Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208566
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813208566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Engela, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: N. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom G.B. Y. L., R. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ
právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného advokátom
JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Košice, Stará Baštová 2, o zaplatenie 293,86 eur s prísl., na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.8.2014, pod č.k.

10C/549/2013-51, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 293,86 eur s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 62,56 eur na účet jeho právneho zástupcu

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
293,86 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 5.4.2010 do zaplatenia, dôvodiac, že so
žalovanýmuzavreldňa19.11.2008Zmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„zmluva“),
na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 398,33 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal
splatiťspolusúrokomv18-mesačnýchsplátkachpo32,66eurvtermínochsplatnostipodľadohodnutého

splátkového kalendára. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli na odklade
splátok č. 5, 6, 7 a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 19, 20, 21. Žalovaný sa dostal
do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1, t.j. do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565
Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru, napokon zaplatil len sumu 294,02 eur.
Vzhľadom k tomu, že bol v omeškaní s úhradou splátky č. 5 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil
právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť
sumu neuhradených splátok vo výške 293,86 eur dňa 5.4.2010, pričom túto sumu neuhradil ani len

čiastočne. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a preto súd rozhodol na základe obsahu listín predložených
žalobcom. Podaním, doručeným súdu 15.5.2014, oznámil vstup do konania na strane žalovaného vyššie
označený vedľajší účastník.Na základe vykonaného dokazovania a s použitím ustanovení § 48 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 107
ods. 1, 2, § 489, § 457 Občianskeho zákonníka, ďalej ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z., účinného od
1.5.2014, uzavrel, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva

o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť
za stanovených podmienok. Keďže si túto povinnosť neplnil, žalobca listom zo dňa 14.3.2010 zosplatnil
celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy. V zmysle úverovej zmluvy, ako aj predloženej karty
klienta, žalobca vyplatil žalovanému sumu 398,33 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných
splátkach po 32,66 eur, pričom podľa zmluvy a oznámenia o schválení úveru mal zaplatiť 18 splátok,

teda spolu mal uhradiť 587,93 eur. Je nepochybné, že žalovaný úver čerpal, no taktiež tento aj uhrádzal,
aj keď nie riadne a včas. Do okamžitej splatnosti úveru zaplatil žalobcovi sumu 294,02 eur, pričom
mu zostala suma neuhradených splátok vo výške 293,86 eur a po splatnosti úveru žalobcovi neuhradil
žiadnu sumu. Súd je povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi
z dôvodu jeho premlčania (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014).
Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods.
2) a tým zanikajú práva a povinností zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú vrátiť navzájom už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Žalobcovi tak vzniklo právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a žalovaný mal uhradiť sumu

neuhradených splátok dňa 5.4.2010. Nasledujúcim dňom začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula 6.4.2012, pričom žaloba bola na súde podaná až dňa
20.8.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Okrem toho, bola dohodnutá ročná úroková sadzba z
revolvingovéhoúveruvovýške68,88%,čojevrozporesdobrýmimravmiavrozporesospotrebiteľským
právom, a takéto dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z týchto dôvodov súd prvého

stupňa žalobu o zaplatenie 293,86 eur s príslušenstvom zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný žalovaný si trovy konania
neuplatnil, ich náhrada mu priznaná nebola.

O trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného rozhodol taktiež podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Pri hodnote peňažnej pohľadávky - tarifnej hodnote 293,86 eur odmena za 1 úkon
právnej služby predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sumu 23,24 eur. V súlade s
touto vyhláškou priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 30.5.2014), 2x režijného paušálu po

8,04 eur, teda trovy konania celkom vo výške 62,56 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby
jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené a priznané mu boli trovy celého konania. V odvolaní
predovšetkým namietal, že záver súdu o premlčaní jeho pohľadávky vychádza z nesprávnych

skutkových zistení a súčasne z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jeho záver, že zosplatnenie
úveru je považované za odstúpenie od zmluvy, v dôsledku ktorého zmluva zaniká a žalobcovi vzniká
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, je v rozpore s jestvujúcim skutkovým stavom, ako aj v
rozpore so zákonom. Tzv. zosplatnenie úveru je postup, ktorým dlžníkovi vzniká povinnosť uhradiť celú
sumu (rozloženú pôvodne do splátok) naraz. Ide teda o situáciu zodpovedajúcu § 565 Občianskeho

