Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215083
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712215083.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlomPribinovač.25,81109Bratislava,IČO:35807598,zast.advokátskoukanceláriouFridrichPaľko,
s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11

Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/175/2012-114 zo dňa 01.07.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobami vedenými na Okresnom súde vo Zvolene pod č.k. 15C/175/2012, 15C/176/2012,

15C/177/2012, 15C/178/2012, 15C/179/2012, 15C/190/2012, 15C/191/2012, 15C/192/2012,
15C/193/2012, 15C/194/2012, 15C/195/2012 a 15C/196/2012 doručenými 27.09.2012 sa žalobca
domáhal proti žalovanému náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý mal spočívať v tom, že tento rozhodol o

žiadostiach o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávky žalobcu po uplynutí zákonnej
lehoty.

Žalobou vedenou pod sp. zn. 15C/175/2012 sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 125,- Eur
a nemajetkovej ujmy vo výške 319,- Eur spôsobenej žalobcovi ako oprávnenému okresným súdom v
exekučnom konaní proti povinnej Žanete Hanešovej, žalobou pod sp. zn. 15C/176/2012 sa domáhal

náhrady škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 321,- Eur spôsobenej žalobcovi ako
oprávnenému okresným súdom v exekučnom konaní proti povinnému Jozefovi Šarközymu, žalobou
pod sp. zn. 15C/177/2012 sa domáhal náhrady škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej umy vo
výške 275,- Eur spôsobenej žalobcovi ako oprávnenému okresným súdom v exekučnom konaní proti
povinnej Kvete Žubretovskej, žalobou pod sp. zn. 15C/178/2012 sa domáhal náhrady škody vo výške
125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 419,- Eur spôsobenej žalobcovi ako oprávnenému okresným

súdom v exekučnom konaní proti povinnému Jozefovi Balážovi, žalobou pod sp. zn. 15C/179/2012
sa domáhal náhrady škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- Eur spôsobenej
žalobcovi ako oprávnenému okresným súdom v exekučnom konaní proti povinnému Jánovi Škreňovi,
žalobou pod sp. zn. 15C/190/2012 sa domáhal náhrady škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy
vo výške 275,- Eur spôsobenej žalobcovi ako oprávnenému okresným súdom v exekučnom konaní proti
povinnej Ľubici Machutovej, žalobou pod sp. zn. 15C/191/2012 sa domáhal náhrady škody vo výške

125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- Eur spôsobenej žalobcovi ako oprávnenému okresným
súdom v exekučnom konaní proti povinnej Anne Muráňovej, žalobou pod sp. zn. 15C/192/2012 sadomáhal náhrady škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- Eur spôsobenej
žalobcovi ako oprávnenému okresným súdom v exekučnom konaní proti povinnej Jane Klincovej,
žalobou pod sp. zn. 15C/193/2012 sa domáhal náhrady škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy

vo výške 330,- Eur spôsobenej žalobcovi ako oprávnenému okresným súdom v exekučnom konaní
proti povinnej Márii Danielovej, žalobou pod sp. zn. 15C/195/2012 sa domáhal náhrady škody vo výške
125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 440,- Eur spôsobenej žalobcovi ako oprávnenému okresným
súdom v exekučnom konaní proti povinnému Ernestovi Bartošovi, žalobou pod sp. zn. 15C/194/2012
sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi ako oprávnenému okresným

súdom v exekučnom konaní proti povinnému Milanovi Gašparovi a žalobou pod sp. zn. 15C/196/2012 sa
domáhalnáhradyškodyanemajetkovejujmyvexekučnomkonaníprotipovinnémuŠtefanoviČernokovi.
Okresný súd uznesením č.k. 15C/175/2012-16 zo dňa 22.02.2013 rozhodol o spojení vecí vedených
pod sp. zn. 15C/175/2012, 15C/176/2012, 15C/177/2012, 15C/178/2012, 15C/179/2012, 15C/190/2012,
15C/191/2012, 15C/192/2012, 15C/193/2012, 15C/194/2012, 15C/195/2012 a 15C/196/2012. Následne
uznesenímč.k.15C/175/2012-123zodňa01.07.2014žalobypôvodnevedenépodsp.zn.15C/194/2012

a 15C/196/2012 vylúčil na samostatné konanie.

