviesť iba to, čo bolo predmetom konania a ustanovenie
zákona, podľa ktorého súd rozhodol.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného prvostupňový rozsudok nespĺňa zákonné podmienky na rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie, pretože odporca l/ nebol riadne a včas predvolaný na pojednávanie (§ 79
ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľaodseku 1, teda neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle §
153b ods. 2 a 4/ O. s. p. Napokon odvolací súd poznamenáva, že v súdnom spise absentuje vôbec
zažurnalizovanie predvolania účastníkov konania na termín 08.10.2012 (písomnosti súdu sa zasielajú s

doručenkou, ktorá sa pripojí k doručovanej písomnosti m.i. v zmysle zákonných požiadaviek
vyhlášky MS SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské
súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy č. 543/2005 Z. z. v platnom znení, §§ 46 ods. 2,
3, 144 ods. l, 2, 168 ods. 1, 181).

Okrem vyššie uvádzaných skutočností bolo dôležité v danom prípade vyhodnotiť zmluvu uzatvorenú
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom l/ vzhľadom na účastníkov zmluvy a
spôsob uzavretia zmluvy, keď právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ bol podnikateľský subjekt,
ktorý na formulári a v pevne stanovených zmluvných podmienkach vrátane všeobecných obchodných
podmienok X., a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom určil obsah
zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník/spotrebiteľ (odporca) nemal možnosť obsah

zmluvy ovplyvniť, čo prvostupňový súd opomenul a predmetnú zmluvu nevyhodnotil ako eventuálne
zmluvu spotrebiteľskú a nepodrobil ju skúmaniu z hľadiska kritérií spotrebiteľského práva vrátane
neprijateľných podmienok. Spotrebiteľské právo totiž zahŕňa tak normy súkromného práva, ako aj
normy verejného práva, vyznačuje sa prevahou kogentných noriem a predstavuje určitú odchýlku od
všeobecnej koncepcie súkromného práva vychádzajúcej zo zásady zmluvnej autonómie, ktorú zásadu

modifikuje za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým
je spotrebiteľ.

Na predmetnú zmluvu o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 29.03.2005 sa vzťahujú aj napriek
zákonnej úprave podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z. z., všeobecné ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č.
150/2004 Z. z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. 4. 2004 o inštitút tzv.
spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody platnej od 1. februára
1995, ktorousa Slovenskárepublikazaviazala,ževyvinieúsilienazabezpečeniepostupnejzlučiteľnosti
jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Uvedená úprava nášho právneho poriadku

bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie (ďalej aj „EÚ“) v máji
2005 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.
Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu, zrušený zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Európska únia venuje problematike
ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Za účelom ochrany spotrebiteľov bola prijatá aj smernica
Rady EÚ 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.

slabšej zmluvnej strany, ktorá nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej
dodávateľom a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej
zmluvnej strany. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva,
že dodávateľ ako odborník „profesionálne znalý podnikateľ“ dodáva tovar alebo služby so zárukou
kvality. Zákonodarca preto aspoň rámcovo a príkladmo vymedzil, ktoré, resp. aké podmienky v

spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), čoho
dôsledkom je zo zákona ich neplatnosť.

Pri posúdení charakteru zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ako aj dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej dňa 23. 04. 2009 medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/

je nutné prihliadať na postavenie účastníkov zmluvy a vychádzať nielen z právnej úpravy platnej v
čase uzavretia týchto zmlúv, ale aj európskej legislatívy, významu spotrebiteľských zmlúv v rovine
zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv, ako aj zásad
a pojmových znakov spotrebiteľských zmlúv (všeobecná právna úprava obsiahnutá v Občianskom
zákonníku, osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone o ochrane spotrebiteľa, resp. zák. č. 634/1992

Zb.).

Vzhľadom na uvedené pokiaľ prvostupňový súd rozhodol v danej veci, v ktorej navrhovateľ uplatňoval
právo na zaplatenie peňažnej sumy rozsudkom pre zmeškanie, pričom neboli splnené všetky zákonnépodmienky pre vydanie takéhoto rozsudku a osobitne súd neposudzoval podmienku, či nie je
uplatňované právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom
je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, pri splnení ktorej rozsudkom pre zmeškanie

nemožno rozhodnúť, teda nepodrobil zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, ako aj dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku bez ďalšieho skúmania najmä kritériam spotrebiteľského
práva, skutkovo aj právne pochybil a jeho rozhodnutie neobstojí z hľadiska jeho vecnej správnosti, že
návrhnavrhovateľavočiodporcomjedôvodný.Takýtopostupsúduodporujeprávuúčastníka na
súdnu ochranu súvisiacu s uplatnením nároku navrhovateľa voči odporcom a jeho kvalifikovaným

posúdením, preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa zákonné požiadavky (§ 153b O. s.
p.), v ktorej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že nepostupovanie v zmysle citovanej zákonnej úpravy,
pokiaľ je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, znamená
porušenie základného práva občana na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo je dôvodom
na zrušenie rozsudku v odvolacom konaní. V dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa odníma
účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasne, na čom je založené

rozhodnutie súdu. V tomto zmysle napadnutý rozsudok nezodpovedá aj princípu spravodlivého procesu
(§ 1 O. s. p.). Odvolanie vedľajšieho účastníka, s ktorým síce odporcovia výslovne neuviedli svoj
súhlas, ale vo svojom vyjadrení žiadajú mesačné splátky 20,- Eur, čo podlieha súdnemu prieskumu a
rozhodnutiu v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p., je preto opodstatnené.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, keď okresný súd v ďalšom konaní vo veci uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcom
na zaplatenie sumy vo výške 1.867,20 Eur s prísl. z titulu uzatvorenej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky,
ako aj dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, zmluvy o postúpení pohľadávok,
dôsledne zistí skutkový stav vo veci najmä ohľadom vzniku a existencie pohľadávky

navrhovateľa voči odporcom titulom uzatvorenej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ako aj dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, zmluvy o postúpení pohľadávok s akcentom najmä
na § 536 Občianskeho zákonníka, za ktorým účelom vykoná potrebné dokazovanie a až na základe
takto zisteného skutkového stavu a posúdenia námietok vedľajšieho účastníka z hľadiska kritérií
spotrebiteľského práva, zohľadnenia čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľa

voči odporcovi l/ (č.l. 67 a 73), súd vec môže právne posúdiť a potom môže vo veci
rozhodnúť ohľadom uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcom vo vzťahu k žalovanej istine, aj
príslušenstva (úrokov z omeškania).

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. l, písm.

f/ a h/ O. s. p., pretože okresný súd svojim postupom odporcom odňal možnosť konať pred súdom a
tiež z dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súčasne vec vrátil
prvostupňového súdu v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Ďalšímiskutočnosťamiuvádzanýmivodvolaníavovyjadreniachúčastníkovsaodvolacísúdnezaoberal,
nakoľko tieto budú predmetom zisťovania v ďalšom konaní prvostupňového súdu alebo išlo o
skutočnosti, ktoré skutkovo a právne nesúviseli s prejednávanom vecou. Odvolací súd vzhľadom na

svoje zrušujúce rozhodnutie sa tiež nezaoberal návrhom vedľajšieho účastníka na prejudiciálne konanie
(č.l. 58).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.