Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. február 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/269/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224792
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112224792.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

NávrhžalobcunaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonaÚstavnomsúde

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd (v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach
sp.zn. 2NcC/90/2012 a Okresným súdom Košice I sp.zn. 17C/269/2012), z a m i e t a.

Návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Súdnom dvore
Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade Slovenská republika

zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
7C/6/2010, z a m i e t a.

Veci vedené na Okresnom súde Košice I pôvodne pod sp.zn. 17C/270/2012, 17C/271/2012,
17C/273/2012, 17C/274/2012, 17C/276/2012, 17C/277/2012, 17C/280/2012 a 17C/281/2012, ktoré boli

spojené s vecou vedenou na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.17C/269/2012 uznesením Okresného
súdu Košice I zo dňa 8.10.2012 sp.zn. 17C/269/2012-8, v y l u č u j e na samostatné konania.

o d ô v o d n e n i e :

Elektronickými podaniami doručenými súdu dňa 13.1.2015 právny zástupca žalobcu požiadal o
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a 2 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca vo svojom elektronickom podaní doručeným súdu dňa 13.1.2015 uviedol, že navrhuje prerušiť
konanie sp. zn. 17C/269/2012 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu

a práva na nestranný súd. Zároveň priložil sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR, kde akoporušovateľ bol uvedený Krajský súd v Košiciach (sp.zn. 2NcC/90/2012, sp.zn. Okresného súdu Košice
I 17C/269/2012).

Žalovaná k uvedenému návrhu na prerušenie konania uviedla, že Ústavný súd Slovenskej republiky v
predmetnej veci už právoplatne rozhodol uznesením č.k. II ÚS 590/2013-10 zo dňa 5.11.2013 a to tak,
že sťažnosť žalobkyne odmietol.

Nakoľko súd zistil, že uvedené tvrdenie žalovanej je pravdivé, návrh žalobcu na prerušenie konania do

rozhodnutia Ústavného súdu je bezpredmetný, preto ho zamietol.

Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 13.1.2015 taktiež navrhol prerušiť konanie do
právoplatného skončenia konania pred Súdnym dvorom Európskej únie o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhla predložiť Slovenská republika v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
7C/6/2010 - o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. V uvedenom konaní vystupujú na

strane žalobcu M. E. a na strane žalovaných: v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR a v 2. rade POHOTOVOSŤ, s.r.o. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013
prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, a to:
1) či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým,
ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku

členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci či môže v tomto
prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon
rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia,
2) v prípade, ak áno, či je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu

nečinnosť a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom
členského štátu, 3) ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, či
je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; či možno škodu
v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením, 4) či má
vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody.

Podľa žalobcu ich zodpovedanie má zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má
fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Žalovaná k uvedenému návrhu na prerušenie konania uviedla, že vzhľadom na predmet tohto

konania nie je zrejmé, aké otázky a skutočnosti relevantné pre toto konanie majú byť v konaní o
predmetných prejudiciálnych otázkach zodpovedané. Prerušenie konania je v takomto prípade v rozpore
s požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania, čo je v konečnom dôsledku i podstatou
samotného žalobného návrhu a mimo uvedeného žalovaná poukazuje i na skutočnosť, že podľa jej
vedomostíkonanieoprejudiciálnychotázkachpredSúdnymdvoromEurópskejúnienebolododnešného

dňa začaté.

Súd zistil, že Okresný súd Prešov uznesením č.k.: 7C/6/2010-316 predložil vec podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaníEurópskejúnieačl.19ods.3písm.b)ZmluvyoEurópskejúniiSúdnemudvoruEurópskejúnie
na zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok a prerušil konanie vedené pod sp.zn. 7C/6/2010 do

rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o týchto otázkach.

Nakoľko tunajší súd dospel k záveru, že zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok nemôže mať
význam pre rozhodnutie súdu v konaní sp.zn. 17C/269/2012, návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Súdnom dvore Európskej únie zamietol.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 8.10.2012 sp. zn. 17C/269/2012-8 spojil veci vedené
na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 17C/270/2012, pod sp.zn.: 17C/271/2012, 17C/273/2012,
17C/274/2012, 17C/276/2012, 17C/277/2012, 17C/280/2012, 17C/281/2012 a 17C/269/2012 na
spoločné konanie, vedené pod sp.zn.: 17C/269/2012.

Podľa ust. § 112 ods. 2 O.s.p., ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie
nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na
samostatné konanie.Nakoľko súd zistil, že v spojených veciach je odlišný skutkový stav vecí, v súlade s citovaným
ust. § 112 ods. 2 O.s.p., súd rozhodol tak, že veci vedené na Okresnom súde Košice I pôvodne

pod sp.zn. 17C/270/2012, 17C/271/2012, 17C/273/2012, 17C/274/2012, 17C/276/2012, 17C/277/2012,
17C/280/2012 a 17C/281/2012, ktoré boli spojené s vecou vedenou na Okresnom súde Košice I pod
sp.zn.17C/269/2012 uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 8.10.2012 sp.zn. 17C/269/2012-8,
vylúčil na samostatné konania, ktoré sa opäť budú viesť pod pôvodnou spisovou značkou.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti prvému a druhému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15

dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Proti tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné [§ 202 ods. 3 písm. a) O.s.p.].