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu vo veci samej o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol zistenia z jednotlivých
pripojených exekučných spisov Okresného súdu vo Zvolene (sp. zn. 28Er/605/08, 22Er/866/08,

24Er/371/09, 26Er/837/08, 27Er/16/09, 24Er/17/09, 22Er/16/09, 25Er/17/09, 22Er/12/09, 22Er/889/09),
pretože žalobca sa domáhal predmetnej náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že exekučný
súd v predmetných exekučných konaniach mal podľa tvrdenia žalobcu rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby (15 dní). Z exekučného
spisu 28Er/605/08 (povinná Žaneta Hanešová) zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená

exekučnému súdu 01.12.2008, poverenie bolo vydané 04.12.2008, t.j. v lehote 3 dní, z exekučného
spisu 24Er/371/09 (povinná Kveta Žubretovská) zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
exekučnémusúdu25.05.2009,povereniebolovydané29.05.2009,t.j.vlehote4dní,zexekučnéhospisu
27Er/16/08 (povinný Ján Škreňo) zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému
súdu 09.01.2009, poverenie bolo vydané 14.01.2009, t.j. v lehote 4 dní, z exekučného spisu 22Er/16/09

(povinná Anna Muráňová) zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu
09.01.2009, poverenie bolo vydané 20.01.2009, t.j. v lehote 11 dní, z exekučného spisu 22Er/12/09
(povinná Mária Danielová) zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu
09.01.2009, poverenie bolo vydané 20.01.2009, t.j. v lehote 10 dní, z exekučného spisu 22Er/889/09
(povinný Ernest Bartoš) zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu

28.12.2009, poverenie bolo vydané 30.12.2009, t.j. v lehote 2 dní. V týchto prípadoch teda nedošlo k
prekročeniu zákonnej lehoty na vydanie poverenia, ani k omeškaniu v rozsahu niekoľkých mesiacov
tak, ako to tvrdil žalobca v žalobe. Z exekučného spisu 26Er/837/08 (povinný Jozef Baláž) okresný
súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená 29.10.2008, pričom exekučným titulom
bol rozhodcovský rozsudok, poverenie bolo vydané 06.02.2009, t.j. do 36 dní, z exekučného spisu

24Er/17/09 (povinná Ľubica Machútová) okresný súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená 09.01.2009, pričom 13.01.2009 bola zaslaná súdnemu exekútorovi výzva na doplnenie
žiadosti o vykonanie exekúcie a poverenie bolo následne vydané 09.03.2009, z exekučného spisu
25Er/17/09 (povinná Jana Klincová) bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená
09.01.2009, súdny exekútor bol výzvou z 19.01.2009 vyzvaný na doplnenie žiadosti, pričom následne

poverenie bolo vydané 18.03.2009. Okresný súd konštatoval, že v jednotlivých exekučných konaniach
boli poverenia na vykonanie exekúcie vydané v zákonom stanovenej lehote, pričom v exekučných
konaniach 26Er/837/08, 24Er/17/09 a 25Er/17/09 boli pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi
adresované výzvy za účelom odstránenia vád podania. Následne boli poverenia na vykonanie exekúcie
vydané. Aj napriek tomu, že vo väčšine exekučných konaní vedených pred exekučným súdom boli

poverenia vydané v lehote 15 dní, okresný súd poukázal na to, že 15-dňová lehota na preskúmanie
žiadosti o udelenie poverenia v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, je považovaná
za krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon
rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť veci, význam

konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu
s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie. V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože
vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti ovydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť pred udelením poverenie
súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie,
musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný,