zákonníka. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba
plnenia jednotlivých splátok, a zároveň doba splatnosti celej pohľadávky je určená poslednou splátkou.
Záväzok teda zaniká postupne tak, ako sú splátky plnené, omeškanie dlžníka sa posudzuje u každej
splátky zvlášť. Splatnosť celej pohľadávky (tzv. strata lehoty alebo strata výhody splátok) nenastáva
priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka k zaplateniu

celého zostatku pohľadávky, prípadne či podá na súd žalobu na plnenie. V prípade zosplatnenia úveru
nedochádza k zániku zmluvného vzťahu (na rozdiel od odstúpenia od zmluvy), ale v rámci neho ako
stále jestvujúceho vzťahu nastáva zmena času plnenia. V dôsledku uplatnenia jeho práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka sa stal dňa 5.4.2010 splatným celý dlh. Premlčacia doba začala plynúť dňa
6.12.2010. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd nezákonne rozhodol, keď dospel k záveru o premlčaní

uplatneného nároku k 2-ročnej premlčacej dobe. Mal vychádzať zo 4-ročnej premlčacej doby. Ak tak
neurobil, jeho nárok na začatie konania premlčaniu nepodlieha.Ďalej odvolanie zdôvodnil tým, že konanie vo veci samej začalo podaním návrhu na súd dňa 20.8.2013.
V priebehu konania zo strany žalovaného námietka premlčania nároku vznesená nebola. Z tohto dôvodu
konajúci súd nebol ani oprávnený prihliadať na premlčanie ex offo, pretože ide o postup založený

na retroaktívnej aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Predmetné ustanovenie bolo do
zákona doplnené novelizačným zákonom, a to zákonom č. 102/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1.5.2014. V zmysle prechodného ustanovenia (§ 29b zákona č. 250/2007 Z.z.), pre zmeny účinné
od 1.5.2014 platí, že ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1.5.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.5.2014 sa

však posudzujú podľa predpisov účinných do 30.4.2014. Súd tak svojím postupom porušil zákaz spätnej
pôsobnosti právnych noriem, a v konaní, ktoré bolo začaté pre 1.5.2014 použil také ustanovenie, ktoré
nebol oprávnený aplikovať.

V ďalšej časti odvolania považoval odplatu za poskytnutie úveru vo výške 68,88 % za plne dôvodnú.
Ak aj z tohto dôvodu súd jeho návrh zamietol, v tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný a nespĺňa

predpoklady požadované zákonom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2
O.s.p.. Podľa právnej úpravy účinnej ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (19.11.2008) išlo
o spotrebiteľský úver. Potom sa odplata a posudzovanie jej výšky riadilo Zákonom o spotrebiteľských
úveroch.Vprípadeúveruposkytnutéhožalovanémunazákladezmluvyišlooúver,ktorýspadádovecnej
pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorý odkazuje vyššie citované

ustanovenie Občianskeho zákonníka, a to § 53 ods. 6.

V odvolaní žalobca namietal aj výrok o priznaní trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného, dôvodiac, že tieto nie sú účelne vynaložené na bránenie práva. Vedľajší účastník
sa deklaruje ako združenie na ochranu spotrebiteľa, a teda sa prioritne predpokladá pomoc z jeho

strany za tým účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Účelom združenia je zastupovanie
spotrebiteľa a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, resp. ich podpora formou
vedľajšieho účastníctva. V tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.
Združenie namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, vstupuje do konania už zastúpené právnym
zástupcom, a to pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky. Do konania vstupuje so zastúpením

aj bez toho, aby poznalo obsah spisu a predkladá formalizované a obsahovo totožné kvázi - podania.
Čiže už pri vstupe, nepoznajúc obsah spisu, sa bez opodstatnenia dáva zastupovať. Takýto postup
vedľajšieho účastníka nepredstavuje účelne vynaložené trovy zastúpenia; otázne je potom, či vôbec
vedľajší účastník aj reálne vykonáva deklarovanú činnosť alebo či je len prostriedkom na generovanie
trov právneho zastúpenia.

Žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa

návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj
právne posúdil. Preto odvolací súd v tejto súvislosti plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným
súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej a k dôvodom odvolania žalobcu

odvolací súd dopĺňa:

Súd prvého stupňa návrh žalobcu predovšetkým zamietol z dôvodu premlčania jeho nároku, dôvodiac,
že ak žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru (žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok dňa
5.4.2010), nasledujúcim dňom mu začala plynúť 2-ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktorá uplynula dňom 6.4.2012. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 20.8.2013, bola
podaná po uplynutí uvedenej premlčacej doby.

Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca listom zo dňa 14.3.2010 (č.l. 7) označeným ako oznámenie
o zosplatnení úveru, žalovanému oznámil, že suma omeškaných splátok je spolu 97,98 eur. Aktuálne

omeškanie na najstaršej splátke je 75 dní. V prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou s
ktoroukoľvek uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie lehota 15-tich dní od doručenia
tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v
budúcnosti. Do okamžitej splatnosti úveru zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 294,02 eur, pričom muzostala suma neuhradených splátok vo výške 293,86 eur, ktorú po splatnosti úveru žalobcovi neuhradil.
V tejto súvislosti je správny záver súdu prvého stupňa, že vyhlásením okamžitej splatnosti úveru vznikla
žalovanému povinnosť uhradiť sumu neuhradených splátok dňa 5.4.2010. Nasledujúcim dňom začala

plynúť žalobcovi 2-ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula dňa
6.4.2012.Keďžežalobabolapodanánasúdaždňa20.8.2013,bolapodanápouplynutípremlčacejdoby.

Aj v prípade, ak by list žalobcu zo dňa 14.3.2012 neznamenal (okrem spoplatnenia úveru) odstúpenie od
zmluvy,ajvtomtoprípadenárokžalobcupodlieha3-ročnejpremlčacejdobevzmysle§101Občianskeho

zákonníka, na čo je povinný prihliadať ex offo v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., účinného od
1.5.2014. Teda ak okamžitá splatnosť úveru nastala dňa 5.4.2010, dňom nasledujúcim (6.4.2010) začala
plynúť žalobcovi 3-ročná premlčacia doba na úspešné uplatnenie nároku z titulu spoplatneného úveru,
ktorá uplynula dňom 6.4.2013. Keďže žaloba došla súdu až dňa 20.8.2013, nárok žalobcu aj z tohto
dôvodu podlieha premlčaniu.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014, a to z dôvodu neprípustnosti jeho spätnej pôsobnosti, ani tento
odvolací dôvod nie je opodstatnený.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 1.5.2014), orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V súvislosti s týmto ustanovením je odvolací súd toho názoru, že ním sa mal posudzovať právny vzťah
vzniknutý medzi účastníkmi tohto konania aj v čase rozhodovania súdom prvého stupňa. Naviac, týmto
ustanovením bol viazaný aj odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní žalobcu, pretože ide v danom
prípade o ochranu práv spotrebiteľa v zmysle vnútroštátnych ako aj unitárnych predpisov, i keď citované

ustanovenie sa stalo účinným až od 1.5.2014.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nesprávnosť postupu okresného súdu, ak vychádzal z premlčacích
lehôt v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 101, § 107 ods. 1, 2), teda mal vychádzať zo 4-
ročnej premlčacej doby upravenej ustanovením § 397 Obchodného zákonníka, ani tento odvolací dôvod

nie je možné uznať. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi, platí ustanovenie § 52 ods.
2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Teda toto ustanovenie sa týka aj prednostného použitia
ustanoveníObčianskehozákonníkaohľadompremlčacíchlehôtajvtomtoprejednávanomprípade.Teda
keďže nárok žalobcu, či už z dôvodu bezdôvodného obohatenia, resp. dôvodu oneskoreného uplatnenia
návrhu žalobcom od splatnosti celého úveru podliehajúcemu premlčaniu, správne rozhodol súd prvého

stupňa, ak jeho návrh zamietol.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta aj účelnosť priznaných trov právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného, aj v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie
rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vedľajší účastník na strane žalovaného po

vstupe do konania sa k veci samej vyjadril podaním zo dňa 30.5.2014 (č.l. 37), v ktorom, okrem iného,
vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Keďže tento úkon je potrebné považovať za účelný v
súvislosti s bránením práva spotrebiteľa proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1
O.s.p.), bolo dôvodné mu priznať trovy právneho zastúpenia aj za úkon súvisiaci s prevzatím a prípravou
zastúpenia, teda tak, ako správne uzavrel súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku ohľadom výroku

o trovách konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.).O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na jeho strane
odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešnému žalovanému

a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada im priznaná
nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.