Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/513/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213205516
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213205516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. H. T., nar. XX.
XX. XXXX, 2. Y. T., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom W., T. XXX/XX, o zaplatenie sumy 2.178,69 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 5. novembra
2014 č. k. 10C/162/2014-103 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporcom v 1. a 2. rade náhradu
trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 písm.
a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 písm. a/, b/, § 23a
ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 06. 2007, § 52
ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Uviedol, že podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť,

že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je
zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis, a preto
ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Predmetom konania je zaplatenie dlžnej
sumy vyplývajúcej z povinnosti odporkyne splácať pôžičku. Toto právo sa premlčuje vo všeobecnej

trojročnej premlčacej dobe. Prvá splátka bola splatná 20. 10. 2005, posledná šesťdesiata 20. 09. 2011,
avšak právny predchodca navrhovateľa vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20. 10. 2006. Táto
skutočnosť je preukázaná písomným podaním navrhovateľa zo dňa 20. 06. 2014, ako aj prehľadom
obratov na zmluve (v spise č. l. 58), čiže premlčacia doba pre uhradenie dlžnej sumy vo výške
2.326,79 eura plynula od 21. 10. 2006 a uplynula dňom 21. 10. 2009. Nakoľko návrh bol podaný
súdu až 19. 03. 2013, súd konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa v celom rozsahu je premlčaná
a vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014 nie je

možné priznať navrhovateľovi úspech, a preto s poukazom na ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka návrh pre premlčanie pohľadávky v celom rozsahu zamietol. Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku uzavretú účastníkmi konania dňa 03. 03. 2009 súd nepovažoval za právne
relevantný dôkaz, pretože znovu ide o vopred formulované tlačivo, v ktorom hlavný dôraz je kladenýna formu splatenia záväzku, podľa splátkového kalendára. V texte Dohody chýba prehlásenie o tom,
že osoby uvedené v bode 1.2 (alebo 1.3) vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch. Odporcovia si nemuseli byť vedomí, aké právne následky pre nich má uznanie

premlčaného právneho nároku podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Možno konštatovať, že sa jedná
o nekalú obchodnú praktiku, ak tak výraznú právnu skutočnosť, a to uznanie premlčaného záväzku,
si navrhovateľ zakomponuje do dohody o uzavretí splátkového kalendára týkajúceho sa predovšetkým
splácania dlhu v mesačných splátkach. Spotrebiteľské právo znamená poskytovanie ochrany subjektom
spotrebiteľom, a to proti organizáciám, ktoré môžu zneužívať svoje ekonomické postavenie a právne

vedomostiprotispotrebiteľovi,ktorýsinedostatočneuvedomujezáväzky,ktoréprijímavspotrebiteľských
zmluvách. V konaní navrhovateľ neosvedčil skutočnosť, že k súhlasu s uznaním premlčaného záväzku
odporcovia pristúpili až po tom, čo im bol dostatočne objasnený inštitút uznania premlčaného záväzku.
Nepostačuje vyjadrenie navrhovateľa, že k podpísaniu dohody neboli odporcovia donútení, ale treba
preukázať, že si boli vedomí toho, že uznávajú premlčaný dlh. Následky premlčaného dlhu v dohode
nie sú uvedené. Od obyčajného spotrebiteľa sa nedá predpokladať, že bude vedieť o následkoch

uznania premlčaného dlhu, keď ani samotná osoba poverená navrhovateľom na uzatvorenie takejto
dohody nepozná význam premlčania pohľadávky. Súd konštatoval, že zo strany navrhovateľa nebola
preukázaná tá skutočnosť, že pri podpise Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu
boli odporcovia poučení o následkoch uznania premlčaného dlhu, resp. že o týchto následkoch
premlčaného dlhu už vedeli predtým. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na námietku premlčania

vznesenú odporcami, ako aj na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., konštatujúc, že právny nárok
navrhovateľa je premlčaný, návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 OSP a náhradu trov konania odporcom nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa ním

zmeny napadnutého rozhodnutia a vyhovenia návrhu v celom rozsahu, resp. zrušenia napadnutého
rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní vytkol súdu
prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázal na
to, že dňa 03. 03. 2009 odporkyňa v 1. rade a odporca v 2. rade podpísali Dohodu o uznaní záväzku,
prostredníctvom ktorej odporkyňa v 1. rade uznala a odporca v 2. rade pristúpil a uznal záväzok

voči navrhovateľovi, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť dlh. Predmetná dohoda spĺňa všetky
náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu,
vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Podpisom
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo k naplneniu ustanovenia § 110
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, tzn. k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej

10-ročnej premlčacej doby, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky, zákon nevyžaduje, aby dlžník
mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov
spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané
právo. Predmetná dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno

chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Účelom ochrany spotrebiteľa v
žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy,
do ktorých vstupuje. Prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k
neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za splnenie
svojich povinností. Pokiaľ by súd posúdil predmetný úverový vzťah podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, následne aj účinky dohody je potrebné vyhodnotiť v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka. Ďalej uviedol, že nemôže súhlasiť s tým, aby súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014. Právna úprava
platná do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí
premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Aplikáciou ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.

z. na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu
pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k
zotretiuprincípuprávnejistoty,akojednéhozoznakovprávnehoštátu,ktoréhosúčasťoujeajpožiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa.
Priamym aplikovaním § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. súd taktiež porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods.

4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné a o odvolaní navrhovateľa rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.178,69 eura spolu s úrokom z

omeškania vo výške 1.303,22 eura, ročným úrokom z omeškania vo výške 18,25% zo sumy 1.980,63
eura od 22. 05. 2009 do zaplatenia, ako i náhrada trov konania. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že dňa
21.12.2005bolamedziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporkyňouv1.radeuzatvorenáZmluva
č.7009815,nazákladektorejsaodporkyňav1.radezaviazalaposkytnutéfinančnéprostriedkyuhrádzať
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporkyňa si túto zmluvnú povinnosť nesplnila,
čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu

pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 2.175,63 eura. Odporcovia v 1. a 2.
rade uznali záväzok v Dohode o uznaní záväzku, pričom odporca v 2. rade pristúpil k záväzku podľa §
533 a nasledovné Občianskeho zákonníka. Dlžná suma 2.178,69 eura pozostáva z neuhradenej istiny
úveru v tejto výške. Na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 16. 07. 2014 odporkyňa v 1.
rade vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa, z ktorého dôvodu žiadala podaný

návrh zamietnuť. Následne súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2014, na ktorom
vykonal dokazovanie i výsluchom svedka H., vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného

odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že nárok navrhovateľa na plnenie, uplatnený podaným
návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 19. 03. 2013, je premlčaný, z ktorého dôvodu správne
podaný návrh zamietol. K uvedenému odvolací súd udáva, že splatnosť celého dlhu odporkyne v 1. rade
vyplývajúceho zo záväzku odporkyne v 1. rade vzniknutého na základe Zmluvy č. 7009815, vzhľadomna odstúpenie veriteľa od zmluvy zo dňa 30. 01. 2006 (č. l. 75) nastala dňa 05. 02. 2006, t.j. po uplynutí
troch dní od doručenia odstúpenia od zmluvy odporkyni v 1. rade, keď v konaní bolo odporkyňou v 1.
rade preukázané, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 30. 01. 2006 prevzala dňa 02. 02. 2006, pričom

súčasne v zmysle výzvy veriteľa v odstúpení od zmluvy bola povinná dlh splniť do troch dní od doručenia
odstúpenia. S ohľadom na uvedené potom, pri správnej aplikácii právnych predpisov na danú vec súdom
prvého stupňa, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že počiatok plynutia
premlčacej doby je daný dňom 06. 02. 2006, t. j. dňom nasledujúcim po splatnosti celého dlhu odporkyne
v 1. rade, a nie dňom 21. 10. 2006 tak, ako ustálil súd prvého stupňa. Uvedený záver však nič nemení

na skutočnosti, že navrhovateľ podal návrh na súd po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula
dňom06.02.2009.Akpotomsúdprvéhostupňakonštatoval,ženároknavrhovateľajepremlčaný,takýto
záver súdu prvého stupňa je správny.

Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcami je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Odvolací
súd sa stotožňuje s tým, že v danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní
dlhu (zo dňa 03. 03. 2009) došlo zo strany navrhovateľa k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola
v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne

narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe. Dohoda je
nazvaná ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v rámci ktorej sa navrhovateľ
sa pod zámienkou uzavretia dohody o splátkovom kalendári snaží dosiahnuť uznanie premlčaného
záväzku spotrebiteľa. O tom svedčí aj umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do časti forma
splatenia záväzku, ktorá obsahuje dojednanie, podľa ktorého dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o

premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto časť teda nie je umiestnená v časti uznanie záväzku, kde
by sa takéto umiestnenie dalo očakávať a kde by sa predpokladalo, ale skryté do časti - dohoda o
uzavretí splátkového kalendára. Odvolací súd ďalej udáva, že v predmetnej dohode mal odporca v
2. rade pristúpiť k záväzku, ktorý mala odporkyňa v 1. rade voči právnemu predchodcovi navrhovateľa.
Pristúpenie k záväzku je pritom koncipované len jednou vetou v rozsahu „osoba pristupujúca k záväzku

podľa § 533 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.“ pričom v uvedenej dohode nie je vôbec uvedené, k akému
záväzku odporca v 2. rade pristupuje, aké sú následky tohto pristúpenia, je tu len odkaz na ustanovenie
§ 533 Občianskeho zákonníka, keď bežný spotrebiteľ nemusí ani vedieť, čo samotný význam slova
pristúpenie k záväzku znamená. Už samotný názor Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku nezodpovedá obsahu, z ktorého mieni navrhovateľ pristúpenie k záväzku odvodzovať. Aby sa

však dalo pristúpenie vyvodiť pri nezodpovedajúcom názve z obsahu, muselo by v ňom byť vyjadrené
o to zjavnejšie. Obsah však iba identifikuje osobu v pozícii pristupujúceho, bez špecifikácie záväzku, ku
ktorémumápristúpiťaďalejunejkonštatujehneďuznaniezáväzkutamšpecifikovanéhoakozáväzkuzo
zmluvy č. 7009815. Pre absenciu jednoznačného vyjadrenia, že odporca v 2. rade pristupuje k záväzku,
absenciu identifikácie záväzku, ku ktorému mala pristúpiť, nie je z listiny Dohoda o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku skutočne jednoznačne zrejmé, že zachytáva prejav vôle odporcu v 2. rade,
ktorého obsahom by bol úmysel stať sa navrhovateľovým dlžníkom vo vzťahu k presne identifikovanému
záväzku. Pokiaľ tak odporca v 2. rade platne nepristúpil k záväzku odporkyne v 1. rade, nemohol
tento záväzok ani uznať. Rovnako možno konštatovať, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu
odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľom, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť,

ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca
čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Uvedené je potrebné konštatovať o to viac, že pracovník navrhovateľa, ktorý s odporcami predmetnú
dohodu uzatváral sa pred súdom prvého stupňa vyjadril, že náplňou jeho práce pre navrhovateľa bolo
kontaktovať odporcov za účelom dohodnutia splátkového kalendára, pričom nemal vedomosť o tom, či

je pohľadávka navrhovateľa premlčaná a sám nevie, čo znamená premlčanie pohľadávky, preto o tomto
nemohol odporcov ani poučiť.

S ohľadom na dôvody podaného odvolania navrhovateľa, obsahom ktorého je i námietka navrhovateľa
voči aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 270/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01. 05.

2014, na danú právnu vec a následné posúdenie premlčania nároku navrhovateľa súdom prvého stupňa
ex offo, a to napriek tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred účinnosťou ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z., odvolací súd udáva, že dôvodom, pre ktorý bolo potrebné prihliadnuť na
námietku premlčania uplatneného nároku bola predovšetkým skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade predsúdom prvého stupňa vzniesla námietku premlčania, ktorá bola dôvodne vyhodnotená za opodstatnenú.
Skutočnosť vznesenia námietky premlčania odporkyňou v 1. rade súd prvého stupňa pritom správne
konštatoval v napadnutom rozhodnutí. K navrhovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia §

5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 05. 2014 odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu SR (3MCdo/12/2014) a na to, že právny predpis (zákon č. 250/2007 Z. z.),
ktorého súčasťou je ustanovenie § 5b, nemá prechodné ustanovenia, z ktorého dôvodu je potrebné
ustáliť taký záver, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods.1OSPtak,ževodvolacomkonaníplneúspešnýmodporcomv1.a2.radenáhradutrovodvolacieho

konania nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnili.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.