neodporuje zákonu, neobchádza ho, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nemôže vychádzať
len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a je oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania
alebo od tretích osôb predloženie listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú podľa
posúdenia súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Tak to- mu bolo v
prípade zvyšných exekučných konaní vedených pred exekučným súdom. Vo všetkých exekúciách bolo

exekučným titulom rozhodcovské rozhodnutie, a preto bolo nevyhnutné zo strany exekučného súdu
vychádzať aj z ustanovení zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd vzhľadom na
ustanovenia Exekučného poriadku a Zákona o rozhodcovskom konaní bol povinný skúmať procesné
podmienky exekučného konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Podľa názoru súdu 15-dňová
lehota určená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je lehotou, ktorá má poriadkový charakter, nakoľko
Exekučný poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie. Vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu

o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. V predmetnej veci okresný súd poukázal na
to, že na exekučný súd v danom období bolo doručených naraz niekoľko stoviek žiadostí o udelenie
poverenia, kde boli exekučným titulom práve rozhodnutia rozhodcovského súdu a bolo povinnosťou
exekučného súdu všetky exekučné tituly s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preskúmať a
rozhodnúť, či sú splnené podmienky pre vydanie poverenia. Súd preto konštatoval, že v danom okamihu

nebol dostatočný časový priestor, ani dostatok informácií na preskúmanie exekučných titulov z hľadiska
ich formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Súd preto konštatoval, že dĺžka exekučného konania od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vydanie poverenia nie je absolútne
takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam okresný súd uzavrel, že nebol preukázaný

nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navyše ohľadne žalobcom
tvrdených prieťahov sa neviedlo ani disciplinárne, ani iné konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní, nerozhodoval ani Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva. Z uvedených dôvodov
okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli
splnené zákonné podmienky. Odvolateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol pre

to dôvody a predložil listiny spájané s uvedenými dôvodmi. Nebolo podľa neho prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Súd
ignoroval jeho žiadosť o zrušenie - odročenie nariadeného pojednávania. Trval pritom na osobnej účasti
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde.Okresnýsúdmuodňalmožnosťkonaťpredsúdom,pretožesanemalmožnosťvyjadriťktvrdeniam

žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo
aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných
lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Je dôležité skúmať nielen moment, kedy súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy
poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,

nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich protitvrdení. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil
sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej
lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej
lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. V odvolaní zároveň namietal, že
prvostupňový súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o jeho návrhu na prerušenie
konania osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p., pričom rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2

a § 156 ods. 1, 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa
28.08.2015 a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia

vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu v exekučných konaniach, ktorý nesprávny postup mal spočívať v rozhodnutí o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote 15 dní. Žalobca
navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi Okresného súdu Zvolen. Priamo
v žalobe, resp. v jednotlivých žalobách, ktoré boli následne spojené do jedného konania, žalobca

vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd
tak, že zákonnú sudkyňu z prejednávania rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd
doručil návrhy žalobcu žalovanému na vyjadrenie, podané vyjadrenie žalovaného k žalobe riadne
doručil žalobcovi. Prvostupňový súd účastníkov konania na pojednávanie riadne predvolal, lehota na
prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Vzhľadom na to, že žalobca pred nariadeným termínom

pojednávania požiadal súd o odročenie pojednávania a súčasne podal návrh na prerušenie konania,
v prejednávanej veci sa pojednávanie nekonalo a prvostupňový súd uznesením č.k. 15C/175/2012-54
zo dňa 04.10.2013 návrh na prerušenie konania zamietol. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu
rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/32/2014-81 zo dňa 30.01.2014 tak, že
uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil. Následne bol vytýčený nový termín

pojednávania na deň 01.07.2015, na ktorý bol žalobca riadne a včas predvolaný. Žalobca opätovne
požiadaloprerušeniekonania,oktoromnávrhurozhodolokresnýsúduznesenímč.k.15C/175/2012-121
zo dňa 01.07.2014 tak, že konanie o návrhu na prerušenie konania zastavil z dôvodu res iudicatae. Na
pojednávaní následne vykonal dokazovanie a vyhlásil rozsudok, ktorý je napadnutý týmto odvolaním.
Do spisu okresného súdu, resp. do jednotlivých spisov okresného súdu, ktoré veci boli spojené do

jedného konania vedeného pod č.k. 15C/175/2012, boli pripojené jednotlivé exekučné spisy, pričom
súčasťoutýchtoexekučnýchspisovbolijednotlivéžiadostioudeleniepovereniasnávrhomnavykonanie
exekúcie doručené exekučnému súdu, jednotlivé vydané poverenia v jednotlivých exekučných veciach,
ako aj výzvy na odstránenie nedostatkov podaných žiadostí. V týchto exekučných konaniach mala byť
žalobcovi podľa návrhu vo veci samej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená

žalobcom tvrdená škoda.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom nacharakter uplatnených odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že
pravdepodobne z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne

súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných
dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi
SR. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania, napriek skutočnosti, že termín pojednávania bol zo strany prvostupňového súdu riadne

vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. V odvolaní je tak viacero
rozporov, o.i. na jednej strane odvolateľ tvrdí, že nemal možnosť sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného,
hoci toto vyjadrenie mu bolo riadne a včas doručené, na druhej strane tvrdí, že okresný súd mal
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože žalovaný sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu
k veci nevyjadril, ďalej tvrdí, že exekučný súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej
o jeho návrhu na prerušenie konania osobitne rozhodnúť, pričom tak neurobil, a to napriek tomu, že

okresný súd uznesením zo dňa 04.10.2013 o jeho návrhu na prerušenie konania rozhodol samostatným
uznesením, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.01.2014,
pričom rovnako rozhodol aj o ďalšom návrhu na prerušenie konania a to uznesením zo dňa 01.07.2014.
Žalobca pripisuje súdu závery, ktoré tento v odvolaním napadnutom rozhodnutí nevyslovil, resp. ktoré
nekorešpondujú s obsahom predmetného spisu a priebehom konania.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
ako aj predchádzajúce konanie, vrátane napadnutého rozsudku. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu
odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na

ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec správne právne posúdil. Záver okresného
súdu o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny,
pretože žalobca nepreukázal ním tvrdený nesprávny postup exekučného súdu v sporných exekučných
konaniach. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa pri
posudzovaní veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného

súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nepovažuje odvolací súd za
dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca

na argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej je
žalovaným súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Nc/14/2010
zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že vykonáva súdnictvo

na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (napr. uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 a 3Cdo/202/2013 zo dňa
12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj na uznesenie NS SR z 23.06.2013 sp. zn. 7Cdo/141/2013,
ako aj na obdobnú rozhodovaciu prax v ČR pri zhodnej právnej úprave (napr. uznesenie NS ČR sp.

zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod č. 65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom
vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonnú
sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva,
že všetky uznesenia nadriadeného súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti boli účastníkom riadne
doručené. Iné, resp. nové dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania
v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil tým jeho právo na kontradiktórne
konanie, rovnako nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie okresný súd
doručil právnemu zástupcovi žalobcu riadne (prostredníctvom pošty) a včas (s poskytnutím 5-dňovej

zákonnejlehotynaprípravunapojednávanie).Navykonaniepojednávaniavneprítomnostiriadneavčas
predvolaného žalobcu boli splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného
súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu
možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v procese dokazovania. Okresný súd síce vykonaldokazovanie na pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem
oboznámenia sa s návrhmi (žalobami) a písomnými podaniami účastníkov konania pozostávalo len s
oboznámením sa s listinami z exekučných spisov, ktoré ako dôkazy navrhol vykonať samotný žalobca

priamo v návrhoch na začatie konania. Žalobca bol účastníkom uvedených exekučných konaní a obsah
exekučných spisov mu je ako účastníkovi konania nepochybne známy. Iné dokazovanie okresný súd
nevykonal. Žalobcovi bolo dňa 23.08.2013 riadne doručené aj vyjadrenie žalovaného k návrhu. Žalobca
mal dostatok času pred súdnym pojednávaním oboznámiť sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami
žalovaného. Zákonným postupom okresného súdu nemožno dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať

pred súdom, k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej
právoplatne rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu na prerušenie konania, pričom tak neurobil, túto
námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že o návrhu žalobcu
na prerušenie konania rozhodol okresný súd osobitným uznesením č.k. 15C/175/2012-54 zo dňa

04.10.2013 tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu
podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/32/2014-81
zo dňa 30.01.2014 tak, že toto rozhodnutie potvrdil. Následne okresný súd vytýčil nový termín
pojednávania, na ktoré účastníkov opäť riadne predvolal. Okresný súd rozhodol aj o ďalšom návrhu
žalobcu na prerušenie konania doručenom súdu pred pojednávaním vytýčeným na termín 01.07.2014

a to uznesením č.k. 15C/175/2012-121 z 01.07.2014 tak, že konanie o návrhu na prerušenie konania
zastavil. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom preto postupom okresného súdu nedošlo, keďže
tento o návrhu na zamietnutie návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol osobitným uznesením,
resp. uzneseniami. Takýmto postupom okresného súdu žalobca nebol vylúčený z uplatnenia žiadneho
svojho procesného oprávnenia.

Odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu

spočívalo v tvrdení, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia došlo až po zákonnej 15-
dňovej lehote. Tak ako bolo už vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej lehoty, nezodpovedá zisteniam
získaným z predložených exekučných spisov exekučného súdu, pričom žalobca nepreukázal svoje
tvrdenie o dĺžke omeškania, resp. ním tvrdených prieťahov v konaní v rozsahu niekoľkých mesiacov tak,

ako to uviedol v jednotlivých žalobách. Ak okresný súd z pripojených exekučných spisov zistil jednotlivé
dátumy doručenia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo vzťahu k trom exekučným
konaniam, pričom dôležité je zdôrazniť, že vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu nie je rozhodujúce, kedy začalo samotné exekučné konanie, ale kedy bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia doručená exekučnému súdu a exekučný súd vydal poverenie až potom,

ako súdneho exekútora vyzval na odstránenie vád žiadosti, pričom následne po doručení požadovaných
listín bolo poverenie obratom vydané, uvedený postup a uvedené časové obdobia nemožno považovať
za nesprávny úradný postup, resp. prieťahy v konaní a je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej
a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Vzhľadom na množstvo exekučných
konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj dlhšia lehota

nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn.
IV.ÚS 606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo II.ÚS 245/2013 zo dňa 25.04.2013). Túto skutočnosť je
potrebné osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské
rozhodnutia - rozhodcovské rozsudky. Exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre

vedenie exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul podľa § 41 Exekučného poriadku
má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V
prípade návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený
aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne. Žalobca preto postup súdu, ktorým skúmal splnenie formálnych a materiálnych predpokladov pre

vedenie exekúcie, vytýka exekučnému súdu bezdôvodne.

K okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej
činnosti je mu známe, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakomčase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní, a tak v dôsledku jeho subjektívneho konania došlo
k rozhodovaniu exekučného súdu v niektorých prípadoch aj s určitým časovým odstupom. Jeho postup
bol ovplyvnený aj tým, že exekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly (vrátane zmlúv

uzavretých medzi účastníkmi, návrhov na vykonanie exekúcie i žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, atď.).

Žalobca napokon v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani túto

námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci - nesprávny úradný postup exekučného súdu. Keďže už nesplnenie čo len jednej z viacerých
podmienok zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok zamietnutie
žaloby, v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo preto potrebné, aby sa okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej

ujmy, resp. splnením ďalších podmienok zodpovednosti za škodu. Táto skutočnosť preto nespôsobuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik

nemal odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu. Odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.